3
Ndénu̱ ní'i̱n tíñu‑ga̱ cha̱a judío núsáá. Te ndénu̱ játíñu ja̱ xɨtɨ́ ndúu̱ núsáá. Xaa̱n vá'a ní'i̱n tíñu vii̱. Te ja̱ xnáñúú, chi̱ ini̱ nda'a máá‑de ni̱ kɨ̱vɨ tu̱'un Dios ni̱ sá'a‑ya̱. Tú na̱ún sá'a va̱sa sava‑de tú ní kákandíja. Te kua̱chi ja̱ tú ní kákandíja‑ún, te ni̱ skíkuu sáni Dios tu̱'un máá‑yá náún. Túu̱, chi̱ sua ká'a̱n ndaa̱ Dios, va̱sa máni káxndá'ú ta̱ká cha̱a nátu̱'un yóso núu̱ tutú: Náva̱'a ná kéndo̱o ndaa̱‑ní jíín táká tu̱'un ká'a̱n‑ní, te kundéé‑ní nú káxndichí‑de níí, áchí. Te nú kenda ndiji̱n‑ga̱ tu̱'un ndaa̱ Dios sá'a kua̱chi‑yó, te ndasa ka'a̱n‑yo̱ núsáá. Kándii̱ yo'o̱ Dios ja̱ súan xndó'o‑ya̱ yóó náún. Aa̱, nátu̱'un káka'a̱n cha̱a yúkú, ká'a̱n‑ri̱ nú súan. Ma̱ kúu kutɨ. Chi̱ nú súan te ndasa sándaa̱ Dios kua̱chi ña̱yɨvɨ núsáá. Te nú kénda luu‑ga̱ tu̱'un ndaa̱ Dios sá'a tu̱'un tú'ún máá‑rí, te naja̱ ní'i̱n ná'ín‑rí kua̱chi núsáá, áchí‑i. Va̱tu‑ni sá'a‑yó tíñu ñáá náva̱'a kenda tiñu va̱'a náún. Chi̱ sava ña̱yɨvɨ káka'a̱n ndɨva̱'a‑i sɨkɨ̱‑yo̱ já súan káka'a̱n‑yo̱. Bueno ta'nu̱ ndatu̱ máá‑i nú súan.
Ndivii ñáyɨvɨ káyi̱'i‑i nda'a kuáchi
Naun. Va̱'a‑ga̱ yóó, cha̱a judío, vásá cháa‑ún náún. Túu. Chi̱ a ni̱ ka'a̱n‑ri̱ ja̱ táká ña̱yɨvɨ va̱sa judío va̱sa griego káyi̱'i‑i nda'a kuáchi. 10 Nátu̱'un yóso núu̱ tutú: Tú kutɨ ñáyɨvɨ ndáa̱ íó, ni va̱sté ɨ́ɨn‑i. 11 Tú kutɨ ñáyɨvɨ júku̱'un ini̱ íó, ni tú kutɨ ñáyɨvɨ nándúkú Dios íó. 12 Ta̱ká‑i, ni̱ ka̱kusɨ́ɨn‑i kája'a̱n‑i, ɨɨn‑na̱ ni̱ katɨ̱vɨ́ sáni‑i. Tú kutɨ ñáyɨvɨ sá'a tiñu va̱'a íó, ni va̱sté ɨ́ɨn máá tú'ún‑i. 13 Yau̱ ndɨ̱yi ja̱ núña kúu yo̱o suku̱n‑í. Te jíín yáa‑í jakín‑i tu̱'un xndá'ú. Te nducha kuíñi‑tɨ́ yí'i yu'u‑í. 14 Ni̱ chítú iní yu'u‑í, ñú'un tu̱'un tásɨ́ jíín tú'un tɨ́xɨ́n. 15 Xaa̱n yachí ja'a̱‑í káskáka‑i nɨñi̱. 16 Sɨkɨ̱ íchi ká'i̱in‑i, yúan kii tu̱ndó'o naa sáva‑ga̱‑i. 17 Te ichi íó tu̱'un vindáa̱ vinené tú kájini̱ kutɨ máá‑i. 18 Tú kájini̱‑i kuandatu̱‑i nuu̱ Dios. Achí. 19 Ko kájini̱‑yo̱ já táká tu̱'un ká'a̱n ley, ká'a̱n jíín máá cháa káyi̱'i nda'a ley, náva̱'a ná kasú ta̱ká ña̱yɨvɨ yú'u‑í, te sɨkɨ̱ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ ná náku̱xndíi Dios. 20 Chi̱ jíín sɨkɨ́ táká tiñu tá'ú ley, ni ɨɨn ña̱yɨvɨ ma̱ kéndo̱o ndaa̱‑i nuu̱‑yá. Chi̱ ley sá'a ja̱ jiní‑yo̱ núu̱ kuáchi.
Na̱ún modo kendo̱o ndaa̱ ña̱yɨvɨ
21 Ko vina a ni̱ kenda ndiji̱n tu̱'un ndaa̱ Dios, ko nasu̱ jíín ley. Chi̱ testigo sɨkɨ̱ tú'un‑ún kákuu máá ley jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios onde̱ sáá. 22 Te tu̱'un‑ún kúu ja̱ nú kándíja‑yó Jesucristo te kendo̱o nda̱a‑yo̱ sá'a Dios nuu̱ táká‑i ja̱ kákandíja‑i nuu̱‑yá. Chi̱ ɨɨn núú‑ni ká'i̱o ta̱ká‑i. 23 Chi ta̱ká‑i kásá'a‑i kua̱chi. Te ja̱ yúán tú kákundéé‑i skíkuu‑i tu̱'un luu Dios. 24 Sɨkɨ̱ já tú'un luu íó ini̱‑ya̱ kúu ja̱ ní ja̱'a sáni‑ya̱ tú'un ni̱ ka̱kendo̱o ndaa̱‑i, te ni̱ na̱kuaan Cristo Jesús ña̱yɨvɨ‑ún. 25 Te ni̱ kenda Jesús ni̱ sá'a Dios, náva̱'a kuanchaa̱ I'a̱‑ún kua̱chi‑yó jíín nɨñí‑yá, te nú kándíja‑yó núu̱‑yá. Náva̱'a ná kuní‑yo̱ ja̱ I'a̱ ndaa̱ kúu‑ya̱. Chi̱ jíín paciencia te tú ní ndónda Dios sɨkɨ̱ kuáchi ni̱ ka̱sá'a ña̱yɨvɨ sáá. 26 Súan ni̱ sá'a‑ya̱ náva̱'a ná kuní‑yo̱ vína ja̱ I'a̱ ndaa̱ kúu máá‑yá jíín já ná kéndo̱o ndaa̱ ña̱yɨvɨ nú kándíja‑i nuu̱ Jesús sá'a Dios. 27 Ndéchi kuá'a̱n tu̱'un sátéyíí‑i máá‑i núsáá. A ni̱ kenda kua'a̱n. Ndé jíín ley. Jíín ley ja̱ tá'ú tíñu ndasa sá'a‑yó náún. Túu, chi̱ jíín ley sɨkɨ̱ tú'un kándíja‑yó. 28 Ja̱ yúán jiní‑yo̱ já kéndo̱o ndaa̱ ɨɨn cha̱a jíín tú'un kándíja‑de, nasu̱ jíín tú'un skíkuu‑de ja̱ ká'a̱n ley. 29 Te máá ɨ́ɨn nuu̱ ñáyɨvɨ judío kúu‑ya̱ Dios náún. Nasu̱ súni kúu‑ya̱ Dios nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación náún. Ja̱ndáa̱ chi̱ suni Dios kúu‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. 30 Chi̱ Dios, máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ íó. Te máá I'a̱‑ún, skéndo̱o ndaa̱‑ya̱ ñáyɨvɨ ní xɨtɨ̱ ndúu̱, sɨkɨ̱ já kándíja‑i, jíín ñáyɨvɨ tú ní xɨtɨ́ ndúu̱ suni jíín tú'un kandíja‑i. 31 Te a ni̱ stɨ́vɨ́‑yó ley jíín tú'un kákandíja‑yó náún. Ma̱ kúu kutɨ, chi̱ sua skíkuu‑ga̱‑yo̱.