21
Yesu alɨ bhʉ́ Yelusalema
(Tsia bhʉ́ Mlk. 11:1-11; ne bhʉ́ Luk. 19:28-40; di ne bhʉ́ Dja. 12:12-19.)
Yesu ne omʉkpata gba e akolo masɨkpe de Yelusalema. U adʉ ɨbili de kʉtɨ na Betefadje, lɨ ngba ’ta na ondula na Olive. Abhomʉ-o, Yesu atsia atima omʉkpata bhisi bhʉ́ ká omʉkpata gba e-o. Anɨ apa pɨ uo me: «Yi nʉ bhʉ́ kʉtɨ ɨnde kala yi aoo. Yi akólo lɨe oo, yi abháka kolo me u nde agbite punda na ɵɵlɵ bini, la di ne ndɨlɨ punda bini bhʉ́ dabɨlɨ bini ne anɨ. Yi bhulu uo, amba yi go ne uo mʉma. Lɨ kpála bini yi yi me yi adji ne uo su-oie, yi de gie me: ‹Ngámá ne gʉmʉ uo.› Abhomʉ-o, anɨ ꞌó bha kolo me yi nʉ ne uo nʉnʉ.» Engʉ́ bhomʉ-o améne lɨe mo-o ngʉbula me engʉ́ ɨnde lɨ polofeta apa nanɨ e, amene lɨe. Polofeta apa nanɨ me:
«Yi pa pɨ okpála na Siona me:
‹Yi tsitsia nga, ’ngbé ngámá gba yi-e ngago agba yi.
Anɨ akɵ lɨe ne kuto.
Kaka-a, anɨ adʉ pɨ́ ’ngbʉ ndɨlɨ punda. 21:5 Tsia bhʉ́ Djkl. 9:9.›»
Omʉkpata-a anʉ, u atsia amene maka lɨ Yesu apa pɨ uo lɨe-o. U ago ne ndɨlɨ punda ne ’hi e. U aha okoti gba o-o, u abu pɨ́ ’ngbʉ uo. Abhomʉ-o, Yesu atsia adʉ pɨ́ ’ngbʉ ndɨlɨ punda-o. Bhiti okpála na bhibhiti apa okoti gba o kuto lɨ kpadjɨ. Okoko adʉ atsolo ’kpá ngulu, u atsia adʉ napapa lɨ kpadjɨ. Bhiti okpála ɨnde adʉ adholo kala anɨ di ne obhende adʉ nakpata anɨ-e adʉ asʉsʉla me:
«Odjana* 21:9 Odjana: A akʉnda napa bhʉ́ eli gba oebele me «Sangu .» Tsia bhʉ́ Ets. 118:25-26. pɨ ndɨlɨ gba Davidi!
A ayo me bisagu dʉ pɨ́ kpála ɨnde ngago ne ’lɨ Ngámá-o!
Odjana pɨ Ebhe ɨnde abhʉ́lá-o! 21:9 Tsia bhʉ́ Ets. 118:25-26.»
10 Lɨ Yesu alɨ lɨe bhʉ́ Yelusalema-a, gʉdhʉ-o adimba madimba. Okpála adʉ ayi me: «A ko da?» 11 Bhiti okpála atsia adʉ agie me: «A ko polofeta Yesu, kpála na Nadjaleta bhʉ́ ndu doto na Galilaya.»
Yesu apandja okpála natsɨndjɨ ’he bhʉ́
’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda
(Tsia bhʉ́ Mlk. 11:15-19; ne bhʉ́ Luk. 19:45-48; di ne bhʉ́ Dja. 2:13-22.)
12 Pɨpɨta-a, Yesu alɨ bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-o. Anɨ apandja ndʉ okpála hana ɨnde adʉ natsɨndjɨ onʉ di ne odhu ɨnde u adʉ aha o pɨ Ebhe, a la di-e obhende adʉ akakala kilidjo. Anɨ abala omisa gba okpála nayipa falanga, di ne odabɨlɨ gba okpála natsɨndjɨ opidjo-o kuto. 13 Abhomʉ-o, anɨ atsia apa pɨ uo me: «U aye bhʉ́ Bhuku gba Ebhe-e me, Ebhe apa me, ‹u aꞌɨ́ etɨ gba ma-a me a ko etɨ na mayo.› La ngayi-e, yi adji, a tsia akolo bɨlɨ gba obhʉlʉ ’zi! 21:13 Tsia bhʉ́ Ɨsa. 56:7; di ne bhʉ́ Djlm. 7:11.»
14 Abhomʉ-o, okpála ɨnde ɨ u ’kpɨ́ de ne obhende na eze-e adyudyo lɨo de anɨ bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda, anɨ atsia akobho uo. 15 Lɨ ongbengbe odimandɵ gba Ebhe , di ne omʉsuno na lɨ́lɨ gba Moidje au ongamba ’ngʉ́ ɨnde anɨ amene e lɨe, la di ne ongɨsɨ ɨnde adʉ asʉsʉla bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda me: «Odjana pɨ ndɨlɨ gba Davidi-e», u asia siti bua . 16 Abhomʉ-o, u atsia ayi Yesu me: «Mʉ ngadje engʉ́ ɨnde lɨ ongɨsɨ bhomʉ-o ngapa e uu?» Yesu atsia agie pɨ uo me: «Heni, ma ngadjedje hana. Yi tanga nga engʉ́ ɨnde lɨ Davidi apa nanɨ e bhʉ́ Bhuku gba Ebhe-e belegʉ de bini? Davidi apa nanɨ me, Ebhe amene me belegʉ ongɨsɨ na djedjedje ne obhende ngandjɨ ’ka toko nɨ. 21:16 Tsia bhʉ́ Ets. 8:3.» 17 Pɨpɨta-a, anɨ aꞌo ká ongbengbe odimandɵ di ne omʉsuno na lɨ́lɨ gba Moidje-e bhʉ́ gʉdhʉ oo. Anɨ atapa bhʉ́ kʉtɨ na Betanɨa, anɨ atsia asɨ oo ko.
Yesu atʉ pɵdjɵ lɨ ’lá figi ɨnde ɨ lɨ lɨ́lɨ́ de
(Tsia bhʉ́ Mlk. 11:12-14, 20-24.)
18 Kɵkpɨ́ lɨ ekpɨ́ aseke lɨe, lɨ Yesu aholo nagie matá lɨe lɨe abhʉ́ gʉdhʉ-o, anɨ aholo nadje gʉmʉ. 19 Abhomʉ-o, anɨ au ’lá figi dengo ’hi-kpadjɨ. Anɨ adyudyo lɨe dede masɨkpe, engʉ́ bini, anɨ bhaka ’he bhʉ́bhʉ́ belegʉ de bini, bha bini ndʉ mbʉlʉ kpákpá padhá. Anɨ atsia apa pɨ ndula na figi-e me: «Mʉ lɨ́ matá lɨ́lɨ́ belegʉ de bini!» Kolo me-e, ’lá figi aꞌʉlʉ hana má kekele! 20 Lɨ omʉkpata au lɨe mo-o, u angamba naali, u atsia ayi Yesu me: «Lele pɨ lɨ ’lá figi-e aꞌʉlʉ bha lɨe ma ’li mʉ-o?» 21 Do Yesu pɨ uo me: «Ma apa pɨ yi na paká me, ɨ dʉ me yi nde ne nabhuka , yi dʉ ne bua na bhisi bhisi de-e, yi méne bha bini engʉ́ ɨnde ma amene e lɨ kʉte ’lá figi-e de. Engʉ́ bini, yi tɨ da napa belegʉ pɨ eta ɨnde-e me: ‹Yie oo, amba mʉ nʉ tɨ bhʉ́ ngade ’ngu›, ɨ tsia méne lɨe moko. 22 Ɨ dʉ me yi nde ne nabhuka-a, ndʉ ’he hana ɨnde yi ayó e bhʉ́ mayo-o, yi asía masia.»
A ngaha angu pɨ Yesu da?
(Tsia bhʉ́ Mlk. 11:27-33; di ne bhʉ́ Luk. 20:1-8.)
23 Yesu akolo lɨe bhʉ́ gʉdhʉ-o, anɨ alɨ matá bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-o. Anɨ atsia aholo nasuno pɨ okpála. Abhomʉ-o, ongbengbe odimandɵ gba Ebhe, ne obhelesɨ okpála adyudyo lɨo de anɨ. U atsia ayi anɨ me: «A aha kpadjɨ pɨ mʉ ngʉ́ namene ongʉ́ ɨnde-e da? A aha la di angu ango-o pɨ mʉ ngánga da?» 24 Yesu agie pɨ uo me: «Ngama di-e, ma ayí yi lɨ koli engʉ́ bini. Ɨ dʉ me yi nde agie ’ngʉ́ mʉma tété-e, ma tsia pá di pɨ yi me ma ngamene ehe ɨnde-e ne mangua angu dho-ie.
25 Ma ngayi yi me: ‹A aha nanɨ kpadjɨ pɨ Djaa ngʉ́ nabatisa okpála da? Ne me aha nanɨ kpadjɨ pɨ anɨ ne okpála, ne me aha kpadjɨ pɨ anɨ ne Ebhe?›» U atsia aholo natoto bua o sʉnda o me: «Ɨ dʉ me nɨ́ nde apa me: ‹A aha kpadjɨ pɨ anɨ ne Ebhe-e›, anɨ yí nɨ́ me: ‹Ka nɨ la yi bhuka nanɨ anɨ lɨe de-e?› 26 Ɨ dʉ la di me nɨ́ nde apa me: ‹A aha kpadjɨ pɨ anɨ ne okpála-a›, nɨ́ de tsia ’kpɨ́ lɨnɨ́ ka okpála-a ndjɨndjɨ, anga ndʉ okpála hana dʉ nanɨ nau Djaa me a ko polofeta.» 27 Abhomʉ-o, u atsia agie pɨ Yesu me: «Ya mbɨla de me aha nanɨ kpadjɨ pɨ anɨ da-ie de.» Ngaanɨ di-e, anɨ atsia apa pɨ uo me: «Ngama-a, ma pá di pɨ yi de me aha angu mʉma ngʉ́ namene ongʉ́ ɨnde-e da-ie de.»
Gbitaku pɨndjɨ ongɨsɨ bhisi
28 Yesu atsia ayi matá me: «Yi apa nga naayi lɨ ’ngʉ́ ɨnde-e pɨ? Kpála bini adʉ nanɨ ne ongɨsɨ gba e bhisi. Anɨ anʉ abhaka bhe na kalanʉ-o, anɨ atsia apa pɨ anɨ me: ‹Ndɨka ma, nakɨ-e, nʉ mene kulu abhiye na vino.› 29 Ndɨlɨ agie me: ‹Ma nʉ de.› Pɨpɨta-a, anɨ adji bua e, anɨ atsia anʉ abhiye-o. 30 ’Dyɨ uo anʉ apa di pɨ bhe na bhisi-e me anɨ nʉ abhiye na vino-o. Bhobhomʉ-o agie pɨ anɨ me: ‹Ma adji, ’dyɨ ma.› La-a, anɨ tsia nʉ de. 31 Bhʉ́ ká ongɨsɨ bhisi bhomʉ-o, a amene engʉ́ ɨnde lɨ ’dyɨ uo adʉ akʉnda e da?» U agie me: «Bhende na kalanʉ-o.» Yesu atsia apa pɨ uo me: «Ma apa pɨ yi na paká me, ondɵmbɨ na mandjandja, di ne obambakʉya alɨ pɨ yi kalanʉ bhʉ́ Naʉ gba Ebhe-o . 32 Padhá de, anga Djaa ago agba yi ne nasuno pɨ yi kpadjɨ na ngbili ’ngʉ́ , yi tsia bhuka anɨ de. Engʉ́ bini, ondɵmbɨ na mandjandja di ne obambakʉya atsia abhuka anɨ. Abana yi au ndʉ ’ngʉ́ bhomʉ-o hana lɨe ne djila yi-e, ngayi-e, yi bhuka anɨ de.»
Gbitaku pɨndjɨ osisiti okpála na kulu
(Tsia bhʉ́ Mlk. 12:1-12; di ne bhʉ́ Luk. 20:9-19.)
33 Yesu atsia apa matá me: «Yi dje nga matá gbitaku koko ɨnde. Bhʉlʉ bɨlɨ bini alu nanɨ ngu vino, anɨ asa ngongo-o hana ne aga. Anɨ adjɨ edú ngʉ́ napi olɨ́lɨ́-e bhʉ́bhʉ́, anɨ atsia ayiki ’ndjá ’tɨ abhʉ́lá bhʉ́bhʉ́ ngʉbula nalila edyɨ-o. Pɨpɨta-a, u adje lɨo ne okpála ngʉ́ namene kulu bhʉ́ ’dyɨ-o, amba o dʉ agbó bhʉsʉ o ne uo lɨ nguwa-o. Abhomʉ-o, anɨ atsia atapa dhʉkʉ. 34 A akolo lɨe lɨ nedhɨnga nako lɨ́lɨ́-e, anɨ atima okpála na kulu gba e agba okpála ɨnde ngamene kulu bhʉ́ ’dyɨ vino me u ha nguwa bhe gba nɨ-e pɨ nɨ haha.
35 Engʉ́ bini, okpála namene kulu bhʉ́ ’dyɨ vino azʉmʉ bha okpála ango-o hana. Bhe bini-e, u abhɨ anɨ má kpu! Bhe koko-o, u abhɵlɵ anɨ, bhe na bata-a, u atʉtʉlʉ anɨ ne teme. 36 Abhomʉ-o, bhʉlʉ ’dyɨ-e atima matá okpála na kulu koko bhelé nane obhende na kalanʉ-o mane. U amene bhadi uo moko. 37 Alɨ soso-o, anɨ atima ndɨlɨ gba e agba okpála ango-o ne nabhundja me: ‹U amánga ndɨlɨ gba ma-a mamanga.› 38 Engʉ́ bini, lɨ okpála namene kulu bhʉ́ ’dyɨ vino au ndɨlɨ-e lɨe, u apa sʉnda o me: ‹Kʉkʉlʉ kpála ɨnde atígala la ndjʉ ne edyɨ-e ngae ɨnde. Yi gógo, nɨ́ bhɵlɵ anɨ, amba nɨ́ tigala ɨbili ne edyɨ-e nganɨ́!› 39 Abhomʉ-o, u atɨ pɨ anɨ má kɨɨ! U aha anɨ, u agbe anɨ bhʉ́ ’dyɨ na vino-o, u atsia abhɵlɵ anɨ.
40 Mbɨa ɨnde-e, nedhɨnga lɨ bhʉlʉ ’dyɨ vino agó lɨe, anɨ améne ngʉ́ okpála na kulu bhomʉ-o pɨ?» 41 U agie pɨ anɨ me: «Anɨ abhíli omabhɵbhɵlɵ kpála bhomʉ-o hana, anɨ djé ndjinga uo de. Pɨpɨta-a, anɨ há ’dyɨ vino pɨ okpála koko ngʉ́ namene kulu bhʉ́bhʉ́, obhende ahá nguwa pɨ anɨ bhʉ́ nedhɨnga u adje lɨo ne uo lɨ e-o.»
42 Yesu atsia apa pɨ uo me yi ngagama ’ngʉ́ mʉgɨto me yi tanga nga engʉ́ ɨnde lɨ Bhuku gba Ebhe-e apa e belegʉ de bini. Bhuku gba Ebhe-e apa lɨ ’ngʉ́ gba Masɨya me:
«Teme ɨnde lɨ okpála nayiki etɨ-e au me a ne tata ade-e,
a akolo teme ɨnde abɨ etɨ-e libhomu-o ngae.
Ebhe Ngámá amene mo-o ngae.
Bhʉ́ djila nɨ́-e, a ko ’ngʉ́ na ngangamba! 21:42 Tsia bhʉ́ Ets. 118:22-23.»
43-44 Kpála bhende atɨ́ pɨ́ teme ango-o, anɨ gʉ́gʉmʉ. Kpála bhende la di lɨ teme ango-o atɨ́ pɨ́ e, teme ango-o bá mbu anɨ má mbu! Ka yi au teme lɨ Bhuku gba Ebhe-e apa ’ngʉ́ e lɨe padhá-a, ma apa pɨ yi me, ngayi-e, Ebhe aní ’bhɵ bhotɨ na Naʉ gba e pɨ yi mani, anɨ tsia bhúlu pɨ okpála bhende ngamene engʉ́ ɨnde anɨ akʉnda e-o.
45 Lɨ ongbengbe odimandɵ di ne omʉFalisai adje gbitaku ango-o lɨe, u atsia akɵ mbolimboli me anɨ de ngagama ’ngʉ́ bhomʉ-o pɨndjɨ o. 46 U aholo agɨlɨ kpadjɨ ngʉ́ naholo anɨ, engʉ́ bini, u adʉ ne tsʉlʉ ka okpála, anga okpála adʉ au me a ko polofeta.

21:5 21:5 Tsia bhʉ́ Djkl. 9:9.

*21:9 21:9 Odjana: A akʉnda napa bhʉ́ eli gba oebele me «Sangu .» Tsia bhʉ́ Ets. 118:25-26.

21:9 21:9 Tsia bhʉ́ Ets. 118:25-26.

21:13 21:13 Tsia bhʉ́ Ɨsa. 56:7; di ne bhʉ́ Djlm. 7:11.

21:16 21:16 Tsia bhʉ́ Ets. 8:3.

21:42 21:42 Tsia bhʉ́ Ets. 118:22-23.