Polko Sokome Nakayáŋoní
Kolosi Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu
Mande Kembé
Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko asáŋowí uni Pol naŋge. (Kolosi 1:1 weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 60AD quno ŋuno Rom yendémo kusi-kusi yano nakayáŋoro riní Kolosi yendémo ŋuno uró. (Asa “60AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 60 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Polko Anutu koro huru-huru Kolosi yendémo yora qu kama yiyaró. Komo uni ka, owí muko Epapiras, miti mande yesowo yimitoyaró. (Kolosi 1:7 weyo qembe.)
Asa Pol kusi-kusi ya yoníqo, Epapiras mahero o soso Kolosi yendémo tunoqaró ŋuro mironí sokome ŋa nakayáŋaró. Epapiras ŋande miraró, ko iŋondutu unipare Kolosi ŋuno kho meté tero iŋondutu hamó teyaŋgurí. Quko uni kumimbo, mande koroqe ka, yero iŋo-iŋoye roworemoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Polko sokome ŋa nakayáŋoro mande hamó mu rondaqe yunoyaró.
Kolosi yendé ŋuko yendé parámi kini, tomó ta. Ŋuko Efesus kutaqe ŋuno, kilomita 160 ŋundiro.
1
No Pol, Anutuko kho nunoní no Kristo Yesu* “Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. koro asáŋowí uni “asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró. ka tunoqanowó. Noya topo Timoti koya, nore irisa norendo ye topo-toponari meté horé Kolosi yendémo ŋuno yotoro ko Kristowore iŋondutu kondé teyoteŋgo qu, ŋuro sokome ŋa nakayáŋarowó. Asa Anutu Awananimbo samaka-samaka tuwó yunoya newondeye riníka ime yoní.
Polko Anutu yuŋgunaŋoyaró
Naru rokóŋoro, nore hariri teyotero quno ŋuno, yeŋo iŋoro Anutu, Uni Paráminani Yesu Kristo “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. ŋuro Iwí, eneya yuŋgunaŋoyotero. Dokoro, nore ŋande iŋarowó, yendo Kristo Yesu iŋondutuworo unipare meté horé§ “unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge. soso newonde meté yunoyoteŋgo. Ŋunde iŋondutu tero o newonde meté yunoyoteŋgo, dokoro komo ye miti mande** “miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge. hamó ŋu iŋoro Anutuko yeŋomboro o meté mu samboko rotaró ŋuro sopoyoteŋgo. Miti mande komo iŋaŋgurí ŋundo nokone-nokone uyariní eŋgé tunoqero woteyote. Yeno ŋuya uyariní ye Anutu koro samaka-samaka tuwó†† “samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini. ŋuro hamó iŋoyi tondaŋiní eŋgé meté mu tunoqero wotaró ŋu, yate-yate itaka ŋa arete ŋa. Toponari hamó Epapiras, noreŋo kho kopo ŋundo miti mande ŋu ye yimironí iŋaŋgurí. Enendo Kristo koro kho qu hamó tero kondé samaka yereyote. Enendo ŋande nimiraró, ko yendo Yuqa‡‡ “Yuqa” ŋuko Yuqa Surumí naŋge, Anutu koro Yuqa. howero unipare newonde meté yunoyoteŋgo.
Ŋunde ŋuroko yeŋo oteteyemboro iŋarowó qu noŋgo yate itaka arete ŋa, naru rokóŋoro yeŋo hariri teyotero. Hariri ŋuko ŋandiro, meté Anutuko Yuqa koro iŋo-iŋoyó yunoní ye murí enesó-enesó iŋoyi tondaŋeweya, ko Anutu koro iŋo-iŋo ŋu hamó iŋowaŋgo. 10 Ŋunde iŋoro Uni Parámimboro murí howero kho meté soso tiqo, eŋgé tunoqeweya, ko yeŋo Anutu ŋuro iŋo-iŋoye parámi teweya. Ŋunde ti enendo oteteye ŋu qenero niŋgu-niŋgu teweya. 11 Ŋuya nore ŋande hariri teyotero, ko Anutuko sine parámiyómboro§§ “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu. wimbí parámi yunoní ye kondé kaŋero quhurí korowowaŋgo. Ŋunde yunoní ye quhurí ye kini teweya ŋuro mondó ta sopowaŋgo. Ŋunde tero niŋgu-niŋgu tero 12 ye meté Anutu Awa yuŋgunaŋoyowaŋgo. Dokoro, enendo mepémo te yunoní yendo unipare meté horémboro o meté mu hiyómo yote ŋu rewaŋgo. 13 Komo huriri koro wimbí kasiramo yorato, quko Anutuko wimbu ŋu noŋgo norero norotoní eneŋo Naŋuní hamó iŋo inoyote ŋundo nore wiri yereyote. 14 Enendo Naŋuní moŋgo kimo nerero*** “kimo nerero” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato. quhurínani se rotaró.
Kristoko o soso sopoyote
15 Naŋuní ŋuko Anutu sóqewí ŋuro kiraró qembe. Ŋuko Anutuko o soso towaró ŋuro uni korete-korete yote. 16 Dokoro Anutuko ene quroko o soso nokono, samboko yote ŋu towomukaró. O soso yote ŋuko o toŋenanimbo qeneyote quya kama qeneyote quya, asa o wiri yerete qu, pará-parámiye mu, kembé-kembéye mu, owéye moré qu,††† O kapusa ŋu, “o wiri yerete qu, pará-parámiye mu, kembé-kembéye mu, owéye moré qu,” ŋuko yuqa kondé enesó-enesó peka. ŋu soso enewore riní tunoqaró, ko eneŋomboro naŋge towaró. 17 Ko o soso kama tunoqeyoní, ene komo yora. Ko ene quroko o soso kondéreyote. 18 Enendo Anutu koro huru-huru‡‡‡ “Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu. ŋuro kembé yote, ko unipare ŋuko eneŋo kowí qembe. Eneko hurí ŋu, meré koŋgo otoqowaŋgo ŋuro koreteye tunoqaró. Ŋunde tero o soso yote quro uni kembéye yoweya. 19 Dokoro Anutuko niŋgu-niŋgu tero eneŋo murí horé riní naŋunímo ŋuno maŋgoremukaró. 20 Anutu koya o soso nokono, samboko yote quya saŋgirí keweroyemo yaró. Asa ko Anutuko saŋgirí ŋu rotowero quro naŋuní rotoní tipiririko§§§ “tipiriri” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. Rom unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró. uroyi sitúŋo windoroŋoro khumaró. Ŋunde khumoní o soso ŋuro saŋgirí ŋu re rotoní kini tiní newonde kanata taŋgurí.
21 Komo ye Anutu koya topo kama taŋgurí. Kini, murí piyimi tero iŋo-iŋoye muko eneŋo saŋgirí taŋgurí. 22 Quko Yesu kowí saŋaní uroyi tipiririko khumaró. Ŋunde tiní Anutuko ye yorero newonde kanata yeya taró. Ŋunde tero yorero eneŋo toŋímo unipare meté horé* “unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge. tero newondeye sara taró, ko oka mande kho yunowero quro kama yote. 23 Hamó, ye iŋondutuyemo watí yotoro miti mandeko “miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge. o meté rewato yete ŋuro iŋoro kama rotowaŋgo tiníqo, ŋunde yowaŋgo. Unindo miti mande ŋu yesowoyi yeya unipare soso nokono yoteŋgo quya iŋaŋgurí. Ko no Pol, no miti mande ŋuro kho uniyó tunoqanowó.
Polko Anutu koro huru-huru ŋuro kho kondé teyara
24 Itaka ye samaka yerewero no kowe surumí tero niŋgu-niŋgu teteno. Kristoko “Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. quhurí korowoyara. Quko kho ŋu kama kini taró, yote. Asa ko nondo eneŋo kowí, asa Anutu koro huru-huruyó§ “Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu. ŋuro samaka yerewero kowene saŋanímbo quhurí korowoyoteno. 25 Anutu eneŋombo rokó nerero kho ŋu nunaró. Ŋunde tero no Anutu koro mandí yunowe mepémo teweya. 26 Komo suki Anutuko mande ka re tapuŋaró, ko unipareto mande ŋu kama iŋaŋgurí. Quko itaka ŋanoko tunomo tunoqiní unipare meté horé** “unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge. ŋu iŋoteŋgo. 27 Anutu eneŋombo mande tapuŋowí ŋu†† “mande tapuŋowí” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote. riní uni wini meyowo‡‡ “uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. tunomo keweroyemo tunoqiní eneŋo unipareyó iŋoteŋgo. Mande ŋuko mande meté horé mu ko unipare soso samaka yereweya. Asa mande tapuŋowí ŋuko ŋandiro: Kristoko yeŋo quroko yote, ko ŋuwore o meté samboko yote ŋu rewaŋgo. 28 Norendo ŋuro unipare soso yesowo yimitoro oteteye roŋgaruworo iŋo-iŋo meté mu howero mande rondaqe yunoyato. Ŋuro tero unipare soso yorato Kristo quroyómo yotoro Anutu toŋímo meté horé tunoqewaŋgo. 29 Ŋunde ŋuro Kristo ŋundo no norero wimbu nunoní koweyumu kondé teyoteno.

*1:1: Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

1:1: asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.

1:3: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

§1:4: unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.

**1:5: miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.

††1:6: samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.

‡‡1:8: “Yuqa” ŋuko Yuqa Surumí naŋge, Anutu koro Yuqa.

§§1:11: “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.

***1:14: kimo nerero” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato.

†††1:16: O kapusa ŋu, “o wiri yerete qu, pará-parámiye mu, kembé-kembéye mu, owéye moré qu,” ŋuko yuqa kondé enesó-enesó peka.

‡‡‡1:18: Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.

§§§1:20: tipiriri” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. Rom unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.

*1:22: unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.

1:23: miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.

1:24: Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.

§1:24: Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.

**1:26: unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.

††1:27: mande tapuŋowí” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.

‡‡1:27: uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.