26
Te nuū ní ndɨhɨ ni cahān Jesús tāca jnúhun yáha, te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá:
Je cájini rō jeē uū na quɨvɨ̄ te coo vico pascua. Te ruhū, Yaā ní nduu tēe, nastúu i ruhū jeē cúū rī jicā cruz, achí yá.
Yūcuán na te sutū cácujéhnu, jíín tée cástéén tutu ley, jiín táca tée jéhnu jeē cándacu jniñu nuū ñáyuu hebreo, ni candutútú de ini patio vehe palacio maá sútū cujéhnu ga jeē naní Caifás. Te ni candajnūhún de ndese jnɨɨ de Jesús jiín jnúhun stáhú, te cahni de ya. Te ni cacahān de:
Ma jnɨ́ɨ yó de máá quɨ́vɨ̄ víco, chi ndonda ñayuu sɨquɨ̄ yō, achí de.
Jnūhun ñahan jeē ní chuhun perfume xinī yā
(Mr. 14.3‑9; Jn. 12.1‑8)
Te íne Jesús ñuu Betania vehe Simón, tēe ni ndoho cuehyɨ̄ stehyú. Te ni quee ɨɨn ñahan nuū yā, ndáhá ña ɨɨn frasco yuū luu jeē ñúhun aceite perfume jeē yóhyo yahu ndéé. Te ni chuhun ña xinī yā níní jéē yéji yā staā. Te ni cajito tēe cáscuáha jíín yá, te ni caquɨtɨ̄ ni de, te ni cacahān de:
¿Najehē cúu jeē náā saá‑ni perfume jiñā? Chi cuu xīcó yahu yó núú, te cuāha yo xúhun núū ñáyuu ndahú. Achí de.
10 Te ni jini Jesús jnūhun cácahān de. Te ni cahān yā jiín de:
¿Naun cásáha ró jéē nácani uhū ni ñahan yáha? Chi ɨɨn jniñu váha cúu jeē ni sáha ña jíín rí. 11 Chi níní coyūcu ñáyuu ndahú jíín ró, te ruhū chi tuá condee rī jiín ró. 12 Chi jeē ní chuhun ña perfume yáha ruhū, suu cúu jeē ni sátūhva ña ruhū nde quɨvɨ̄ quíndūji ri. 13 Jendaá cahán rī jiín ró jeē nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ ndé‑ni cúu nuū cuité jnūhun yáha jéē jnáma ri ñayuu, suni nacani i jnūhun jeē ni sáha ñahan yáha, návāha cocuhun ni ñayuu ña, áchí yá.
Jeē ní nastúu Judas yā
(Mr. 14.10‑11; Lc. 22.3‑6)
14 Yūcuán na te ɨɨn jeē ndɨhúxí uū tēe cáscuáha ún, nání de Judas Iscariote, ni jehēn de nuū sutú cácujéhnu. 15 Te ni cahān de jíín:
¿Nasaa cuāha ní núū ná, te na nástúu ná de nuū ní? áchí de.
Te ni cajēhe ocō uxī xūhun plata nuū de. 16 Yūcuán na te nde quɨvɨ̄ un ní quejéé de ndúcú de modo ndese nastúu de ya nuū sutú jijnáhan.
Jeē ní jequin yā Cena yā
(Mr. 14.12‑25; Lc. 22.7‑23; Jn. 13.21‑30; 1 Co. 11.23‑26)
17 Te máá quɨ́vɨ̄ jeē quejéé vico jeē cáyeji ñayuu pan jeē tú na levadura yɨ́hɨ, te ni quijicoo tēe cáscuáha un núū Jesús. Te ni cacahān de jíín yá:
¿Ndé nuū cuní ni jéē quísatūhva ná cuxíni ní vico pascua? áchí de.
18 Te ni cahān yā:
Cuángoo nde ñuu, vehe tēe jeē jé ni cacahān yō, te cahān rō jiín de: Achí máá Maestro jeē ní cuyajni quɨvɨ̄ cuu yā. Te vijna te caji yā vico pascua ini vehe ní jíín tée cáscuáha jíín yá, achi rō. Achí yá.
19 Te tēe cáscuáha jíín yá, ni casáha de nájnūhun ni ndacu Jesús jniñu nuū de, te ni casátūhva de jeē cuxíni ya vico pascua.
20 Te jeē cuácuaa, te ni quee yā, te ni cucōo ya mesa jiín ndɨhúxí uū tēe cáscuáha jíín yá. 21 Te níní yéji yā jiín de te ni cahān yā:
Jendaá cahán rī jiín ró jeē ɨɨn róhó nastúu ruhū vijna, áchí yá.
22 Te ni cacucuíhyá ndasɨ́ ni de. Te ná ɨɨn ná ɨɨn de ni cacajnūhún de ya:
¿A sáña cúu? áchí de.
23 Te ni cahān yā:
Ɨɨn róhó jéē cáyeji cáhnu jíín rí ɨɨn cohō, suu ró nastúu ruhū. 24 Te ruhū, Yaā ní nduu tēe, jendaá cúu jeē quihín rī cuu rī, nájnūhun yósó jnúhun ri nuū tútu iī. Te nacā xeēn ndoho tēe nastúu ruhū. Vāha ga núu tu ní cácu tēe un núú, áchí yá.
25 Yūcuán na te ni cahān Judas, tēe nastúu ya:
¿A sáña cúu, Maestro? achí de.
Te ni cahān yā jiín de:
Suu ró cúu, áchí yá.
26 Te níní jéē cáyeji de jíín yá, te ni quihin ya pan, te ni nacuatáhú yá, te ni tahú cuéchí yá, te ni jēhe ya nuū tée cáscuáha jíín yá. Te ni cahān yā:
Caji rō jijnáhan ró, chi yāha cúu yɨquɨ cúñu rī, achí yá.
27 Yūcuán na te ni quihin ya ɨɨn copa ndūxi uva, te ni nacuatáhú yá, te ni jēhe ya nuū de. Te ni cahān yā:
Coho jíjnáhan ró. 28 Chi yāha cúu nɨñɨ̄ rī jeē cuáha ri jeē cúu contrato jeé, te catɨ jeē ndundoo cuēchi cuehē ñayuu, te coo jnūhun cáhnu ni nuū cuéchi i. 29 Te cáhán rī jiín ró jeē ndé vijna te ma cóho ga rī ndūxi ndehē uva yāhá, chi nde quiji quɨvɨ̄ ndacu Tátá rī jniñu nɨ́ɨ́ ñayɨ̄vɨ́, te sáá te coho tucu ri jiín ró jijnáhan ró. Achí yá.
Jeē ní cachi yā jeē yūhu Pedro cahān de jeē jiní de ya
(Mr. 14.26‑31; Lc. 22.31‑34; Jn. 13.36‑38)
30 Te ni jita ya ɨɨn yaa iī jiín de jíjnáhan de. Te ni quenda ya cuahān yā jiín de nde yucu Olivos. 31 Yūcuán na te ni cahān yā:
Ndɨvii rō nayūhu ró jeē sɨquɨ́ ruhū jecuáā vijna. Chi suhva je yósó jnúhun ri nuū tútu iī, ni cahān Yaā Dios: Cuāha ri jnūhun jeē cáhni ñayuu tēe ndíto lanchi, te lanchi un cuítē núu tɨ jeē yūhu tɨ́, achí. 32 Te jeē nátecu rī, te xīhna ruhū cosnūu rí quihīn rī región Galilea, te sáá te najinūcoo ró, áchí yá.
33 Yūcuán na te ni cahān Pedro:
Vēsú ndɨhɨ de na náyūhú de, te máá ná chi ma náyūhú cuɨtɨ ná, áchí de jíín yá.
34 Te ni cahān yā jiín de:
Jendaá cahán rī jiín ró jeē jecuáā vijna, nde ná tu cana líhli, te yūhu ró jeē jnɨɨ ñayuu rohó, te unī jínu cahān rō jeē tu jíní rō ruhū, achí yá.
35 Te ni cahān Pedro jiín yá:
Vēsú núu cuu na jíín ní, te ma cahán cuɨtɨ na jéē tu jíní na níhín, áchí de.
Te suni súcuan ni cacahān ndɨhɨ tēe cáscuáha jíín yá.
Jeē ni jícān tahú yā nuū huerto Getsemaní
(Mr. 14.32‑42; Lc. 22.39‑46)
36 Yūcuán na te ni jinū Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá ɨɨn lugar nuū naní Getsemaní. Te ni cahān yā jiín de:
Yāhá‑ni cucōo ró, te na quíhín rī yūcuan cácān tahú rī, achí yá.
37 Te ni jeca ya Pedro jiín ndɨndúú séhe Zebedeo cuahān yā jiín de. Te ni quejéé yá cucuíhyá ndasɨ́ ni yā te cúxií ni yā jeē quíji jnūndóho sɨquɨ̄ yā. 38 Yūcuán na te ni cahān yā jiín de:
Yōhyo cúcuíhyá ni rī, te ndúcú sáha jeē cúū rī. Yāhá condetu ró te condito ró jíín rí.
39 Te ni jica ya jecu gā, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ yá ni jequin ya nuū yā nuū ñúhun, te ni jicān tahú yā suhva nuū Yaā Dios:
Tátá maá ná, núu cuu te tejiyo ní jnúndóho yáha jéē ma quíji sɨquɨ̄ ná. Te nasūu jéē cuní maá ná, chi jeē cuní maá ní na cóo, áchí yá.
40 Yūcuán na te ni ndee yā nuū ndɨnúní tée cáscuáha jíín yá, te ni jito ya jeē cáquixī de. Te ni cahān yā jiín Pedro:
¿A tu ní cánda ró condito ró jíín rí vēsú ɨɨn hora? 41 Coo ndito ni rō te cacān tahú rō jeē chindéé ñáhán yá rohó jéē ma sáha ró cuéchi jeē coto ndee jeneé róhó. Chi cúní ndije ánuá rō squícu vāha ró, te yɨquɨ cúñu rō chi tu fuerza, achí yá.
42 Te ni jehēn tucu ya vuelta uū, te suhva ni jicān tahú yā:
Tátá maá ná, te núu ma cúu cujiyo jnūndóho yáha jeē ma ndóho ná, te na cóo jeē cuní maá ní núu súcuan, áchí yá.
43 Te ni ndee tucu ya nuū de, te ni jito ya jeē cáquixī tucu de, chi yōhyo cájiī de māhná. 44 Te ni stóo ya de, te cuahān tucu ya cuacacān tahú yā vuelta unī. Te suni jnūhun yúcuan ní cahān yā. 45 Yūcuán na te ni ndee tucu ya nuū de jíjnáhan de, te ni cahān yā jiín de:
Vijna te cusū rō te ndetātu ró. Te je ni quee hora, te ruhū, Yaā ní nduu tēe, natūu ri te jnɨɨ tēe cáhīyo cuēchi ruhū. 46 Ndocuɨñɨ̄ jijnáhan ró, chi je vēji tēe nastúu ruhū, te quihīn yō jiín de, áchí yá.
Jeē ní cajnɨɨ de Jesús
(Mr. 14.43‑50; Lc. 22.47‑53; Jn. 18.2‑11)
47 Te sá cáhán gā yā súcuan, te ni quee‑ni Judas, ɨɨn jnáhan jeē uxí uū tēe cáscuáha jíín yá. Te vējicoo cuehē tēe jíín de, cándaha de espada jiín yujnu. Chi sutū cácujéhnu jíín táca tée jéhnu cándacu jniñu nuū ñáyuu hebreo, ni catají tée ún. 48 Te Judas, tēe nástúu ya ún, je ni jēhe de ɨɨn seña nuū tée un jíjnáhan, chi ni achi de:
Tēe jeē téchūhu rí un cúu. Te jnɨɨ ró jíjnáhan ró, áchí de.
49 Te ni quee‑ni de nuū Jesús, te ni cahān de:
Ta ni cuaa, Maestro, achí de.
Te ni techūhú de ya. 50 Te ni cahān Jesús jiín de:
Amigo, ¿na jniñu vēji ró? áchí yá.
Yūcuán na te ni jinūcoo tāca gá tēe ún, te ni cajnɨɨ de Jesús.
51 Te ɨɨn tēe jeē cáhīin jíín Jesús, ni tava de espada de, te ni jehnde de sōho ɨɨn mozo maá sútū cujéhnu ga. 52 Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín de:
Nachuvāha espada rō, chi tāca jéē cájejnáhan jíín espada, suni jíín espada cuu. 53 ¿Te á tu cájini rō jeē cuu cacān tahú rī nuū Tatá rī, te vijna ñúhún tají yá víhyá gā uxī uū mil ndajéhé andɨvɨ́ jeē jnama ruhū? 54 Te núu súcuan, ¿te ndese cuu squícu jnūhun cáhán tutu iī jeē cánuú ndoho ri súcuan? áchí yá.
55 Yūcuán na te ni cahān yā jiín ñáyuu cuehē ún:
¿Te va tēe cuíhná cúu ri jeē véjicoo ró jíín espada jiín yujnu jeē jnɨɨ ró rúhū jeē súcuan. Tāca quɨ́vɨ̄ ni cucōo ri jiín ró jijnáhan ró ini templo cáhnu, ni steén rī jnūhun, te tu ní cájnɨɨ ró rúhū. 56 Te súcuan cásáha ró návāha na squícu jeē cahán tutu iī jeē ní catee tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios, achí yá.
Yūcuán na te ndɨhɨ tēe cáscuáha jíín yá, ni castóo de ya, ni cajinu de cuangoo de.
Jeē ní indichi Jesús nuū junta tēe cácujéhnu ga
(Mr. 14.53‑65; Lc. 22.54‑55, 63‑71; Jn. 18.12‑14, 19‑24)
57 Te tēe ni cajnɨɨ Jesús, cuangoo de jíín yá nuū Caifás, tēe cúu sutū cujéhnu ga. Te yūcuan cáhīin tútú tée cástéén tutu ley jiín táca tée jéhnu cándacu jniñu. 58 Te Pedro chi jícá‑ni ndíquín de ya, te ni jinū de patio sutū cujéhnu ga. Te ni quɨ̄vɨ de ini patio, te ni cucōo de jíín táca policía, návāha coto de ndese coo sɨquɨ̄ yā.
59 Te sutū cácujéhnu jíín táca tée jéhnu jíín ndɨhɨ tēe cásáha junta cujéhnu ga, ni canducú de tēe cahān jnūhun yáá sɨ́quɨ̄ Jesús, chi cahni de ya cácuni de. 60 Te vēsú ni quecoo cuehē ñayuu cácahān yaá, te tu ní cánihīn de cuēchi sɨquɨ̄ yā jeē cáhni de ya. Te jeē sándɨ̄hɨ́ te ni quecoo uū testigo jeē cahán yaá sɨ́quɨ̄ yā. 61 Te áchí:
Tēe yáha ní cahān de jeē cuu canu de templo Yaā Dios, te nuū uní‑ni quɨvɨ̄ te nucondichi sáha de, áchí.
62 Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ maá sútū cujéhnu ga, te ni cahān de jíín yá:
¿Naun tu cáhán cuɨtɨ rō? ¿A íyó ndáā jeē cácahān tēe yáha sɨ́quɨ̄ rō? Achí de.
63 Te Jesús tu ní cáhán cuɨtɨ yā. Te ni cahān maá sútū cujéhnu ga:
Ndácu ri jniñu nuū rō jeē cahān ndaā rō cuni nahín maá Yaā Dios, Yaā técu. Cachi cají te núu máá ró cúu Cristo, Sēhe Yaā Dios, achí de jíín yá.
64 Te ni cahān yā:
Suu ri cúu, nájnūhun cáhán rō. Te na cástūhun rí nuū rō jijnáhan ró jéē tāca quɨ́vɨ jeē quíji te coto ró rúhū, Yaā ní nduu tēe, condee rī lado váha Yaā iyó poder. Te coto ró jéē ndíji ri ichi ándɨvɨ́ jíín vícō. Achí yá.
65 Yūcuán na te sutū cujéhnu ga ni jehnde de sahma de jeē quɨtɨ́ ndasɨ́ ni de, te ni cahān de:
Tēe yáha chi cáhán de jnūhun ndevāha jeē quɨtɨ́ ni Yaā Dios, chi sáha de máá de Sēhe Yaā Dios. ¿Ndé jíni ñúhún gá yō testigo núu súcuan? Chi je ni cajini ró jnúhun ndevāha cáhán de. 66 ¿Te ndese cájeni ni rō? achí de.
Te ni cacahān tēe cuehē ún:
Cuēchi cúu jeē cahán de súcuan, te jíni ñúhún cuu de, áchí.
67 Yūcuán na te ni catesɨ̄hɨ́ de nuū yā, te ni cacani de ya. Te sava ga de ni cacatu de nuū yā. 68 Te ni cacahān de:
Te núu Cristo cúu ró, te cachi rō ndé ɨɨn cúu jeē ní cani róhó, áchí de.
Jeē ní cachi Pedro jeē tu jíní de ya
(Mr. 14.66‑72; Lc. 22.56‑62; Jn. 18.15‑18, 25‑27)
69 Te níní jéē súcuan cúu, te Pedro néne de nuū quéhe ini patio. Te ni quee ɨɨn ñahan jéjníñu vehe ún, te ni cahān ña jíín de:
Róhó chi suni ni jica ró jíín Jesús tēe Galilea, achí ña.
70 Te máá de tu ní cáchi de, chi ni cahān de ni cajini ndɨhɨ ñayuu:
Tu jíní rī na jnūhun cáhán rō, achí de.
71 Te ni quenda de yéhyɨ́ núū quéhe, te ni jito ɨnga ñahan nuū de. Te ni cahān ña jíín ñáyuu cáhīin yūcuán:
Tēe yáha chi suni ni jica de jíín Jesús, tēe ñuu Nazaret, achí ña.
72 Te ɨnga jínu tu ní cáchi tucu de, chi sa ni cahān teyɨ́ de:
Tu jíní rī tēe ún, áchí de.
73 Te ni cunúu jecu gā, te ñayuu cáhīin yūcuan ní quecoo i nuū Pedro, te ni cacahān i:
Jendaá ndije jeē suni jnáhan tēe un cúu ró, chi ndijin cahán rō jeē tée Galilea cúu ró, áchí i.
74 Yūcuán na te ni quejéé de cáhán teyɨ́ de jeē na cóndee cuēchi sɨquɨ̄ de núu tu cáhán ndaā de:
Tu jíní cuɨtɨ rī tēe ún, áchí de.
Te ni cana‑ni líhli. 75 Te ni nucūhun ni de jnūhun ni cahān Jesús jiín de: Nde ná tu cana líhli, te yūhu ró te cahān rō unī jínu jeē tu jíní rō ruhū. Te ni quenda de cuahān de, te yōhyo ni ndahyū de jeē ní cachi de jeē tu jíní de ya.
Jeē cuángoo de jíín yá nuū Pilato
(Mr. 15.1; Lc. 23.1‑2; Jn. 18.28‑32)