Balʉa na bini
gba Polo pɨ omabhuka na gʉdhʉ na
Kolito
Eli na kalanʉ
Balʉa na bini ɨnde lɨ Polo aye nanɨ e pɨ okpála na Kolito-o, anɨ aye nanɨ pɨndjɨ ongʉ́ atsia mʉkobho gba omakilisito di ne nabhuka ɨnde alɨ bhʉ́ Piga gba Ebhe nanɨ lɨ Polo aꞌo e bhʉ́ gʉdhʉ na Kolito-o. Bhʉ́ nedhɨnga ango-o, Kolito nanɨ ne gʉdhʉ na ngbéngbé gba oGiliki ɨnde lɨ okpála ngangá apo bhʉla o bhʉ́ e-o, a ko ’ngbé gʉdhʉ na ndu doto na Akayi ɨnde bhʉ́ naʉ na Loma-o . ’Lɨ gʉdhʉ na Kolito aʉ nanɨ naali ka oehe na mase ɨnde adʉ bhʉ́bhʉ́ bhele-o, ne ka dasʉndʉ gba okpála ango-o, ne engʉ́ na zabhe ɨnde adʉ bhʉ́bhʉ́ naali-o, a la di-e ongangá engʉ́ na ebhe ɨnde abedhe nanɨ bhʉ́bhʉ́ bedhe-o. Engʉ́ na ngbéngbé ɨnde lɨ Polo adʉ agʉ gbele ne e, a ko engʉ́ nagbo bhʉsʉ o, engʉ́ na zabhe ɨnde adʉ bhʉ́ Dadjua gba Ebhe-o, ne ongʉ́ ɨnde u ayi e pɨndjɨ bhoko ne ɵlɵ, ne pɨndjɨ naha lɨo, pɨndjɨ bua nakpokpo kú ’ngʉ́, pɨndjɨ namene ’ngʉ́ lɨ kúkú bhʉ́ Dadjua gba Ebhe, pɨndjɨ ehe lɨ Bu Bhobua ngaha e padhá, a la di-e pɨndjɨ nazuku gba okpála-o. La, Polo atsia asuno ɨmbɨlangʉ gba e ne nasuno lele maka lɨ Bádha Ngali ngagama ’ngʉ́ lɨ ongʉ́ ango-o lɨe-o.
Alo na (13) ɨnde ngasuno mʉkʉnda maka ehe na babadha naali ɨnde lɨ Ebhe ngaha e pɨ omaha e padhá-a, okpála mbɨla ’ngʉ́ pɨndjɨ alo (13) ndjɨkpa ne ká bata-a naali ane oalo koko hana bhʉ́ bhuku ɨnde. A ko engʉ́ ɨnde lɨ okpála ambɨla e ane mane bhʉ́ bhuku ɨnde ngae.
Ongbengbe ongʉ́ ɨnde bhʉ́ bhuku ɨnde-e ngae ɨnde:
Eli na kalanʉ 1:1-9
Nagbogbo bhʉsʉ o bhʉ́ Dadjua gba Ebhe 1:10 – 4:21
Dasʉndʉ na ndjɨndjɨ gba ɵlɵ ne bhoko, di ne piga gba e 5:1 – 7:40
Omakilisito a la di-e omʉpagano 8:1 – 11:1
Mʉkobho na Dadjua gba Ebhe a la di-e engʉ́ na Ebhe 11:2 – 14:40
Nazuku gba Kilisito a la di-e nazuku gba omabhuka 15:1-58
Naha makiso pɨ omakilisito na Yudaya 16:1-4
Engʉ́ nayi mayi a la di-e engʉ́ bhe na soso 16:5-24
1
Polo yi omabhuka na gʉdhʉ na Kolito mayi
Ngama Polo, Ebhe aꞌɨ ma bhʉ́ ngʉ e me ma kolo bhʉlʉ titima gba YesuKilisito . Ya aye balʉa ɨnde bhʉ́ dabɨlɨ bini ne ndai nɨ́ Sosotene. Ya aye pɨ yi okpála na Dadjua gba Ebhe ɨnde bhʉ́ gʉdhʉ na Kolito, ngayi okpála ɨnde lɨ Ebhe aꞌo o kpi pɨ e. Yi akolo okpála gba anɨ ka nabhuka Yesu Kilisito, bhʉ́ dabɨlɨ bini ne ndʉ okpála hana ɨnde ngabhʉ ’lɨ Ngámá gba nɨ́ Yesu Kilisito ne ndʉ bɨlɨ hana-o. Yesu ne Ngámá gba uo, a ko la di Ngámá gba nɨ́-o. Bádha bhʉ́ ’bu ne guo ’ngʉ́ gba ’Dyɨ nɨ́ Ebhe di ne Ngámá gba nɨ́ Yesu Kilisito-o dʉ ne yi bhʉ́ dabɨlɨ bini.
Obabadha ’ngʉ́ ɨnde lɨ Ebhe aha e pɨ okpála na Kolito bhʉ́ bádha bhʉ́ ’bu gba e-o
Ma ngagie heni pɨ Ebhe ndʉ nedhɨnga hana ngʉbula yi kabula bádha bhʉ́ ’bu ɨnde anɨ aha e pɨ yi lɨ kpadjɨ gba Yesu Kilisito-o. Bhʉ́ makpɵtsɵ gba yi ne Yesu Kilisito-o, Ebhe abedhe yi ne ndʉ obabadha ongʉ́ hana. Kaka-a, yi mbɨla nadi mabelu lɨ eli gba anɨ-e ndjɨndjɨ, a la di bhʉ́ ’ndjɨ yi ne ɨmbɨlangʉ bhʉ́ ndʉ ’ngʉ́ hana. Ngali gba Yesu Kilisito ɨnde ya akpokpo e pɨ yi-e, asia dabɨlɨ lɨ bua yi ndjɨndjɨ. Kaka-a, yi asia ndʉ ’he hana ɨnde lɨ Ebhe ngaha e pɨ okpála bhʉ́ bádha bhʉ́ ’bu gba e-o, ngayi okpála ɨnde ngadjeke ekpɨ́ lɨ Ngámá gba nɨ́ Yesu Kilisito asúno matá lɨe lɨe pɨ okpála-o. Anɨ atéteke yi ngae me yi lʉ kpekpeke akólo lɨ soso, amba kpála bini adʉ́ ne engʉ́ na sisiti napapa lɨ yi de, lɨ ’kpɨ́ lɨ Ngámá gba nɨ́ Yesu Kilisito agó lɨe-o. Ebhe gba nɨ́-e djidji ’li e de. Anɨ aꞌɨ yi me yi kpɵtsɵ lɨyi ne Ndɨlɨ gba nɨ Yesu Kilisito, Ngámá gba nɨ́-o, anɨ djí ’li e bhomʉ-o de.
Omakilisito na Kolito agbogbo bhʉsʉ o
10 Ondaise ma, ma ngakikiliki lɨma pɨ yi ne ’lɨ Ngámá gba nɨ́ Yesu Kilisito me, yi dʉ ndʉ yi hana ne koli bua bini, yi agbógbo bhʉsʉ yi de. Yi gbite ’ngbo yi bini ne nadʉ ne mabhundja bini di ne nabhuka bini. 11 Ondaise ma, ma pa mo-o padhá de, a ko anga okpála na piga gba Koloe apa mʉma me yi ngadje lɨyi ade. 12 Engʉ́ ma apa e bhomʉ-o, ma apa anga sʉnda yi-e, yi ngagbogbo bhʉsʉ yi. Okpála koko ngapa me o ngakpata Polo. Okoko ngapa me o ngakpata Apolosɨ. 1:12 Tsia bhʉ́ 1 Kol. 16:12; di ne bhʉ́ Kul. 18:24-28. Okoko ngapa me o ngakpata Piele. Okoko ngapa me o ngakpata Kilisito. 13 Engʉ́ yi ngamene e mana mʉgɨto me Kilisito agbo bhʉsʉ e magbo. Yi pa nga mʉma, u agɨ nanɨ ma Polo lɨ kulusi ngʉ́ nakobho yi uu? Yi asia nanɨ batisimo ne ’lɨ ma Polo? A mo-o ade.
14 Ma ngagie heni pɨ Ebhe anga ma batisa kpála bini bhʉ́ ka yi de. Ma abatisa bha bini Kilisipusi ne uo ne Gayusɨ 1:14 Tsia bhʉ́ Kul. 18:8, 19:29. 15 Kaka-a, kpála bini tɨ da napa de me u abatisa yi ne ’lɨ ma-a de. 16 A ko paká! Ma abatisa di nanɨ piga gba Setefanasɨ. 1:16 Tsia bhʉ́ 1 Kol. 16:15-17. Engʉ́ bini, ma zɨba de me ma abatisa kpála koko uu-o de. 17 Padhá de, anga Kilisito tima nanɨ ma ngʉ́ nabatisa okpála de. Engʉ́ bini, anɨ atima ma ngʉ́ nakpokpo Bádha Ngali pɨ uo. Ma ngakpokpo Bádha Ngali ango-o ne mabelu má pʉa pʉa maka okpála koko ade. Lɨ ma dʉ́ nakpokpokpo ne mabelu maka okpála koko-o, nakpi gba Kilisito lɨ kulusi-e de matá ne tata ade.
Yesu Kilisito pɨ nɨ́ ne angu di ne ɨmbɨlangʉ ɨnde ayie ka Ebhe
18 Padhá de, anga pɨ okpála bhende lɨ kpadjɨ na ngɨta-a, nakpokpo ngali pɨndjɨ nakpi gba Yesu lɨ kulusi-e, a ko ’ngʉ́ na pele. Engʉ́ bini, pɨ nɨ́ obhende lɨ Ebhe ngakobho o-o, nɨ́ ngau angu gba Ebhe-e bhʉ́ ngali ango-o. 19 A maka u aye lɨe bhʉ́ Bhuku gba Ebhe-e me:
«Ma améne me ɨmbɨlangʉ gba obhʉlʉ ɨmbɨlangʉ-o kolo padhá.
Ma aú ɨmbɨlangʉ gba uo bhʉ́ djila ma maka ehe
na padhá. 1:19 Tsia bhʉ́ Ɨsa. 29:14.»
20 Ɨ dʉ me Ebhe nde apa mo-o, a akʉnda napa me, okpála na ɨmbɨlangʉ na doto ɨnde-e, ɨmbɨlangʉ gba uo bhʉ ’ngʉ́ de. Okpála ɨnde ngasuno olɨ́lɨ gba omaYuda-a, tata lɨ nasuno gba uo ade. La di-e, obhʉlʉ nadi mabelu na sʉkʉ ɨnde-e, mabelu gba uo-o, tata tété ade. Ebhe asuno bhomʉ-o me ɨmbɨlangʉ na doto ɨnde-e padhá. 21 Padhá de, anga okpála na doto ne ɨmbɨlangʉ gba o na kpála-kʉtɨ-e tɨ da nanɨ nambɨla ɨmbɨlangʉ gba Ebhe-e de. Kaka-a, lɨ kpadjɨ na engʉ́ ɨnde lɨ okpála ngau e bhʉ́ djila o maka engʉ́ na pele-e, Ebhe au ndjɨndjɨ me nɨ kobho okpála ɨnde ngabhuka-o. Engʉ́ na pele ango-o, a ko Bádha Ngali ɨnde ya ngakpokpo e-o.
22 OmaYuda ngayo ongamba ’ngʉ́ kala me u bhuka, oGiliki naao ngagɨlɨ ɨmbɨlangʉ. 23 La pɨ ya-a, ya ngakpokpo ’ngʉ́ gba Kilisito ɨnde u agɨ e lɨ kulusi-o. Lɨ omaYuda ngadje engʉ́ ango-o lɨe, a ngangbɨngɨ ’ndjɨ uo mangbɨngɨ. Lɨ okpála bhende ne omaYuda ade-e ngadjedje lɨe, a ngamene uo maka engʉ́ na pele. 24 Engʉ́ bini, pɨ okpála bhende lɨ Ebhe alo o-o, ɨ dʉ di-e omaYuda, ɨ dʉ di-e obhende ne omaYuda ade-e, u ngambɨla ndjɨndjɨ me Yesu Kilisito akolo pɨ o angu di ne ɨmbɨlangʉ ɨnde ayie ka Ebhe-e ngae. 25 Okpála koko ngapa me engʉ́ lɨ Ebhe amene e bhʉ́ nakpi ka Yesu-o, a ko ’ngʉ́ na pele. Engʉ́ bini, engʉ́ ɨnde u aꞌɨ e me a ko ’ngʉ́ na pele bhomʉ-o ane ɨmbɨlangʉ gba kpála-kʉtɨ mane. Ɨ dʉ me u nde ngabhundja me Ebhe bhʉbhʉkʉ-o, a mo-o ade. Padhá de, anga bhʉkʉ gba Ebhe-e ane angu gba okpála-kʉtɨ ne kpéke.
Ebhe ngaꞌo tata lɨ ehe ɨnde lɨ okpála ngau e bhʉ́ djila o padhá
26 Ondaise ma, ngayi okpála lɨ Ebhe aꞌɨ o-o, yi bhundja nga me yi ne oda-ie! Nakpata mabhundja gba okpála na doto-o, okpála na ɨmbɨlangʉ, ne obhende na angu, ne obhende azu lɨo bhʉ́ piga na tɨa bhʉ́ ká yi bhelé ade. 27 Engʉ́ bini, Ebhe alo engʉ́ lɨ okpála na doto ngaꞌɨ e me a ko engʉ́ na pele-e ngʉbula me ɨmbɨlangʉ gba obhʉlʉ ɨmbɨlangʉ-o kolo ehe na padhá. Anɨ alo ongʉ́ bhende lɨ okpála na doto ngau e me angu bhʉ́bhʉ́ ade-e ngʉbula me angu gba bhʉlʉ angu-o kolo ehe na padhá. 28 Anɨ alo ohe ɨnde lɨ tata nde lɨe e ade, ɨnde lɨ okpála na doto ngamʉ e, ɨnde u ngau e bhʉ́ djila o padhá-o. Anɨ alo ngʉbula me nɨ bhili ohe bhende lɨ okpála ngau e me a tété ne tata-a ne di.
29 Kaka-a, kpála bini tɨ da nadje kʉte e kala Ebhe de. 30 La ngayi-e, Ebhe akpɵtsɵ yi bhʉ́ dabɨlɨ bini ne Yesu Kilisito. Anɨ amene me Yesu kolo pɨ nɨ́ ɨmbɨlangʉ ɨnde ayie ka nɨ-o. Yesu amene ngae me nɨ́ kolo ngbingbili bhʉ́ djila Ebhe. Anɨ amene me nɨ́ dʉ libhomu pɨ Ebhe. Anɨ atsia agbegbe di nɨ́ bhʉ́ bali gba siti. 31 Kaka-a, a maka u aye lɨe bhʉ́ Bhuku gba Ebhe-e me: «Ɨ dʉ me kpála nde akʉnda nau lɨe ngbéngbé-e, anɨ de u lɨe ngbéngbé bhʉ́ engʉ́ lɨ Ngámá Ebhe amene e ko. 1:31 Tsia bhʉ́ Djlm. 9:22-23.»

1:12 1:12 Tsia bhʉ́ 1 Kol. 16:12; di ne bhʉ́ Kul. 18:24-28.

1:14 1:14 Tsia bhʉ́ Kul. 18:8, 19:29.

1:16 1:16 Tsia bhʉ́ 1 Kol. 16:15-17.

1:19 1:19 Tsia bhʉ́ Ɨsa. 29:14.

1:31 1:31 Tsia bhʉ́ Djlm. 9:22-23.