5
Ta kɨ́ sɔbɨ dɔ njénékingə-je
Sə̰i njénékingə-je, ooi majɨ! ꞌNɔ̰i, ꞌtuməi rusɨ-rusɨ, kdɔtalə tujɨ-je kɨ́ à ree dɔ-si-tɨ! 5:2 Mat 6:19Nékingə-je lə-si ndum lutɨ ə n̰ɔ̰-je dꞌɔ̰̀ kubɨ-je lə-si lay. Lɔr-je kɨ̀ là-je lə-si nɔ̰; ə nɔ̰-é kinlé à kilə ta dɔ-si-tɨ, ə à kɔ̰̀ dajɨ rɔ-si titɨ-na̰ kɨ̀ pər bè. Sə̰i isi mbɔ̰i né-je lə-si indəi ngangəm mḛḛ ndɔ-je-tɨ kɨ́ dɔbəy-tɨ ɓəy al ɓan! Ooi bè! Sə̰i ꞌmbati kugəi nédɔji njérakullə mḛḛ ndɔr-je-tɨ lə-si adɨ ꞌnɔ̰ ə ndi nɔ̰-dé ɔw sar usɨ mbi ꞌƁaɓe-tɨ kɨ́ njèkosɨ njérɔ-je. Sə̰i isi dan majɨ-tɨ bagja dɔnangɨ-tɨ nè ə in̰əi rɔ-si yakɨ ꞌrai né-je kɨ́ dɔnangɨ-tɨ nè. Sə̰i usoi né əi-né mbul-mbul tokɨ da̰-je kɨ́ dꞌɔw kɨ̀ tɔl-dé kin bè. Njèra né kɨ́ njururu ya sə̰i ꞌgangi ta dɔ-é-tɨ ə ꞌtɔli-é dɔ-tɨ. Ḛ ijə-si rɔ al.
Kuwə rɔ nga̰ mḛḛ néna̰-je-tɨ
Beɓa ngankɔ̰-m-je kɨ́ njékadmḛḛ, iləi mḛḛ-si dɔ madɨ-é-tɨ sar ndɔ təl ꞌƁaɓe-tɨ. Ooi, njèndɔr lé, ilə mḛḛ-é dɔ madɨ-é-tɨ sar kadɨ ingə-né man ndi kɨ́ dɔsa̰y kɨ̀ sɔ̰y man ndi ngəbɨ-né kandɨ né kɨ́ majɨ kɨ́ nangɨ à kadɨ-é. Sə̰i ya kàrè, iləi mḛḛ-si dɔ madɨ-é-tɨ, uwəi mḛḛ-si nga̰, kdɔ ndɔ ree lə ꞌƁaɓe nà̰y ngɔsi. Ngankɔ̰-m-je kɨ́ njékadmḛḛ, ꞌyuni ta dɔ-na̰-tɨ al, nè ta kɨ́ gangɨ à kusɨ dɔ-si-tɨ. Ooi, Njègangta a̰ tarəbɨ-tɨ ngá.
10 Ngankɔ̰-m-je kɨ́ njékadmḛḛ, njépata-je kɨ́ ta Lubə-tɨ kɨ́ ndɔkɨ ꞌpa ta kɨ̀ ri ꞌƁaɓe lé, dꞌingə kɔ̰̀ rəm, dꞌilə mḛḛ-dé dɔ madɨ-é pɔ̰́ rəm ə́n ə́ adi ꞌto néndajɨ lə-si. 11 Ooi bè! Dow-je kɨ́ dꞌa̰ dɔ nja-dé-tɨ njángɨ lé ɓá jꞌpainè ꞌto njénékumə̰-je. Sə̰i ooi poyta kɨ́ sɔbɨ dɔ ka̰ dɔ nja-tɨ njángɨ lə Jobɨ rəm, ɓá né kɨ́ ꞌƁaɓe ra siə ta sɔ̰y-é-tɨ kàrè ooi rəm tɔ. Kdɔ ꞌƁaɓe lé to njèkoo kəmtondoo rəm, ɓá ta ɔ̰̀ mḛḛ-é kdɔ dow-je rəm tɔ.
Ta kɨ́ dɔ kubɨ rɔ-tɨ
12  5:12 Mat 5:34-37Ngankɔ̰-m-je kɨ́ njékadmḛḛ, kete nɔ̰̀ né-je-tɨ lay lé, ubi rɔ-si kɨ̀ dɔra̰ al rəm, ubi rɔ-si kɨ̀ dɔnangɨ al rəm, ɓá ubi rɔ-si kɨ̀ né madɨ kɨ́ rangɨ al rəm. Ngà kinə ta lə-si to oiyo rəmə, a̰i dɔ oiyo-tɨ ə kinə ta lə-si to á̰-à̰ rəmə, a̰i dɔ á̰-à̰-tɨ; bè kdɔ kadɨ usi mḛḛ ta kɨ́ gangɨ-tɨ al.
Pa ta kɨ̀ Lubə kdɔ njémɔ̰y-je
13 Kinə dow madɨ dan-si-tɨ isɨ dan kɔ̰̀-tɨ rəmə, kadɨ-é pa ta kɨ̀ Lubə. Kinə dow madɨ dan-si-tɨ isɨ dan rɔnəl-tɨ rəmə, kadɨ-é usɨ patɔ́y-je. 14  5:14 Mar 6:13Ɓa kinə dow madɨ dan-si-tɨ mɔ̰y ra-é rəmə, kadɨ-é ɓa ꞌngatɔ́gɨ-je lə njékəwna̰-je kadɨ ꞌpa ta kɨ̀ Lubə kdɔ ta liə dꞌur-né ubɨ dɔ-é-tɨ kɨ̀ ri ꞌƁaɓe. 15 Ta kɨ́ pa kɨ̀ Lubə kɨ̀ kadmḛḛ lé à kadɨ lapiya njèmɔ̰y ə ꞌƁaɓe à kadɨ-é ubə nangɨ ḭ taá; ə kinə ḛ ra majal-je nɔ̰ɔ̰ rəmə, à tokɨ kin̰ə go-é kɔgɨ kadɨ-é.
16 Ə́n ə́ ꞌpai ta rəsɨ dɔ majal-je-tɨ lə-si adi-na̰ ə ꞌpai ta kɨ̀ Lubə kdɔ ta lə-na̰, kdɔ kadɨ ingəi lapiya. Ta kɨ́ njèra né kɨ́ njururu pa kɨ̀ Lubə ə a̰ dɔ-tɨ njángɨ lé, ɔw kɨ̀ tɔ́gɨ n̰a̰. 17 Eli kɨ́ to dow madɨ-ji ya ndɔkɨ pa ta kɨ̀ Lubə a̰ dɔ-tɨ njángɨ kadɨ ndi ədɨ al ə́ ndi ədɨ dɔnangɨ-tɨ al ya ɓal mutə kɨ̀ na̰y mɛkḛ. 18 Ɓəy ɓá təl pa ta kɨ̀ Lubə gogɨ rəmə, ndi ədɨ adɨ né-je kɨ́ dɔnangɨ-tɨ andɨ.
19 Ngankɔ̰-m-je kɨ́ njékadmḛḛ, kinə dow madɨ dan-si-tɨ ndəm, adɨ a̰ sa̰y kɨ̀ ta kɨ́ tɔgrɔ-tɨ ɓá dow kɨ́ rangɨ təl ree siə 20  5:20 1Pi 4:8rəmə, kadɨ ꞌgəi majɨ kɨ́ dow kɨ́ njètəl kɨ̀ njèramajal dɔ rəbɨ ndəm-tɨ lé, to njèkajɨ-é ta yo-tɨ. Ə né kɨ́ ḛ ra kinlé to kəm rəbɨ kutɨ* 5:20 Kutɨ dɔ majal-je kɨ́ ta-é tò nè kinlé to ta kɨ́ sɔbɨ dɔ kutɨ dɔ majal-je kadɨ dow oo al al, ngà sɔbɨ kin̰ə go majal-je kɔgɨ (Gos 10:12; Pa 32:1; 1Pi 4:8). dɔ majal-je n̰a̰.

5:2 5:2 Mat 6:19

5:12 5:12 Mat 5:34-37

5:14 5:14 Mar 6:13

5:20 5:20 1Pi 4:8

*5:20 5:20 Kutɨ dɔ majal-je kɨ́ ta-é tò nè kinlé to ta kɨ́ sɔbɨ dɔ kutɨ dɔ majal-je kadɨ dow oo al al, ngà sɔbɨ kin̰ə go majal-je kɔgɨ (Gos 10:12; Pa 32:1; 1Pi 4:8).