17
Kom Yecu ölökërë na path
(Marako 9:2-13; Luka 9:28-36)
Kinge nïnö abicël, Yecu otero Petero, Yakobo ëka Jon ömïn Yakobo, cë öïdhö ködgï ï wi kidi malö kanya gïn onwongo tye ïë kën-gï. Kï kunön kome ölökërë na path ï nyimgï. Terinyim Yecu öryëny calö ceng, ëka böng mërë ödökö na tar na calö tara ceng. Cë athura Muca ëka Eliya onen bothgï, nakun tye ka twak gïnï kï Yecu.
Petero okobo both Yecu nï, “Rwoth, bër më bedo kany. Ka in ïmïtö, an abino yübö othogo adek—acël na megi, acël pï Muca ëka acël pï Eliya.”
Ï karë na ën pod tye ka twak, pöl na tar oumogï ökö ëka dwön mörö ötwak kï ï pöl nakun kobo nï, “Man ënë Woda na an amarö; na ïa yom ï kome. Winy unu ën!”
Ï karë n'ëlübkör Yecu owinyo köp ni, lworo ömakögï rwök ëka oryebere gïnï pïny. Ëntö Yecu obino bothgï cë ogudogï nakun kobo nï, “Yaa unu malö, kür ibed unu kï lworo.” Ï karë na gïn otingo wang-gï malö, ba önënö gïnï ngat mörö ëntö Yecu kënë.
Ï karë na gïn tye ka idho yo pïny kï ï wi kidi, Yecu öcïkögï nï, “Kür ikob unu both ngat mörö gin na un ïnënö, naka ka Wod ka Dhanö ecero ökö kï ï kin jö n'öthöö.”
10 Cë ëlübkörë openyo gïnï Yecu nï, “Pïngö epwony cïk kobo nï Eliya ënë myero öcak bino?”
11 Yecu ögamö nï, “Eliya ënë myero öcak bino adyer, ëka bino dwökö jami kïbëc kakarë. 12 Ëntö an akobo niwu, Eliya otyeko dong bino ökö, ëka gïn ba ongeo ën, ëntö gïn ötïmö jami kïbëc na gïn mïtö ï kome. Ï yoo acël nön, Wod ka Dhanö bino lïmö can ï cïng-gï nï kömanön.” 13 Cë ëlübkör Yecu önïang gïnï nï ën onwongo tye ka twakö köp bothgï ï kom Jon Abatica.
Yecu öcangö awobi na tye kï cen
(Marako 9:14-29; Luka 9:7-43)
14 Ï karë na gïn obino both lwak, ëcwö mörö obino both Yecu cë orumo cöngë ï nyime, 15 nakun kobo nï, “Rwoth, kïca ömakï ï kom woda pïën two araka ömakö ëka tye ka lïmö can rwök. Pol karë two rëdhö ën ï mac onyo ï pii. 16 An akelo ën both ëlübkori, ëntö cangö ölöögï ökö.”
17 Yecu ögamö nï, “Un rok më karë ni yeewu ope, kitewu thon öbal ökö, an abino bedo kodwu pï karë na rom kwene? An abino kwö kodwu pï karë na rom kwene? Kel unu awobi nön botha kany.” 18 Yecu ocoko cen, cë odonyo yökö kï ï kom awobi nön, ëka ï caa nön cücüth awobi öcang ökö.
19 Cë ëlübkör Yecu obino bothe ï müng ëka openyo gïnï nï, “Pïngö wan ba ëryëmö cen?”
20 Yecu ögamö nï, “Pïën yeewu onwongo tïdï mörö. An akobo niwu köp adyer, ka un itye kï yee na tïdï na calö nyig kodhi karadali, un ïtwërö kobo nï kidi ni, ‘Mukiri kï kany yo kuca’ ëka bino mukere. Gin mörö ope na bino löönöwu.” 21 (Koth gin na calö man ba twërö donyo yökö, kono ka kï lëga ëka rio kec këkën.)*Baibul nökënë ba ketho tyeng ni.
Yecu dökï ötwakö pï thöö mërë
(Marako 9:30-32; Luka 9:43b-45)
22 Ï karë na gïn öcökërë kanya acël ï Galilaya, Yecu okobo bothgï nï, “Wod ka Dhanö ebino ketho örörö ï kome. 23 Gïn bino neko ën ökö, ëka ï nïnö më adek ebino cero ën.” Cë ëlübkör Yecu obedo gïnï kï cwer cwiny rwök.
Ocoro më Öt k'Obanga
24 Kinge na Yecu ëka ëlübkörë othuno gïnï ï Kaperanaum, ëcök ocoro më Öt k'Obanga obino both Petero cë okobo gïnï nï, “Apwonywu ba cülö ocoro më Öt k'Obanga?”
25 Petero okobo nï, “Cülö.”
Ï karë na Petero odwogo ï öt, Yecu ënë öcakö twak ködë nakun penyo nï, “Ngö na in ïthamö Cimon, rwodhi më lobo ni cökö gïnï ocoro kï both ëthïnögï onyo kï both jö nökënë?”
26 Cë Petero ögamö nï, “Kï both jö nökënë.”
Cë Yecu okobo both Petero nï, “Ka tye nï kömanön cë ëthïnögï ba myero öcül. 27 Ëntö kadï bed nï kömanön, ëk kür onu ëbal bothgï, cïdh ï dhö nam ëka ibol göl ï pii. Kwany rëc n'öcakö moko; yab dhögë ëka ibino nwongo cëkël ïë. Kwany cëkël nön ëk ïmïïgï pï ocorona ëka megi.”

*17:21 Baibul nökënë ba ketho tyeng ni.