25
Bol jo nsa we ki wu gɛ̂ɛŋ yu fwe fɛ Nfoŋ wu Lum le
1 Gɛ doo nyu aju atade no Fɛstu gɛ̀ kɛ wu sage kimbe ki woŋ kì Judia le, wu ja Kasalia wu bɛɛŋ Yɛlusalɛm. 2 Bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bikwɛɛ bi Bajuu bi woŋ mo bo to bo yɛŋ wu le, bo giŋsɛ nsa wù bo kɛme bɛ Bol a wu jii, bo tu bo lɛge wu, 3 lɛ wu dûnyɛ gɛh nyu kiŋkoŋɛ fɛ bo le, wu gê bo chîiŋsɛ Bol wu tô Yɛlusalɛm. Bo gɛ̀ gee noo, bo seesɛ wa lɛ bo lé bo wêede bo yûuyɛ wu a je. 4 Fɛstu chvuu bo le lɛ, “Bol le yeh yi ncha le Kasalia, mɛ kibɛɛ nlé ŋkâase ntûu yo aju kane le. 5 Bamii bamu ba le bikwɛɛ biɛna, bî mɛne Kasalia, bo tô bo jɛ̂me fiɛɛ fì wu jiale nyu yo nɛ fiɛɛ le yu.”
6 Fɛstu gɛ̀ che bɛ bo gɛɛŋ bu njɛ aju nyaaŋ kɛnɛ yuufe, wu mo wu kaasɛ wu tu jiŋ Kasalia. Akfuuŋ bu ayuu, wu gɛɛŋ wu shii yeh yi nsa le, wu jɛmɛ lɛ bo to bɛ Bol. 7 No Bol fɛɛse, Bajuu ba gɛ̀ ja Yɛlusalɛm bo boh yo, bo mo bo lɛɛmɛ bo kɛnɛ wu, bo tu bo kooyi mwɛɛ ye ye le wesee fì shige nyume gɛ yu gɛ. Geenɛ, fiɛɛ nyu gɛ yu fì bo taŋlo bo sɛɛŋ fì duunyi lɛ wu le wu ge fimi gɛ. 8 Bol tanyɛ jwe we wu jɛmɛ lɛ, “Mbaaŋ njiaa gɛ lo nchi wu Bajuu, kɛnɛ wu yeh yi kintanyɛ le, kɛnɛ wu Nfoŋ wu Lum gɛ.” 9 Geenɛ, Fɛstu tu wu goone lɛ wu ge Bajuu kôŋe wu, wu mo wu biih Bol le lɛ, “Wo koŋe ki wo bɛ̂ɛŋ Yɛlusalɛm mɛ kibɛɛ nsâ sa wo yo yi mwɛɛ munɛ le?” 10 Bol chvuu lɛ, “Nlɛme wa fɛnɛ nyu a ŋku wu nsa le, nyu wu Nfoŋ wu Lum. Le nyu fɛnɛ fɛ ba be ba sa nsa waŋ fo. Wo kibɛɛ kee chuule lɛ mbaaŋ njiaa gɛ fiɛɛ besa Bajuu gɛ. 11 Finɛ nyume lɛ nle ŋgode nchi, njiaa fiɛɛ fì taŋlo ba yuuyɛ lo mɛ, ŋgɛ nfaŋ kwe gɛ. Geenɛ, nɛ le lɛ mwɛɛ mù bo kooyi ye yaŋ le le chimbiaŋ, tu gɛ muh nyu yu wù taŋlo wu nya mɛ chiaaŋ yi Bajuu banɛ le gɛ. Nlé nlɛ̂gɛ lɛ nsa waŋ gɛ̂ɛŋ fwe fɛ Nfoŋ wu Lum le.” 12 Fɛstu yu noo, bɛ bamii be ba bɛ bo gɛ̀ sage bansa chvuuŋ chvuuŋ. Wu mo wu jɛmɛ Bol le lɛ, “No wo le wo lɛgɛ wa lɛ nsa wo lé wu gɛ̂ɛŋ fɛ Nfoŋ wu Lum le, tu wu lé wu gɛ̂ɛŋ fo.”
Fɛstu be Nfoŋ Agliba bɛ sa wu Bol
13 Gɛ̀ bee kife kimi le ajiŋ ayu, Nfoŋ Agliba bɛ Bɛni*Bɛni gɛ̀ bee jɛme yi Agliba. la jigɛ a Fɛstu le Kasalia ki bo yɛsɛ wu le. 14 Bo gɛ̀ doo bo nyu yo yi aju a duude le, Fɛstu ja wu be Nfoŋ bɛ nsa wu Bol wu jɛmɛ lɛ, “Muh mu le fɛnɛ wù Fɛli gɛ̀ chinɛ yeh yi ncha le, 15 ŋgɛ̀ ndoo ŋgɛɛŋ Yɛlusalɛm, bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bamii ba sage woŋ wu Bajuu giŋsɛ nsa we a mɛ jii lɛ ndu lɛ wu le wu gwe nsa. 16 Njɛmɛ bo le lɛ, gɛ nchi wu bamii ba Lum nyu wu bɛɛŋ lɛ ba suunɛ lɛ muh le wu gwe nsa njɛ ba le ba nya wa muh wɛɛ je wu lɛɛŋ a ŋku wu nsa le fwe a bamii ba bɛ bo kɛme nsa ki wu tânyɛ jwe we yi mwɛɛ mù bo kooyi ye ye le sɛŋ gɛ. 17 Bo gɛ̀ doo bo to fɛnɛ, ŋgɛ̀ mbaaŋ ndɛdɛ gɛ. Akfuuŋ bu a yuu, ŋgɛɛŋ nshii yeh yi nsa le njɛmɛ lɛ ba to bɛ muh wɛɛ. 18 Bamii ba bɛ bo gɛ̀ kɛme nsa gɛ̀ doo bo lɛɛŋ we, bo gɛ dunyɛ jialɛ chì ŋgɛ̀ ŋkwaji lɛ taŋlo bo sɛɛŋ ye ye le gɛ. 19 Bo tu bo jɛme nyu mwɛɛ mu mbejɛ ye ye le kune je yì bo buune Nyo yu yo, mo kune muh mu wù ba tɛŋe lɛ Jiso wu gɛ̀ kwe wa, geenɛ Bol lɛme gɛh lɛ wu le yu. 20 No ŋgɛ mbaaŋ ŋkɛɛ gɛ no ntaŋlo nlee antɛnɛɛ a mwɛɛ munɛ gɛ, mɛ mo mbiih Bol le laa wu koŋe ki wu bɛ̂ɛŋ Yɛlusalɛm ba sa nsa we yo kune mwɛɛ munɛ lɛ. 21 Wu chvuu lɛ wu le wu mɛ gɛh yeh yi ncha le, le gɛh Nfoŋ wu Lum wu lé wu gê wu sûunɛ nsa we. Mɛ mo ndu lɛ ba gɛ̂ɛ wu yeh, ba chîɛɛne gɛɛŋ bu no nlé ŋgê nchîiŋsɛ wu fɛ Nfoŋ wu Lum le.” 22 Agliba yege nɛɛ, wu jɛmɛ Fɛstu le lɛ, “Mɛ kibɛɛ ŋkoŋe ki n'yû mwɛɛ munɛ jwe wu muh wu yu le.” Fɛstu chvuu lɛ, “Wo lé wo bû, wo yû nyu fɛwɛge.”
23 Akfuuŋ bu a yuu, Agliba bɛ Bɛni tu bo jiɛnyi bo too bo ŋage lo baaŋ. Bɛ bachiji bikwɛɛ bi bamii ba nchi mo bamii ba baaŋ baaŋ ba a laantɛŋ, bo jiɛnyɛ bo to bo lee ŋgaa. Fɛstu mo wu jɛmɛ bo to bɛ Bol. 24 No bo to bɛ wu, Fɛstu jɛmɛ lɛ, “Nfoŋ Agliba bɛ bamii bachii ba le fɛnɛ, bɛŋ yɛŋ muh wunɛ le. Le muh wù Bajuu bachii too bo dode mɛne yanɛ mo Yɛlusalɛm kune wu, bo wanɛ, bo duu lɛ gɛ nyu muh wù nyûme yu gɛ. 25 Mbaaŋ n'yɛŋ gɛ lɛ wu le wu ge fiɛɛ fì ba yuuyɛ wu yu gɛ. No wu chi lɛgɛ wa lɛ nsa we gɛ̂ɛŋ fwe nyu fɛ Nfoŋ wu Lum le, mɛ mo n'yɛŋ lɛ nlé nchîiŋsɛ wu fɛ wu le. 26 Geenɛ, ŋgɛ ŋkee lo chuule fiɛɛ fì taŋlo nsâŋ fɛ Nfoŋ wu le chiji kikwɛɛ kaŋ le kune wu gɛ. Noo, mɛ mo nleesɛ wu a bɛŋ jii mɛɛse, nchensɛŋ fɛ wo wu Nfoŋ Agliba le, lɛ bɛŋ ntâa nsa we, laa ŋkɛ̂me fiɛɛ fì taŋlo nsâŋ la. 27 N'yɛde lɛ fi baaŋ nyu gɛ chuule lɛ nchîiŋsɛ muh wu ncha fɛ Nfoŋ le njɛ ndunyɛ fiɛɛ fì bo duu lɛ wu le wu jiaa sɛŋ gɛ.”