2
Kéyíko̱ ndaa̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱yuu
Ni iin tóꞌón ña̱ mani̱ o̱ kóo saꞌa̱ ndo̱ꞌó tá dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu. Ko̱ néꞌe ta̱ndíni ndá yoo kúú ndoꞌó, dá chi̱ tá dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n dátai̱ kua̱chi ndó mií vá ndó, chi̱ dión taꞌani yáꞌa mií ndó. Ta sa̱ náꞌá vá yó ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios tá dándóꞌo na nío̱ ña̱yuu kée dión. Ta nakani va̱ꞌa ini ndo̱, chi̱ dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu, tído ki̱ꞌo dión taꞌani yáꞌa mií ndó. ¿Á káꞌán ndó ña̱ ka̱ki ndó noo̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱? O̱ sa̱ kúꞌichi̱ ini ndo̱ koni ndo̱ ña̱ va̱ꞌa kée Ndios, chi̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini na̱, ta ndáti na, ta kueé ió ini na̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini na̱, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó? Tído sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó ña̱yuu saá ini, ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kóni̱ ndo̱ nandikó ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ndukua̱ꞌá ka̱ ví ta̱ndóꞌó ndoꞌo ndó tá ná kasandaá kuu̱ kasaa̱ Ndios keyíko̱ ndaa̱ na̱ sa̱ꞌá ndidaá ña̱yuu, chi̱ chiya̱ꞌi na noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon káa ña̱ ni̱ kee na. Ta koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na ña̱ kataki chíchí ña̱yuu ndíꞌi ini kée ña̱ va̱ꞌa, chi̱ ni̱ ndukú ná ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, ta ni̱ ndukú ná ña̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa Ndios saꞌa̱ ná, ta ni̱ ndukú ná ña̱ kandei chíchí ná. Tído dándóꞌo Ndios nío̱ ña̱yuu díꞌi̱nda̱ sa̱ꞌá ña̱ xído̱ ini na̱ xiní ñaá ná, ta dión taꞌani kee na xíꞌín na̱ ko̱ se̱ídóꞌo ña̱ ndaa̱, chi̱ ndíko̱ cháá ka̱ na̱ ña̱ ko̱ kía̱n ndaa̱. Ndoꞌo naní nío̱ ndidaá ña̱yuu kée ña̱ kini kuu̱ dáá ñóó. Ta dinñóꞌó ka̱ na̱ Israel ndoꞌo dión, ndiꞌi daá, dión taꞌani ndoꞌo nío̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. 10 Tído na̱ kée ña̱ va̱ꞌa natiin na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, ta va̱ꞌa kaꞌa̱n Ndios saꞌa̱ ná, ta niꞌi̱ ná ña̱ koo va̱ꞌa ini na̱. Dinñóꞌó ka̱ na̱ Israel natiin ña̱ va̱ꞌa yóꞌo, ndiꞌi, dá natiin na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱. 11 Dá chi̱ ni iin ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios, chi̱ iin nóó kúú vá ná noo̱ ná.
12 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ náꞌá ley Moisés, ta ni̱ ya̱ꞌa na ni̱ kee na kua̱chi, no̱ón kúú na̱ naá sa̱ꞌá kua̱chi kée na, va̱ꞌará ko̱ náꞌá ná ley ñoó. Tído ndidaá na̱ kómí ley yóꞌo yáꞌa taꞌani na kée na kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó keyíko̱ saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki mií ley. 13 Chi̱ o̱ kándo̱o vii taꞌon ni iin ña̱yuu noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ seídóꞌo oon na choon saꞌándá ley. Sa̱va̱ꞌa na̱ kée choon saꞌándáa̱n, no̱ón kúú na̱ kando̱o vii noo̱ Ndios. 14 Tído na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ko̱ kómí ná ley ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ Moisés. Tído tá kée na dao choon saꞌándá ley Moisés xíꞌín ña̱ nákani ini na̱, dá kía̱n náꞌa̱ na̱ ña̱ ió taꞌani iin ley noo̱ ná, va̱ꞌará ko̱ náꞌá ná mií ley Moisés. 15 Ta xíꞌín ña̱ kée na náꞌa̱ na̱ ña̱ ió iin ley nío̱ ná, ta ñoó kía̱n kédaá xíꞌín ná, dá kandaa̱ ini na̱ á ni̱ kee na ña̱ va̱ꞌa o ko̱ó. Sa̱ꞌá ño̱ó ley nákaa̱ ini ña̱xintóni̱ ná dátai̱ kua̱chi ñaá, ta ño̱ó taꞌani chindeé ñaá 16 tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu xíꞌín ndáꞌa̱ Jesús, chi̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ ke̱de̱ꞌé ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱n to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱.
Ko̱ se̱ídóꞌo taꞌon na̱ Israel ley Ndios, ka̱á Pablo
17 Ta ndoꞌó, chínaní ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ Israel, ta kándéé káꞌano ini ndo̱ ley Moisés. Ta chíndaya̱ꞌi ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ñoo Ndios. 18 Ta kaá ndo̱ ña̱ náꞌá ndó ndí ki̱án kóni̱ Ndios kee ndó, ta kaá ndo̱ ña̱ dánaꞌa̱ ley ñoó noo̱ ndo̱ ndí ki̱án va̱ꞌa kánian kee ndó. 19 Ta káꞌán ndó ña̱ ti̱ꞌa ndó tiin ndaa ndo̱ na̱ ko̱ túu noo̱, chi̱ káꞌán ndó ña̱ kúú ndó iin ña̱ tóo̱n no̱ó ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. 20 Ta kaá ndo̱ ña̱ ti̱ꞌa ndó dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ iní, ta ti̱ꞌa taꞌani ndó dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó na̱ ko̱ náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndó xíꞌín takuálí. Ta kaá ndo̱ ña̱ noo̱ ley kómí ndó ndidaá ña̱ ndi̱chí xíꞌín ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios. 21 Ti̱ꞌa va̱ꞌa ndó dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ tíꞌa ndó dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ míí ndó, tá dáá? Dá chi̱ dánaꞌa̱ ndo̱ ña̱ ko̱ kánian kiꞌin kuíꞌíná ná. Ta, ¿ndiva̱ꞌa kíꞌin kuíꞌíná ii̱ ri míí ndó? 22 Ta dánaꞌa̱ ndo̱ ña̱ ko̱ kánian ya̱ꞌa na kee na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱. Ta, ¿ndiva̱ꞌa kée ii̱ ri mií ndó dión? Tá miía̱n ndaa̱ ndisa káñóꞌó ndó yoko̱, ¿ndiva̱ꞌa ko̱kuꞌu ndó ini veꞌe ño̱ꞌa̱n, ta kíꞌin kuíꞌíná ndó ña̱ kui̱ká ñóꞌo inia̱n? 23 Kúryíí nda̱ꞌo ndó sa̱ꞌá ña̱ kómí ndó ley Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa kándaa ndo̱ ña̱ñóꞌó Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱ídóꞌo ndó choon saꞌándáa̱n? 24 Ta ndaa̱ va káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Káꞌa̱n ndava̱ꞌa na̱ ko̱ kúú na̱ Israel saꞌa̱ Ndios kée ndoꞌó.”
25 Miía̱n ndaa̱ ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ tá seídóꞌo ndoꞌó choon saꞌándá Ndios. Tído tá ko̱ se̱ídóꞌo ndó choon saꞌándá Ndios, dá kía̱n kúú ndó táto̱ꞌon ña̱yuu ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱. 26 Tído ña̱yuu ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱, xía̱n nani kée na choon saꞌándá ley Ndios, no̱ón diꞌa kúú ña̱yuu Ndios, va̱ꞌará ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná. 27 Chi̱ tá seídóꞌo ña̱yuu ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ choon saꞌándá Ndios, ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kánian dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱, dá chi̱ va̱ꞌará kómí ndó ley Moisés, ta ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, tído yáꞌa ndó noo̱ choon saꞌándá ley ñoó. 28 Dá chi̱ ko̱ kúú yó na̱ Israel ndisa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱, chi̱ o̱ du̱ú ñíi̱ yo̱ kédaá xíꞌá, dá kúúó na̱ ñoo Ndios. 29 Dá chi̱ ña̱yuu miía̱n ndaa̱ kuiti kúú na̱ Israel, no̱ón kúú na̱ ndinoꞌo iní na̱ seídóꞌo na Ndios. Ta nío̱ na̱ kía̱n náꞌa̱ ña̱ kúú ná ña̱yuu Ndios, chi̱ ndinoꞌo ini espíritu ná kándísa ñaá ná, ta ko̱ kándéé ini na̱ ley. Ta nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu kée dión, va̱ꞌará ko̱ nátaꞌan ini ña̱yuu xiní ñaá ná.