Kullə-je lə
Njékɔwkulə-je
Ta-je kɨ́ dɔ mbete kullə-je-tɨ lə njékɔwkulə-je
Mbete kinlé to mbete poyta kɨ́ sɔbɨ dɔ kullə lə Ndil kɨ́ aa njay kɨ́ ndó né njékəwna̰-je. Njékəwna̰-je lé, ꞌto dow-je lay kɨ́ dꞌisɨ kɨ̀ lo-lo adɨ ꞌto dow-je lə Lubə, kdɔtalə Jeju Kristɨ kɨ́ ajɨ-dé. Lubə ndó né njékəwna̰-je ə adɨ-dé ꞌtɔgɨ kɨ̀ takul kullə-je lə njékɔwkulə-je kɨ́ ꞌto dow-je kɨ́ Jeju ulə-dé, adɨ ꞌto njépata-je liə kadɨ dow-je.
Mbete kinlé to tagajɨ mbete kɨ́ Lukɨ ndàngɨ mḛḛ mbete Poyta kɨ́ Majɨ-tɨ lé. Ḛ ulə gin-é dɔ lo tɔl ta mbete-tɨ liə kɨ́ dɔsa̰y, adɨ to lo-je kɨ́ Jeju ingə-né njéndó né-je liə go tɔsɨ ndəl kində lo tḛḛ-tɨ liə. Ndɔkɨ Jeju idə-dé panè: Ndil kɨ́ aa njay à ree dɔ-dé-tɨ ngɔsnè ə à kadɨ-dé tɔ́gɨ kadɨ ꞌto-né njépa ta-je lə-nꞌḛ̀ kadɨ dow-je (1:8).
Lukɨ ɔr poy təl kɨ́ njéndó né-je ꞌtəl rɔ-dé go ta-je-tɨ kɨ́ Jeju idə-dé, adɨ lokɨ Ndil kɨ́ aa njay ree lé, dḛ dꞌilə mbḛ Poyta kɨ́ Majɨ ɓebo Jorijalḛm-tɨ rəm (ꞌNdó 2–7), dɔnangɨ Jude-tɨ kɨ̀ Samari-tɨ rəm (ꞌNdó 8–12), sar tasɔ̰y dɔnangɨ-tɨ (ꞌNdó 13–28).
Lo tum gin-é-tɨ lé, dḛ dꞌilə mbḛ Poyta kɨ́ Majɨ dan jipɨ-je-tɨ ya par. Ngà lo kɔr-é-tɨ kɨ́ 10 ɓá ꞌndàngɨ kɨ́ Lubə tɔjɨ Piyər kɨ́ kajɨ lé tò kdɔ dow-je lay. Gangɨ ndɔ-é-tɨ kinlé, jipɨ-je kɨ̀ jipɨ-je al ꞌkəwna̰ natɨ mḛḛ nojɨ-tɨ lə Lubə.
Dingəm káre, kɨ́ ri-é lə Sol ɔsɨ ta njékɔwkulə-je dɔ kullə-tɨ lə-dé, ngà ḛ kɨ́ to njèba lə Jeju Kristɨ lé, Lubə təl-é adɨ to njèndó né lə Jeju Kristɨ! Lubə ində ri-é kɨ́ sigɨ lə Pol ə ulə-é adɨ-é ɔw ilə mbḛ Poyta kɨ́ Majɨ ə kɨ́ boy n̰a̰ lé, dow-je kɨ́ ꞌto jipɨ-je al ɓá adɨ-é ilə mbḛ dan-dé-tɨ. Lukɨ təl to madkullə lə Pol mḛḛ kullə kilə mbḛ Poyta kɨ́ Majɨ-tɨ. Lo-je madɨ kɨ́ Lukɨ ndàngɨ panè «jḛ» kinlé, tɔjɨ kɨ́ Lukɨ a̰ natɨ kɨ̀ Pol.
Njékəwna̰-je kɨ́ ɓebo Jorijalḛm
1
Kunmindɨ kulə kɨ̀ Ndil kɨ́ aa njay
1:1 Luk 1:1-4I nam-m Teopil, mḛḛ mbete-tɨ kɨ́ dɔsa̰y kɨ́ mꞌndàngɨ lé, mꞌɔr poy né-je lay kɨ́ Jeju ra, kɨ̀ né-je kɨ́ ḛ ndó dow-je lo kulə gin-é-tɨ nṵ ya sar tḛḛ-né ndɔ-tɨ kɨ́ Lubə un-é ɔw-né siə dɔra̰-tɨ. Kete ɓá kadɨ Lubə un-é ɔw siə dɔra̰-tɨ lé, ḛ mbətɨ njékɔwkulə-je liə ə un ndu adɨ-dé kɨ̀ tɔ́gɨ lə Ndil kɨ́ aa njay.
Beɓa go koy-é-tɨ, dḛ ya tɔ ɓá ḛ tḛḛ sə-dé kɔy ə adɨ-dé ꞌgə né-je kɨ́ gay-gay kɨ́ tɔjɨ kɨ́ to nꞌḛ̀ lé ya ɓá nꞌtəl nꞌisɨ kəm. Jeju tḛḛ sə-dé kɔy bè-bè ya asɨ ndɔ kɔrsɔ, ə pa sə-dé ta kɨ́ dɔ kɔ̰ɓe-tɨ lə Lubə.
1:4 Luk 24:49Beɓa ndɔ káre bè, ḛ isɨ uso sə-dé né, ɓá idə-dé panè: «ꞌTḛḛi ɓebo Jorijalḛm-tɨ ɔwi rangɨ al. Ngà ꞌngəbi né kɨ́ Bɔbɨ-m un mindɨ-é kadɨ nꞌadɨ-si, ɓá ndɔkɨ mꞌpa ta-é mꞌadɨ-si lé. 1:5 Mat 3:11; Mar 1:8; Luk 3:16; Ja̰ 1:33Ja̰ lé, ra dow-je batḛm mani. Ngà sə̰i rəmə, nà̰y ndɔ n̰a̰ al ya kadɨ ꞌrai batḛm lə Ndil kɨ́ aa njay.* 1:5 Mat 3:11»
Ta kɔw dɔra̰-tɨ lə Jeju
Njékɔwkulə-je kɨ́ ꞌkəw-na̰ lé, ꞌdəjɨ Jeju ꞌpanè: «ꞌƁaɓe, dɔkaglo-é-tɨ kin ɓá i ꞌa təl-né kɨ̀ kɔ̰ɓe lə Israyel-je kadɨ-dé gogɨ lé wa 1:6 Amo 9:11; Luk 19:11
Beɓa Jeju ilə-dé-tɨ panè: «Dɔkàdɨ̀-je əse ndɔ-je kɨ́ Bɔbɨ-m ya kɨ̀ kár-é ɔjɨ kɨ́ go tɔ́gɨ-tɨ liə kɨ́ sɔbɨ dɔ-é lé, to ta lə-si kadɨ ꞌgəi al. 1:8 Mat 28:19; Mar 16:15; Luk 24:47,48Ngà sə̰i lé, a kingəi tɔ́gɨ, lokɨ Ndil kɨ́ aa njay à ree dɔ-si-tɨ. Beɓa sə̰i a toi-né njékɔr poy né ra-m-je kɨ́ ooi kɨ̀ kəm-si, kɨ̀ ta pa-m-je kɨ́ ooi kɨ̀ mbi-si kadɨ dow-je kɨ́ ɓebo Jorijalḛm-tɨ rəm, dɔnangɨ Jude-tɨ rəm, ɓá dɔnangɨ Samari-tɨ lay sar ya ta sɔ̰y dɔnangɨ-tɨ.»
1:9 Mar 16:19; Luk 24:50,51Beɓa go ta-je-tɨ kinlé, kəm-dé tò kɨ dɔ Jeju-tɨ adɨ dꞌa̰ dꞌoo-é ya rəmə, Lubə un-é isɨ ɔw siə dɔra̰-tɨ, ə kilndi ree utɨ go-é adɨ dꞌoo-é al. 10 Lokɨ dꞌa̰ dꞌoo go Jeju lo kɔw-é dɔra̰-tɨ ya ɓəy rəmə, dingəm-je joo kɨ́ ꞌtulə kubɨ kɨ́ nda rɔ-dé-tɨ ꞌtḛḛ 1:10 Luk 24:4 11 dꞌidə-dé ꞌpanè: «Ooi bè, sə̰i dingəm-je kɨ́ dɔnangɨ Galile-tɨ! Kdɔ ri ɓá a̰i ká koo lo-tɨ kɨ dɔra̰-tɨ bè wa? Jeju kin, kɨ́ Lubə un-é dan-si-tɨ ɔw siə dɔra̰-tɨ kinlé, à təl ree ga̰-é kɨ́ ooi-é-né lo kɔw-é dɔra̰-tɨ kin ya bè tɔ.»
Njékɔwkulə-je ꞌtəl dꞌɔw Jorijalḛm gogɨ
12 Beɓa njékɔwkulə-je dꞌḭ dɔ mbal-tɨ kɨ́ ꞌɓa-é mbal ka̰ kagɨ Olibiye-je ꞌtəl dꞌɔw ɓebo Jorijalḛm-tɨ gogɨ. Mbal kinlé, tò mbɔ́ ɓebo Jorijalḛm-tɨ, adɨ dow à njiyə asɨ ngan kàdɨ̀ kɔrmutə-je bè ɓá à tḛḛ-tɨ.
13  1:13 Mat 10:2-4; Mar 3:16-19; Luk 6:14-16Lokɨ ꞌree ꞌtḛḛ ɓebo Jorijalḛm-tɨ lé, dḛ dꞌɔw mḛḛ kəy-tɨ kɨ́ dɔ madɨ-é-tɨ taá kɨ́ dꞌisɨ-tɨ kete-kete. Dḛ kɨ́ dꞌisɨ nɔ̰ɔ̰ lé to: Piyər-je, kɨ̀ Ja̰-je, kɨ̀ Jakɨ-je, kɨ̀ Andre-je, kɨ̀ Pilipɨ-je, kɨ̀ Tomasɨ-je, kɨ̀ Batlemi-je, kɨ̀ Matiye-je, kɨ̀ Jakɨ kɨ́ ngon lə Alpe-je, kɨ̀ Judɨ kɨ́ ngon lə Jakɨ, kɨ̀ Simɔ̰ kɨ́ to dow kɨ́ ta ɓe liə to-é. 14 Dḛ lay ya ta-dé asɨ-na̰ adɨ ꞌkəw-na̰ taá-taá kdɔ pa ta kɨ̀ Lubə, natɨ kɨ̀ dené-je kɨ́ dan-tɨ-je, kɨ̀ Mari kɨ́ kɔ̰ Jeju, ɓá ngankɔ̰ Jeju-je tɔ.
Njèkɔr tó Judasɨ
15 Ndɔ káre, mḛḛ ndɔ-é-je-tɨ kinlé, njékadmḛḛ-je ꞌkəw-na̰ adɨ kɔr-dé à kasɨ ɓu kɨ́ kɔrjoo-je bè, rəmə Piyər ḭ taá dan-dé-tɨ panè: 16 «Ngankɔ̰-m-je, Ndil kɨ́ aa njay adɨ Dabidɨ pa ta kete mḛḛ mbete-tɨ kɨ́ aa njay sɔbɨ-né dɔ Judasɨ kɨ́ to njèkɔr nɔ̰̀ njékuwə Jeju. Ta kinlé, kadɨ né-é ra né ɓane. 17 Judasɨ lé, to kɨ́ káre dan-ji-tɨ, ɓá ɔw kɨ̀ kullə liə dan-ji-tɨ rəm tɔ. 18  1:18 Mat 27:3-8Dingəm kinlé, ɔw ndogɨ lo ndɔr kɨ̀ là kɨ́ ꞌndogɨ-né siə dow ꞌtɔl-é lé. Ḛ usɨ ur dɔ-é nangɨ lo-é-tɨ lé. Beɓa mḛḛ-é ribə adɨ ngan tḭ-é kujə lay. 19 Dow-je kɨ́ ɓebo Jorijalḛm-tɨ lay ya dꞌoo ta-é adɨ dḛ ꞌɓa lo ndɔr kinlé kɨ̀ ta ɓe lə-dé ꞌpanè: “Akeldama”, kɔr mḛḛ-é to “lo ndɔr kɨ́ ꞌndogɨ kɨ̀ là məsɨ.”§ 1:19 Mat 27:3 20 Kdɔ ꞌndàngɨ mḛḛ Pa-je-tɨ ꞌpanè:
“Kadɨ kəy liə tò kare pɛtɨ-pɛtɨ,
ə kadɨ dow isɨ-tɨ al.”»
«Ɓa ꞌtəl ꞌpa mḛḛ mbete-tɨ ɓəy ꞌpanè:
“Kadɨ dow kɨ́ rangɨ un ta kullə liə.* 1:20 Pa 69:26”»
21-22  1:21-22 a Mat 3:16; Mar 1:9; Luk 3:21; b Mar 16:19; Luk 24:51«Beɓa kadɨ dingəm káre ree ore kadɨ-ji, kdɔ kadɨ pa ta kɨ́ dɔ tɔsɨ-tɨ kɨ́ Jeju tɔsɨ ndəl ində lo tḛḛ, kɨ́ ḛ oo kɨ̀ kəm-é lé sə-ji. Dowbé lé, à to dow káre dan dow-je-tɨ kɨ́ njédan-ji kɨ̀ kaglo-je lay kɨ́ jꞌnjiyəi-né kɨ̀ Jeju kɨ̀ lo-lo, adɨ à to kḭ dɔ ndɔ-tɨ kɨ́ Ja̰ ra-é-né batḛm sar tḛḛ-né ndɔ-tɨ kɨ́ Lubə un-é ɔw-né siə dɔra̰-tɨ 1:21-22 Mat 3:16; Mar 1:9
23 Beɓa dḛ dꞌɔr dow-je joo adɨ to: Matiyasɨ dḛ kɨ̀ Jojepɨ kɨ́ ꞌɓa-é Barsabasɨ ə ri gajɨ-é to Justusɨ. 24 Go-tɨ, ꞌpa ta kɨ̀ Lubə ꞌpanè: «ꞌƁaɓe i kɨ́ ꞌgə mḛḛ dow-je lay, ꞌtɔjɨ-ji dow káre kɨ́ i mbətɨ-é dan dḛ-tɨ kɨ́ joo kin, 25 kdɔ kadɨ to njèkɔwkulə lə Jeju, tó lo-tɨ kɨ́ Judasɨ in̰ə kɔgɨ ɔw lo-tɨ kɨ́ tuwə kullə ra-é kin.» 26 Dḛ ꞌɓa ri-dé dꞌɔsɨ-né kagɨ dɔ-dé-tɨ, rəmə kagɨ usɨ dɔ Matiyasɨ-tɨ, adɨ ḛ ore kàdɨ̀ njékɔwkulə-je kɨ́ dɔgɨ gidɨ-é káre lé.

1:1 1:1 Luk 1:1-4

1:4 1:4 Luk 24:49

1:5 1:5 Mat 3:11; Mar 1:8; Luk 3:16; Ja̰ 1:33

*1:5 1:5 Mat 3:11

1:6 1:6 Amo 9:11; Luk 19:11

1:8 1:8 Mat 28:19; Mar 16:15; Luk 24:47,48

1:9 1:9 Mar 16:19; Luk 24:50,51

1:10 1:10 Luk 24:4

1:13 1:13 Mat 10:2-4; Mar 3:16-19; Luk 6:14-16

1:18 1:18 Mat 27:3-8

§1:19 1:19 Mat 27:3

*1:20 1:20 Pa 69:26

1:21-22 1:21-22 a Mat 3:16; Mar 1:9; Luk 3:21; b Mar 16:19; Luk 24:51

1:21-22 1:21-22 Mat 3:16; Mar 1:9