22
Mayịkaya aphụ ọphulenya ẹhu Éhabu
(2Iphe 18:2-27)
A nọo apha ẹto; ọphu ndu Arámu waa ndu Ízurẹlu ta alwụduru ọgu. Ọ bụru l'ime apha k'ẹto ono bẹ Jiehoshafatu, bụ eze ndu Jiuda kpapfuru Éhabu, bụ eze ndu Ízurẹlu.
Eze ndu Ízurẹlu bẹ pfuhawaru ndu-ozi iya sụ: “?Unu maru-a l'ọo anyịbedua nwe mkpụkpu Ramotu, dụ l'alị Giladu; ọphu ọ dụdu iphe, anyi eme g'ee-shi g'anyi je anata iya eze ndu Arámu?”
Ọo ya bụ; ọ jịahaa Jiehoshafatu; sụ: “?Ii-tsoru mu jee ọgu lẹ mkpụkpu Ramotu, dụ l'alị Giladu tọo?”
Jiehoshafatu sụ eze ndu Ízurẹlu ono: “Mu lẹ ngu tụkokwaru bụru nanụ. Ndibe mu; waa ndu nkengu bụru nanụ; ịnya mu; mẹ ịnya nkengu bụru nanụ.” Jiehoshafatu sụ iya: “Vuadaru ụzo maru iphe, Chipfu e-pfu.”
Tọbudu iya bụ; eze ndu Ízurẹlu bya achịkobe ndu mpfuchiru, rwuru l'ụnu nemadzụ bya ajịa phẹ; sụ: “?Bụ gẹ mu je etsoo ndu mkpụkpu Ramotu, dụ l'alị Giladu ọgu; tọo gẹ mu te ejeshi?”
Ẹphe sụ iya: “Jeshia; lẹ Nnajịuphu e-worụ-a mkpụkpu ono ye gụbe eze l'ẹka.”
Jiehoshafatu sụ: “?Tọ dụedu onye mpfuchiru kẹ Chipfu, nọ l'ẹka-a g'anyi kpata iya ishi?”
Eze ndu Ízurẹlu sụ Jiehoshafatu: “O nwefukwaru onye lanụ, anyi e-shi l'ẹka iya kpata Chipfu ishi ọbu. Ọle ọ dụ mu ashị; noo kẹle o to pfujeduru opfu ọma l'ẹhu mu; gbahaẹpho ẹjo iya. Onye ọ bụ bẹ bụ Mayịkaya nwa Imula.”
Jiehoshafatu sụ: “Eze; te epfubaẹkwa ẹgube ono.”
Tọbudu iya bụ; eze ndu Ízurẹlu bya ekua onye-ozi iya lanụ sụ iya: “Je ekua Mayịkaya nwa Imula g'ọ bya ntanta-a.”
10 No iya; eze ndu Ízurẹlu yẹe Jiehoshafatu, bụ eze ndu Jiuda yegbachaa uwe eze phẹ; sụgachaaru l'aba-eze phẹ l'ẹka eechije balị, nọ l'ọnu-abata mkpụkpu Samériya; ndu mpfuchiru ono g'ẹphe ha nọdu phẹ l'iphu epfugbaa iphe, ẹphe epfu. 11 Zedekaya, bụ nwa Kenana bya egude iphe-ígwè meshia ụpyi; bya asụje: “Chipfu sụru-a: ‘Ọo ụpyi-a bẹ ịi-dụ ndu Arámu jasụ ẹphe alakọta l'iyi.’ ”
12 Ndu mpfuchiru ono g'ẹphe ha nọdu epfukọta iphe lanụ; asụje: “Jeshia ọgu lẹ mkpụkpu Ramotu, dụ l'alị Giladu; je alwụ-kpee; kẹle Chipfu e-woru-a mkpụkpu ono ye gụbe eze l'ẹka.”
13 Tọbudu iya bụ; onye-ozi ono, jeru eku Mayịkaya ono bya asụ iya: “Lenu; ndu mpfuchiru ọphuu bẹ tụkokwaru wụa ọnu nanụ; tụko epfu lẹ k'ọma a-dụru eze. Jiko g'opfu unu l'ẹphe bụkwaru nanụ; g'i pfua opfu, dụ ree.”
14 Mayịkaya sụ: “Eshinu Chipfu nọ ndzụ g'ọ nọ iya-a bẹ bụepho iphe, Chipfu pfuru mu bẹ mu e-pfu.”
15 Mayịkaya bya ejerwua ibe eze; eze sụ iya: “Mayịkaya; ?bụ g'anyi jee ọgu lẹ mkpụkpu Ramotu, dụ l'alị Giladu; tọo g'anyi te ejeshi?”
Mayịkaya sụ iya: “Ngwanụ! Unu jenụ je alwụ-kpee phẹ. Chipfu e-woru-a mkpụkpu ono ye gụbe eze l'ẹka.”
16 Eze bya asụ iya: “?Bụ ugbo ole bẹ mu a-rwọ ngu g'i gude ẹpha Chipfu ribuaru mu angụ l'ọ tọ dụdu iphe ọzo, ii-pfuru mu; gbahaẹpho ọkpobe-opfu?”
17 Ọo ya bụ; Mayịkaya sụ: “Mu hụmaru gẹ ndu Ízurẹlu l'ophu gbakashịhuru nanụ nanụ aghaphe l'ọma úbvú g'atụru, enwedu onye-nche. Chipfu sụ: ‘Ndu-a bẹ te enwedu nnajịuphu; g'onyenọnu lashịa ibe iya l'ẹhu-guu.’ ”
18 Eze ndu Ízurẹlu sụ Jiehoshafatu: “?Mu ta asụduru ngu l'ọ tọ byadu epfu iphe, dụ ree l'ishi mu; gbahaẹpho ẹjo iya?”
19 Mayịkaya nọdu epfu iphe, oopfu sụ: “Ngwa; ngabẹ nchị nụma iphe, Chipfu pfuru: Mu hụmaru Chipfu g'ọ nọ l'aba-eze iya; ndu ojozi-imigwe pfụ-phee ya mgburugburu; pfụru iya l'ụzo ẹkutara; mẹ l'ụzo ẹkicha. 20 Chipfu sụ phẹ: ‘?Bụ onye e-je epfubuta Éhabu g'o jeshia ọgu lẹ mkpụkpu Ramotu, dụ l'alị Giladu; k'ọphu oo-je anwụhu l'ẹka ono?’
“Onye lanụ -fụta; l'ọ sụ l'ọo g'ee-me iya baa; onye ọzo -bya; l'ọ sụ l'ọo g'ee-me iya bụ ọphuu. 21 E mechaa; ojozi lanụ fụta bya apfụru l'iphu Chipfu sụ: ‘Ọo mbẹdua e-pfubuta iya.’
22 “Chipfu sụ iya: ‘?Dẹnu g'ii-shi pfubuta iya ọbu?’
“Ọ sụ: ‘Mu e-je je abụru nwamaa ntuphu-ire je anọdu l'ọnu ndu mpfuchiru Éhabu.’
“Chipfu sụ iya: ‘Je; l'ii-pfubuta iya-a; je emee ya nno.’
23 “Ọo ya bụ g'ị maru lẹ Chipfu yewaru nwamaa ntuphu-ire; ọ nọdukota ndu mpfuchiru ngu-a l'ọnu; tẹme Chipfu pfuwaa lẹ ya e-merwu ngu ẹhu.”
24 Tọbudu iya bụ; Zedekaya nwa Kenana je erepyaa Mayịkaya ẹka l'upfuru nchị; sụ: “?Dẹnu gẹ Unme Chipfu shi lụfu mu l'ẹhu; bya epfuru yeru ngu?”
25 Mayịkaya sụ: “Mbọku, ịi-maru bụ mbọku ono, ii-je edomia onwongu l'ime ime mkpuru ono.”
26 Eze ndu Ízurẹlu bya asụ: “Unu kpụta Mayịkaya kpụ-pfu Amọnu, bụ ọchi-ọha mkpụkpu; waa Jiowashi, bụ nwa eze. 27 Unu asụ phẹ l'eze sụru-a: ‘Unu tụ-chia onye-a l'ọka-mkpọro; nụje iya nri, ha nwanshịi; waa mini jasụ mu ejee lwa l'ẹhu-guu.’ ”
28 Mayịkaya sụ: “Ị -lwawaa l'ẹhu-guu; l'ị maru l'ọ tọ bụdu Chipfu bẹ gbẹ mu l'ọnu pfua opfu.” Ọ bya asụ ndu nọ l'ẹka ono g'ẹphe tụbe nvọ l'opfu iya ono.
Eegbu Éhabu l'ọgu
(2Iphe 18:28-34)
29 Tọbudu iya bụ; eze ndu Ízurẹlu waa Jiehoshafatu, bụ eze ndu Jiuda chịta ndu ojọgu phẹ tụgbua jeshia mkpụkpu Ramotu ono, dụ l'alị Giladu. 30 Eze ndu Ízurẹlu bya asụ Jiehoshafatu: “Mu e-me onwomu g'a ta maru onye mu bụ; bahụ l'ọgu ono. Gụbedua eyee akpawuru-uwe ngu.” Eze ndu Ízurẹlu bya emee onwiya g'a ta maru iya bahụ l'ọgu ono.
31 Eze ndu Arámu bẹ pfuhawaru ndu-ishi ụgbo-ịnya iya, dụ ụmadzu ụkporo l'iri l'ẹbo; sụ phẹ: “Unu te etsokwa onye upfu m'ọ bụ onye nta ọgu. Onye unu a-nọdu etso ọgu kpoloko bụ eze ndu Ízurẹlu.” 32 Ndu-ishi ụgbo-ịnya ono hụmaepho Jiehoshafatu; ẹphe sụ: “Wakwa eze ndu Ízurẹlu ọbu-o!” Ọo ya bụ; ẹphe ghaaru iya iphu g'ẹphe tsoo ya ọgu. Jiehoshafatu chishia mkpu. 33 Ndu-ishi ụgbo-ịnya ono bya amaru l'ọ tọ bụdu eze ndu Ízurẹlu; ẹphe dakọbe haa ya achịchi.
34 O nweru onye ọphu agbaẹpho apfụ iya l'ẹka ọ hụmaru; woru iya gbaa eze ndu Ízurẹlu l'ẹhu lẹ mgbaka ẹka ngwọgu, ọ kwarụ onwiya dzepfuru edzepfuru. Eze rashịaru onye angaru iya ụgbo-ịnya sụ: “Kpọlaa azụ; pafụ mu l'ọgu-a; kẹle e mekawarụ mu iphe ọkpobe emeka.” 35 Ọgu ono kpohu ọku lẹ mbọku ono; e kepyabẹ eze ekepyabẹ l'ụgbo-ịnya ono; ẹphe lẹ ndu Arámu nọdu alwụ ọgu ono. Mee, shi l'ẹka ono, e mekarụ iya iphe ono nọdu asọshihu l'ọma ụgbo-ịnya ono. O be l'ụzenyashi iya; ọ nwụhu. 36 Ẹnyanwu rịbajeepho; e chishia mkpu l'ẹka ndu ojọgu ono nọ sụ: “G'onyenọnu lashịa mkpụkpu iya-o; g'onyemonye lashịa alị iya!”
37 Tọbudu iya bụ; eze nwụhu; a palata odzu iya lẹ mkpụkpu Samériya bya elia. 38 Ẹphe je asaa ụgbo-ịnya ono asasa l'okpuru, dụ lẹ mkpụkpu Samériya, bụ ẹka ndu agba ụkpara awụje ẹhu. Nkụta richaa mee ya ẹgube ono, Chipfu pfuhawaru iya ono.
39 A bya l'iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Éhabu bụ eze; mẹ iphemiphe, o mekọtaru; mẹ k'ụlo-eze, ọ kpụru gude eze-enyi memaa ya; mẹ kẹ mkpụkpu, ọ kpụshigbaaru ike bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, ndu eze ndu Ízurẹlu meru. 40 No iya; Éhabu kua mgbẹnya ikpazụ; bya alapfushia nna iya phẹ. Éhazaya, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
Teke Jiehoshafatu bụ eze ndu Jiuda
(2Iphe 20:31—21:1)
41 Jiehoshafatu nwa Asa bya abụru eze ndu Jiuda l'apha, kwe Éhabu apha ẹno, e -shi teke ọ watarụ abụru eze ndu Ízurẹlu. 42 Jiehoshafatu nọwaru ụkporo apha l'apha iri l'ise teke ọ watarụ abụru eze. Ọ nọo l'aba-eze iya ụkporo apha l'apha ise lẹ Jierúsalẹmu. Ẹpha ne iya bụ Azụba nwada Shilihi. 43 Jiehoshafatu bya etsokọtae phọ ụzo, nna iya, bụ Asa tsoru. Ọphu ọ dụdu ọphu ọ harụ mẹ nanụ. O meru iphe, pfụru ọto l'ẹnya Chipfu. Ọle ọ tọ lwụduru ẹka aagwajẹ iphe. Ndu Ízurẹlu nọdu ejeje egwe ngwẹja; bya akpọ ụ̀nwù-isẹnsu ọku l'ẹka ono. 44 Jiehoshafatu mekwarụpho; yẹle eze ndu Ízurẹlu nọdu lẹ nchị-odoo.
45 Iphe ọzo, Jiehoshafatu megbabẹru; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru; waa g'o gude lwụa ọgu bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, ndu eze ndu Jiuda meru. 46 Unwoke, anọduje agba ụkpara l'ụlo agwa, bụ ndu ọphu phọduru nụ lẹ teke nna iya bụ eze; bẹ ọ chịshikotaru l'alị ono. 47 Teke ono bẹ ndu Edọmu te enwedu onye eze; ọ bụru onye nọ-tsotaru eze bẹ bụ onye-ishi.
48 Jiehoshafatu bya achịru ụgbo-mini, ee-gude agbaru iya nghọ ye g'e gude je alị Ofi je evuta mkpọla-ododo. Ọle ụgbo-mini ono tsukpọshihuru lẹ Eziyọnu-Geba; ọphu o to jeẹduru. 49 Ọ bụru teke onoya bẹ Éhazaya nwa Éhabu sụru Jiehoshafatu: “Gẹ ndu-ozi mu waa ndu-ozi ngu swịjenuru l'ụgbo-mini ono.” Jiehoshafatu jịka.
50 Noo ya; Jiehoshafatu kuru mgbẹnya ikpazụ; bya alapfushia nna iya phẹ. E lia ya l'ẹka e liru nna iya phẹ lẹ mkpụkpu Dévidi, bụ nna iya. Jiehoramu, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
Teke Éhazaya bụ eze ndu Ízurẹlu
51 Éhazaya nwa Éhabu bya abụru eze ndu Ízurẹlu l'apha, kwe Jiehoshafatu apha iri l'ẹsaa, ọ bahụru l'aba-eze ndu Jiuda; ọ bụru eze ndu Ízurẹlu apha labọ lẹ Samériya. 52 O mee ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu; bya etsoo ụzo nna iya; mẹ kẹ ne iya; bya etsoo ụzo Jierobowamu nwa Nebatu; mbụ onye ono, kpatarụ; ndu Ízurẹlu mee iphe-ẹji ono. 53 Ọ barụ Balụ ẹja; bya ephozeru iya; shi nno kpatsu Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu ẹhu-eghu, bụ iphe, nna iya meru.