2
Nwoke, iphe lọnwuru ibe ẹhu lanụ
(Mat 9:1-8; Luk 5:17-26)
Tọbudu iya bụ; a nọepho ujiku olemole; Jizọsu laphu azụ lẹ Kapaniyọmu. Ọ ngadzuru ẹkameka l'ọ nọwaa l'unuphu. A dụkpoo igwerigwe dzukọta; k'ọphu ọ dụedu ụzo, dụru phẹ nụ mbụkponu mẹ l'ọnu-ụzo. O pfuaharu phẹ opfu Chileke. Ụmadzu ẹno vuru onye iphe lọnwushiru ibe ẹhu lanụ vutaru iya. A dụkpoo igwerigwe l'ẹka ono; k'ọphu ẹphe ta adụdu ike jekube iya ntse. Ọo ya bụ; ẹphe nyihu ụlo ono je ebufua ụzo lẹ nhamụnha ẹka Jizọsu pfụru lẹ mkpula iya. Ẹphe woru iphe, nwoke ono zẹ pyofu l'ụzo ono pazeta iya l'ime ụlo. Jizọsu hụmaepho g'ekweta phẹ habe shii; ọ sụ onye ono, iphe lọnwushiru ibe ẹhu lanụ ono: “Nwa mu; a gụwaru ngu nvụ l'iphe-ẹji ngu g'ọ ha.”
Noo ya; ọ dụru ndu ezije ekemu, nọ anọo l'ẹka ono arị l'obu phẹ: “?Bụ gụnu bẹ nwoke-a epfu ẹgube-a? Oopfubyikwa ẹpha Chileke epfubyi! ?Bụ onye a-dụ ike gụaru nemadzụ nvụ l'iphe-ẹji iya; gbahaa Chileke nwẹkiya?”
Jizọsu maẹrupho iphe, ẹphe arị l'egomunggo bya asụ phẹ: “?Bụ gụnu meru iphe, unu arị ẹgube ọriri ono l'ime obu unu? ?Bụ ole ka nphe epfuru onye iphe lọnwushiru ibe ẹhu lanụ? ?Bụ: ‘A gụwaru ngu nvụ l'iphe-ẹji, i meshiru?’ Tọo ‘Gbalihu phụta iphe, ịize azẹe jeahaa ije.’ 10 Ọle ọo g'unu a-maru l'e ziru Abụbu-Ndiphe g'ọ gụjeru nemadzụ nvụ l'iphe-ẹji, o meshiru lẹ mgboko-a.” Ọ sụ onye iphe lọnwuru ibe ẹhu lanụ ono: 11 “Ọo ngu bẹ mu epfuru. Gbalihu palita iphe-azẹe ngu lashịa ibe ngu.”
12 Nwoke ono kwolihu bya aphụta iphe, ọozeje azẹe; ọ bụru iya atụgbu. A tụko ele iya ẹnya ẹka ooje atụgbu; ẹphe chikafụchaepho ẹnya bya aja Chileke ajaja asụje: “Ha! Anyi teke ahumaswekwaa onye meru iphe, dụ ẹgube-a!”
Ekuku Lívayi
(Mat 9:9-13; Luk 5:27-32)
13 Jizọsu tsoru agụga eze-ẹnyimu tụgbua ọzo. Ikpoto nemadzụ wụ-pfuta iya; o ziahaa phẹ iphe. 14 Ọ ghatashia bya ahụma Lívayi nwa Alufiyọsu ẹka ọ nọ l'ụlo okpoga akịriko. Ọ sụ iya; “Tsoru mu.” Ọ gbalihu tsoru iya.
15 Jizọsu yẹle ndu etsoje iya nụ je eriahaa nri l'ibe Lívayi. Ndu ana akịriko mẹ ndu ọzo mmanụ, bụkwapho ndu aamaru ẹjo ẹka tụkokwapho nọdu l'ẹka ono; ẹphe lẹ Jizọsu nọdu erigba nri; kẹle ẹgube ndu ono dụ igwerigwe awụ etso iya. 16 Ndu ezije ekemu, bụ ndu kẹ Fárisii hụmaepho lẹ yẹle ndu iphe-ẹji; waa ndu ana akịriko erigbabẹ nri; ẹphe sụ ndu etsoje iya nụ: “?Bụ gụnu meru iphe, Nnajịuphu unu yẹle ndu ana akịriko; waa ndu iphe-ẹji gude erigba nri?”
17 Jizọsu nụmae ya phọ; ọ sụ phẹ: “Ọ tọ bụkwa ndu ẹhu dụ ike bẹ eegudeje gbapfu onye eme ọbvu; ọ kwa ndu iphe eme. Mu ta abyakwaru eku ndu pfụberekoto; ọ kwa ndu eme iphe-ẹji bẹ mu byaru ekuku; g'izimanụ lwa phẹ azụ.”
Aswịru Chileke ẹgu
(Mat 9:14-17; Luk 5:33-39)
18 Teke ono bẹ ndu etsoje Jiọnu; waa ndu kẹ Fárisii aswị ẹgu epfu anụ Chileke. Noo ya bụ; ndu ọzo byapfuta Jizọsu bya ajịa ya sụ: “?Bụ gụnu meru iphe, o gude ndu etsoje Jiọnu; waa ndu kẹ Fárisii nọdu aswị ẹgu epfu anụ Chileke; ọbe ndu ọphu etsoje ngu nụ aswịdu?”
19 Jizọsu sụ phẹ: “?Ndu byaru ekele-nwanyị a-gbẹ swịahaa ẹgu l'ẹka ẹphe l'onye eme ekele-nwanyị nọkwadu l'ẹka-a? Ẹphe ta abyakwa l'aswị ẹgu mẹ ọ -nọdukwadu-a l'ẹka ono. 20 Ọle ọ dụkwaru teke ee-mechaa; aabya anafụ phẹ onye ono, eme ekele-nwanyị ono. Ọo ya bụ; ẹphe aswịwaro ẹgu mbọku ono.
21 “E te ewotajẹkwa ẹkwa ọ̀phúú gude gbachia ẹka akahụ ẹkwa lakahụru alakahụ. Onye meru iya nno; ẹkwa ọ̀phúú ono atsụa atsụtsu; kabaa ya alaka. 22 Ọphu eewojeduru akụru mẹe ọ̀phúú ye l'ugbobele-mẹe, riwaru phẹripheri; ọdumeka l'ọ takpọo ugbobele ono. Mẹe ono alaa l'iswi; ugbobele alakwaphọ l'iswi. Mẹe ọ̀phúú bẹ eeyeje l'ugbobele ọ̀phúú.”
Eswe-atụta-unme
(Mat 12:1-8; Luk 6:1-5)
23 O rwua ujiku lanụ; mbọku ono bụ eswe-atụta-unme ndu Jiu; Jizọsu phẹ nọdu aghata l'ẹgu, a kọru witi; ndu etsoje iya nụ wọtaahaa akpụru witi ono g'ẹphe aghata l'ẹka ono. 24 Ndu Fárisii sụ iya: “Shịi ?Bụ gụnu meru iphe ndu-a l'eme iphe, e te emejedu l'eswe-atụta-unme?”
25 Ọ sụ phẹ: “?Unu teke agụ-swee iphe, Dévidi waa ndu ẹphe l'iya swị meru; ẹka o nweru iphe, atsụ phẹ l'ẹhu; ẹgu nọdu agụ phẹ? 26 Ọ bahụru l'ụlo Chileke teke Abayata bụ onye-ishi uke Chileke je ataa buredi, e doberu Chileke iche. Buredi ono bẹ onye ọzo ta atajẹdu; gbahaa ndu-uke Chileke. Ọ taa ya bya ahakwarụpho nụ ndu ẹphe l'iya swị.”
27 Jizọsu sụ phẹ: “Chileke mekwarụ eswe-atụta-unme g'ọ kwọo nemadzụ. O to mekwarụ nemadzụ g'ọ kwọo eswe-atụta-unme. 28 Ọo ya bụ l'iphemiphe, dụ Abụbu-Ndiphe, bụ Nnajịuphu l'ẹka; mbụ je akpaa l'eswe-atụta-unme.”