2
Te máá quɨ́vɨ̄ víco Pentecostés ni cahīin tútú ñáyuu cácandíje ñuu Jerusalén. Te sanaa‑ni te ni quejéé nɨ́hɨn vēji nde andɨvɨ́ nájnūhun tachī níhin quée, te tāca ñáyuu jeē cáyūcú ini vehe un ní cajini sōho i jeē nɨ́hɨn ún. Te ni cajito i nájnūhun yáñuhūn jeē ní cajitē núu te ni cacucōo xinī ná ɨɨn ná ɨɨn i. Te ndɨhɨ i, ni cunuú Espíritu Santo jiín i, te ni quejéé i cácahān i sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuhu, ndese ni steén maá Espíritu nuū ná ɨɨn ná ɨɨn i cahān i.
Te ñuu Jerusalén, suni cáhīin ñayuu hebreo, yɨñúhún núū Yaā Dios, jeē ní quijicoo i nde tācá nación nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ́. Te jeē ni nɨ́hɨn súcuan te ni cacutútú cuéhē ñayuu ún. Te ni cunéé íī ni i jíjnáhan i, chi ná ɨɨn ná ɨɨn i ni cajini sōho i jeē tée ni canihīn Espíritu Santo cácahān de jnūhun yuhu ñúū jicá nuū véji i. Te ni canaa ni i cájito i te ni cacahān i:
¿A násūu tée Galilea cácuu tāca tée yáha jéē cácahān de tācá yuhu ñúū nuū véjicoo yó? ¿Na vé ni cuu yāha núu súcuan? Chi ná ɨɨn ná ɨɨn yó cájini sōho yó cácahān de jnūhun yuhu ñúū nuū ní cacacu yó. Chi vējicoo yó ndé tācá ñuu jicá. Sava yó véji nde Partia jiín Media jiín Elam. Te sava ga yō vēji yó ndé Mesopotamia jiín Judea jiín Capadocia jiín Ponto jiín Asia. 10 Suni nde Frigia jiín Panfilia jiín Egipto jiín tɨjnɨ ñuu jeē íne nde yatā gā ñuu Cirene ñuhun Africa vējicoo yó. Te sava ga yō nde ñuu Roma vējicoo yó, te cáyūcu jínu‑ni yó yáha. Te máá yó jeē véjicoo ñuu Roma, sava yó cácuu máá ñáyuu hebreo te sava ga yō cácuu ñayuu sɨ́ɨn ñuu, ni cacandíje yó ndíquín yō ley ñayuu hebreo. 11 Suni nde Creta jiín Arabia vējicoo sava yó. Te cájini sōho yó jéē jiín jnúhun yuhu ñúū ná ɨɨn ná ɨɨn máá yó cácahān de tācá jniñu jéhnu ní sáha Yaā Dios, achí i.
12 Te ndɨhɨ i chi ni canaa iī ni i cájini nahín i. Te ni candajnūhún i jíín jnáhan i:
¿Na vé cúu jeē ní cuu núu súcuan jeē cácahān de yuhu ñúū yō? achí i.
13 Te sava i ni cacahān catá i:
Tuú chi jeē cánajīni de, áchí i.
Jeē ní nacani Pedro jnūhun nuū ñáyuu
14 Yūcuán na te ni candocuɨñɨ̄ Pedro jiín ndɨhúxí ɨɨn ga apóstol, te ni cahān jee Pedro jiín ñáyuu ún:
Níhín jnáhan ñuu yō hebreo, jiín ndɨhɨ níhín jéē cáyūcu ní Jerusalén, jnūhun yáha na chúhun ni ni jíjnáhan ní, chi cuni nahín ní cahān na jíín ní. 15 Chi máá ná jijnáhan ná, nasūu jéē cájīni ná nájnūhun cájeni ni ní, chi sáá cahɨɨ̄n jenéhen cúu, te nasūu hora cánajīni ñayuu cúu. 16 Chi sa suhva squícu jniñu yáha nájnūhun ni cahān Joel, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, chi súcuan ni cahān de:
17 Achí Yáā Dios: Quɨvɨ̄ sándɨ̄hɨ́ na
te tají rí Espíritu rī cunuú yá jiín táca ñáyuu,
te sēhe yɨɨ́ ró jiín séhe sɨ́hɨ́ ró, nacani i jnūhun ri,
te tāca tée lulí chi coto ndijin de jeē steén rī nuū de,
te tāca tée jéhnu chi sáha ri jeē scóto jēni de.
18 Te quɨvɨ̄ ún chi tají rí Espíritu rī cunuú yá jiín táca mozo rī, cúu tēe cúu ñahan,
te nacani i jnūhun ri.
19 Te ichi ándɨvɨ́ sáha ri jniñu jéhnu jeē náā ni ñayuu coto i,
te sáha ri jniñu jéhnu ini ñayɨ̄vɨ jéē steén jeē cujéhnu ri,
chi coo nɨñɨ̄ jiín ñúhūn jiín ñúhmā nájnūhun vicō.
Yūcuan cúu jeē sáha ri jeē cóo jnūndóho xeēn.
20 Te nduu jnúú níāndii te ma cúndijin gā,
te yoō coto cuéhé nájnūhun nɨñɨ̄.
Yūcuán na te quee quɨvɨ̄ jeē ndíji máá Jítoho rō Jesús.
Quɨvɨ̄ ún coo cuehē jniñu jéhnu, te cuni ndɨhɨ ñayuu jeē quɨvɨ́ maá Jítoho rō cúu.
21 Te tāca ñáyuu jeē cahān ndahú i jíín yá te jnama ya i, áchí Yáā Dios.
Achí Joel ni nacani de jnūhun ya.
22 ’Jeē yúcuan níhín tée ñuu yō Israel, cuni nahín gá ni jnúhun yáha jíjnáhan ní. Ni steén Yaā Dios jeē ní tají yá maá Jesús, Yaā ní jehnu ñuu Nazaret, chi máá Yáā Dios ni jēhe ya jeē ni sáha Jesús jniñu jéhnu mēhñu máá ní, jiín jniñu jeē steén jeē cujéhnu ya, te jniñu un ní canaa ni ni ní cajito ní. Te je cájini vāha ní jéē súcuan ni cuu. 23 Te máá ní ni cajnɨɨ ní yá, te ni cajendēca ní yá nuū tée xeēn ni cajehni de ya jicā cruz ni casáha ní. Te nde jiín tiempo je ni jini Yaā Dios jeē súcuan sáha ní jíjnáhan ní, chi súcuan je ni sándaā yā. 24 Te ni nastécu Yaā Dios Jesús te tuá ni cúu ya ndɨ̄yɨ, chi jnūhun xeēn jeē jihí ñayuu, tuá na vé cúu ga sáha jíín yá. 25 Chi nde jenahán suhva ni tee David jnūhun ndese ni cahān Jesús jiín Yáā Dios:
Jíní na núū maá ní jeē cúu ní Jítoho ná, chi nɨ́ɨ́ cáni ndéé ní jiín ná,
chi ndéé ní ichi ndáváha ná, cúu jeē chindéé ñáhán ní sāña návāha coo ndeyɨ́ ni ná.
26 Jeē yúcuan cúsɨɨ̄ ni ná te cáhán na jnúhun sɨɨ̄ ni.
Jeē yúcuan ma nácani uhū ni na sɨ́quɨ̄ jnúhun cuu ná.
27 Chi ma cuáha ni jnúhun quendōo ánuá na lugar nuū cáyūcu ánuá ndɨ̄yɨ,
ni ma cuáha ni jnúhun tehyū ná, chi jéjníñu ná núū ní te manī ni jíín ná.
28 Te ni steén ni núū na jéē nátecu ná,
te sáha ní jéē cusɨɨ̄ teyɨ́ ni ná condee na jíín ní nɨɨ́ cáni.
Achí Jesús, ni achi David.
29 ’Tāca níhín jíjnáhan ní, na cástūhun cájí ná nuū ni jnúhun jíí yō David, chi tu ní cáhán de jnūhun yáha sɨ́quɨ̄ maá de. Chi ni jihī de te ni quindūji de, te jíní yō nuū yɨ́ndūji de nde vijna. 30 Chi ni cuu de tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Te ni jini de jeē váha ni jejnūhun ya nuū de jeē chíji yucūn maá de quiji Cristo, te condee yā mesa de ndacu ya jniñu nájnūhun ni ndacu de jniñu jeē ní cuu de rey. 31 Te nde jiín tiempo ni jini de jeē nátecu Cristo, te ni cahān de jeē anuá yā, ma ndóo lugar nuū cáyūcu ánuá ndɨ̄yɨ, ni yɨquɨ cúñu yā ma tehyú. 32 Chi Yaā Dios ni nastécu yā Jesús, te máá ná cácuu ná testigo jeē ní natecu yā. 33 Te ni ndujéhnu tucu ya ni sáha Yaā Dios jiín poder yā. Te nde nuū maá Yáā Dios, Yaā cúu Tátá yā, ni nihīn Jesús Espíritu Santo, chi súcuan ni jejnūhun ya. Te ni tají Jesús Espíritu Santo, te suu ya sáha jniñu jeē cájito ní te cájini sōho ní vijna. 34 Te David, nasūu sɨ́quɨ̄ maá de ní cáhán de tāca jnúhun yáha, chi tu ní ndáa yɨquɨ cúñu de andɨvɨ́. Chi sɨquɨ̄ Cristo cúu jeē ni cáhān de suhva:
Máá Yáā Dios ni cahān yā jiín Jítoho rī Cristo:
Cucōo ró ichi ndáváha ri jeē steén jeē cujéhnu ró.
35 Te na sáha ri jeē quende rō poder tāca jéē cájito uhū rohó, áchí yá.
Achí David.
36 ’Núu súcuan te ndɨhɨ ní jéē cácuu yó ñayuu Israel, na cúni vāha ní jéē vēsú ni cajehni ni yá jicā cruz, te Yaā Dios ni jeni ya maá Jesús jeē cúu ya Jitoho yō te suni cúu ya Cristo, Yaā jnáma yóhó, áchí Pedro jiín i.
37 Te jeē súcuan ni cajini sōho i jnūhun yáha, te ni cajnahuhū ni anuá i. Te ni cacajnūhún i Pedro jiín táca gá apóstol:
¿Te ndese sáha ná jíjnáhan ná núu súcuan? áchí i.
38 Te ni cahān Pedro jiín i:
Nacani ni ni jéē stóo ni cuéchi ní jíjnáhan ní, te cuandute ní jéē ní cacandíje ní Jesucristo, návāha cone cáhnu ni Yaā Dios nuū cuéchi ní, te cuāha Yaā Dios Espíritu Santo yā condee yā ini anuá ni. 39 Chi súcuan ni jejnūhun máá Tátá yō Yaā Dios nuū yō jiín núū séhe yó, te suni súcuan ni jejnūhun ya nuū ñáyuu tāca gá nación, tācá i jeē cána ya i candíje i.
40 Te jíín cuéhē gā jnūhun súcuan ni cahān cají Pedro, te ni stɨhvɨ́ ni de i:
Nducú ndéyɨ́ ní jeē na cácu ní, chi jnahnū ndetū ñayuu casáha jniñu néé, áchí de.
41 Yūcuán na te tācá i jeē ní cajetáhú jnúhun ni cahān de, ni cajendute i. Te quɨvɨ̄ un ní nducuehē gā ñayuu cácandíje, nájnūhun unī mil gā ñayuu. 42 Te ni cahīin nīhin i sɨquɨ̄ jnúhun cástéén apóstol. Te ɨnuú‑ni cándajnūhun mánī i te cájicān tahú i, te ɨɨn cáhnu‑ni cáyeji i pan, nájnūhun ni steén maá Jítoho yō jeē núcūhun ni yō sɨquɨ̄ yā.
Ndese ni coyūcu ñáyuu jeē ní cacandíje jeē xíhna ñúhún
43 Te ndɨhɨ ñayuu ni cayūhú i ni cajito i, chi cuehē jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu ya ni casáha tēe apóstol. 44 Te ɨnuú ní cahīyo ni ñayuu cácandíje, te ni cacuu ɨnuú i tāca jéē cánevāha i. 45 Te ni caxīcó i na‑ni na vé cánevāha i, te ni casaja i xūhún un núū tāca jnáhan i, núu ndese jíni ñúhún ɨɨn ɨɨn i. 46 Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ni candutútú i ini templo. Te manī ni cayeji cáhnu i pan tācá vehe jnáhan i nájnūhun ni steén yā, te ni cahīyo sɨɨ̄ ni i. 47 Te ni cacahān i jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios. Te ndɨhɨ ñayuu ñuu un ní cajejnúhún i ñayuu cácandíje. Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ni jnama Jitoho yō sava ga ñayuu, te ni nduu ɨnuú i jíín ñáyuu cácandíje.
Jeē ní nduvāha tēe ríngo