16
Eparicayo ökwaö gïnï pï anyuth
(Marako 8:11-13; Luka 12:54-56)
1 Eparicayo ëka Ecadukayo obino gïnï both Yecu cë ötëmö gïnï ën nï onyuth bothgï anyuth n'öya kï ï polo.
2 Yecu ögamö nï, “Ka pïny oyutho, un ikobo nï, ‘Pïny bino bedo na bër, pïën polo nen na kwar,’ 3 ëka ï kodiko cön un ikobo nï, ‘Tin yamö bino kudho rwök, pïën polo nen na kwar ëka ocido na cöl.’ Un ingeo poko kin gin na nen ï pöl, ëntö ba ïtwërö unu poko anyuth më karë gïnï. 4 Rok na reco ëka jö na yeegï ope ï kom Obanga penyo gïnï pï anyuth më tango, ëntö mörö ope n'ebino mïö na path k'anyuth k'adwarpïny Yona.” Cë Yecu öya ökö kï bothgï ëka öcïdhö ökö.
Thöbï k'Eparicayo ëka më k'Ecadukayo
(Marako 8:14-21)
5 Ï karë n'ëlübkör Yecu öngölö gïnï nam yo löka tung ca, wigï owil ökö më makö ogati. 6 Yecu okobo bothgï nï, “Gwökërë unu kï ï kom thöbï k'Eparicayo ëka më k'Ecadukayo.”
7 Gïn ölarö köp ni ï kin-gï kën-gï cë okobo gïnï nï, “Ën tye ka kobo pïën onu ba ëmakö ogati mörö.”
8 Ï karë na Yecu ongeo ngö na gïn tye ka larö, ën openyo nï, “Un jö na yeewu nök, pïngö itye unu ka twak ï kinwu kenwu nï ba ïmakö unu ogati mörö? 9 Un pod bara ïnïang unu? Un ba ipo ï ogati abic pï jö elip abic, ëka aditi adi na un ïcökö? 10 Onyo ogati abïrö pï jö elip angwën ëka aditi adi na un ïcökö? 11 Pïngö ba ïnïang unu nï an onwongo ba atye ka twakö köp ï kom ogati bothwu? Ëntö bed nï gwökërë unu kï kom thöbï k'Eparicayo ëka më k'Ecadukayo.” 12 Cë kinge gïn önïang nï Yecu onwongo ba tye ka kobo bothgï më gwökërë kï kom thöbï n'etio ködë ï ogati, ëntö më gwökërë kï kom pwony k'Eparicayo ëka më k'Ecadukayo.
Petero otuco köp ï kom Yecu
(Marako 8:27-30; Luka 9:18-21)
13 Ï karë na Yecu othuno ï lobo na cwök kï Cecaria Pilipi, cë ën openyo ëlübkörë nï, “Nga na jïï kobo nï Wod ka Dhanö obedo?”
14 Gïn ögamö nï, “Jö mökö kobo nï in ibedo Jon Abatica; jö nökënë kobo nï in ibedo Eliya; ëka jö nökënë pod kobo nï in ibedo Jeremia onyo ngat mörö acël ï kin edwarpïny.”
15 Yecu openyogï nï, “Un kono ikobo unu nï an abedo nga?”
16 Cimon Petero ögamö nï, “In ibedo Meciya, Wod k'Obanga na kwö.”
17 Yecu ögamö nï, “In itye kï gum, Cimon wod ka Yona, pïën ngat mörö ba onyutho nini köp ni ëntö Apapna na tye ï polo ënë onyutho nini. 18 Kobedini an akobo nini nï in ibedo Petero,*Petero gönyö nï kidi. ëka ï wi kidi ni an abino gërö jö n'oye an ïë, ëka tëkö më thöö†Thöö onyo kapïny. ba bino löönö. 19 An abino mïöni agöny më ker më polo; gin na kïbëc na in itweo ï wi lobo ebino thon tweo ï polo, ëka gin mörö na in ïgönyö ï wi lobo ebino thon gönyö ï polo.” 20 Cë Yecu öcïkö ëlübkörë rwök ëk kür okob gïnï both ngat mörö nï ën ebedo Meciya.
Yecu ötwakö köp ï kom thöö mërë
(Marako 8:31-9:1; Luka 9:22-27)
21 Cakërë ï karë nön, Yecu öcakö nyutho both ëlübkörë nï myero ën ëcïdh yo Jerucalem ëka ëlïm can na pol rwök ï cïng edong, ëlamdhök na dito ëka epwony cïk. Ebino nekonë, ëntö ï nïnö më adek ebino cero ën ökö.
22 Cë Petero otero Yecu kï cecen ëka öcakö coko nakun kobo nï, “Obanga kür oye, Rwoth! Man myero kür ötïmërë ï komi!”
23 Yecu ölökërë both Petero cë okobo nï, “Yaa ökö kï botha, Catan! In ibedo orii ökö botha, pïën thamani ba obedo më k'Obanga, ëntö më ka dhanö.”
24 Cë Yecu okobo both ëlübkörë nï, “Ka ngat mörö mïtö lübö köra, myero kono ökwërë kënë, ëka öcak tingo yath arïa mërë cë ölüb köra. 25 Pïën dhanö na mïtö larö kwö mërë bino rwenyo kwö mërë arwenya, ëntö dhanö mörö na bino rwenyo kwö mërë pïra bino nwongo kwö mërë. 26 Ngö na in ibino nwongo ka itye kï jami më lobo ni kïbëc cë irwenyo kwöni? Onyo ngö na dhanö twërö mïö më lökö kï kwö mërë? 27 Pïën Wod ka Dhanö bino dwogo kï dheo k'Apap mërë kanya acël k'emalaika mërë, ëka bino cülö ngat acëlacël na lübërë kï tic na ën otio. 28 An akobo niwu köp adyer, jö mökö n'ocung kany ba bino bïlö thöö na bara önënö gïnï Wod ka Dhanö ka tye ka bino ï ker mërë.”