26
Bol tanyɛ jwe fwe a Nfoŋ Agliba
1 Nfoŋ Agliba mo wu jɛmɛ Bol le lɛ, “Le kijusɛ kuŋ mɛɛse ki wo jɛ̂mɛ bɛ jwe wo.” Bol mo wu chiaasɛ kibo we, wu kɛ ki wu tânyɛ jwe we, wu duu lɛ, 2 “Mbɛɛ, n'yɛde lɛ kishi kaŋ le ki joŋ lɛ mbaaŋ ki nlɛɛŋ ntanyɛ jwe waŋ abɛŋ fwe yi mwɛɛ munchii mù Bajuu kooyi ye yaŋ le. 3 Njɛme nɛ, nje ba kee chuule kinche ki woŋ wu Bajuu mo bintɛɛnyɛ bì bo to bo kɛme. Noo, nlé nlɛ̂gɛ lɛ bo yêgɛ bɛ nyiɛgee bo yû fiɛɛ fì nlé njɛ̂mɛ.
4 Bajuu bachii kee kinche kaŋ baaŋ lo. Bo kee no ŋgɛ̀ nchee woŋ wese le mo Yɛlusalɛm. 5 Bo kee kɛge lo je yì ndefe le lɛ nle muh wu Bafalashii, nyume ŋgoo yì tɛɛme chuule yi fiɛɛ fì Nyo le fede yimi yichii. Finɛ le fiɛɛ nɛ le lɛ bo koŋe ki bo jɛmɛ, bo lé bo bɛ̂ɛŋ lɛ le nchiɛɛŋ. 6 Nlɛme fɛnɛ mɛɛse yi nsa le nje njiiŋe fwe, ŋkee ŋka wù Nyo gɛ̀ ka wa bachiji besa yu. 7 Ŋka wunɛ le lɛ chikfuu chesa chì yuufe ncho chifɛɛ, chi chiɛɛne no ba buune Nyo bɛ kiŋkoŋɛ antaŋ bɛ fɛnshɛ. Mbɛɛ, le lɛ nje ŋka wɛɛ wù Bajuu kɛme nsa yu besa bo. 8 Mbiide bo le mo bamii bachii le laa, ge la fì bɛŋ yɛne fi tɛɛme ki bɛŋ bɛ̂ɛŋ lɛ taŋlo Nyo bvusɛ muh yi kwe le la?
9 Mɛ kibɛɛ ŋgɛ̀ ŋkwaji lɛ ŋkɛme ki ŋgê fiɛɛ fichii ki nchîijɛ jee chi Jiso wu Nasalɛ. 10 Finɛ le lo fiɛɛ fì ŋgɛ̀ ŋge Yɛlusalɛm. Ŋgɛ̀ nfi bvuŋga a bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ le ŋkoo bamii ba Nyo wesee, nfaa yeh yi ncha le. Gɛ kagɛ finɛ gɛ. Ba gɛ̀ bee ki ba yuuyɛ bo, mɛ tɛ ntooŋ. 11 Ŋgɛ̀ nyaa ŋgɛ bo le lɛfolɛfo yéh yi buunɛ le yichii, ŋkane lɛ bo jɛ̂me jɛ́ yì befe kune muh wù Jiso. Shɛ́ŋ bɛɛne mɛ bɛ bo baaŋ, mboone bikaa a bo jiŋ, gɛɛne bude bilaantɛŋ bi bituŋ bimi le.
Bol ka wu jɛmɛ no wu gɛ̀ kusɛ wù nyu muh wu Kletu
12 Mo nja ŋgɛɛne Damasku, a bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ nyu bo saŋ ŋwa, bo nya mɛ bvuŋga. 13 Mbɛɛ, ŋgɛ̀ ndoo ŋgɛɛne nyu juu leesɛ cha, nja n'yɛŋ n'yuu wumu ja gɛh wu lalɛ fɛwe wu baaŋ wu fede juu, wu shii wu to yi besa bamii ba besa bo gɛ̀ jiɛnyi le. 14 Bee bachii ja be gwe fɛkuu, n'yu jɛ biih mɛne a jɛ́ yi Ibulu le lɛ, ‘Sol, Sol, wo boone bikaa a mɛ jiŋ nɛ nje la? Wo gee nɛ, wo kfuunɛ nyu ye yo, njɛ fɛ naa lɛme wu boone ye ye yi kimbaŋ ki chiji le.’ 15 Mbiih lɛ, ‘le wo wù yɛɛŋ Tada?’ Wu chvuu lɛ, ‘Le mɛ wù Jiso, le mɛ wù wo boone bikaa a mɛ jiŋ. 16 Jâ lɛ̂ɛŋ we. Fiɛɛ fì ge lɛ mbunɛ fɛ wo le, le ki mbâa wo muh waŋ wu lɛme le, wo fêeji mwɛɛ mù wo yɛŋ abɛŋ bɛ mù mbaaŋ ki ndûnyɛ wo le. 17 Nlé nfî wo chiaaŋ yi Bajuu le mo bamii ba le gɛ Bajuu gɛ, nyu bo ba nlé ntûŋ wo fɛ bo le. 18 Wo lé wo gɛ̂ɛŋ wo gwênyɛ ajii aboo, wo bvûsɛ bo kijibɛ le, wo lêesɛ bo nyu yi n'yuu le, bo bû chiaaŋ yi Sataŋ le, bo nyû bɛ Nyo, bo lêe fitele ye yaŋ le, Nyo lɛ̂ɛshɛ bimbefɛ biboo. Bo mo bo kɛ̂me kijuu fɛ kijusɛ ki bamii ba wu le wu ge lɛ bo nyû be le.’
19 Mbɛɛ, no fi gɛ̀ kooshɛ noo, mɛ mo ŋge gɛh no wu jɛme mɛne fɛwe 20 Mɛ mo n'ya ŋkɛ ntu nfeeji Damasku, fɛ ŋge ŋgɛɛŋ Yɛlusalɛm. Ntu njiɛnyi woŋ wù Judia le wuchii mo bituŋ le bichii bì le gɛ bi Bajuu gɛ, nfeeji bo le lɛ bo kûsɛ muntele muboo, bo tu bɛ Nyo, bo gêe nyu mwɛɛ mù duunyi lɛ bo le bo kusɛ wa. 21 Nɛ la fiɛɛ fì gɛ̀ ge fɛ Bajuu koo mɛ yeh yi kintanyɛ le bo goone ki bo yuuyɛ mɛ. 22 Geenɛ, Nyo tu wu fiih mɛ too bude abɛŋ. Mɛ mo ntu nlɛme fɛnɛ nfeeji tɛ bamii ba baaŋ baaŋ le mo ba shige shige le. Fiɛɛ fì nfeeji le gɛh fi fì Musɛ bɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo gɛ̀ teede lɛ fi lé fi gê fi kôoshɛ. 23 Bo gɛ̀ duu lɛ Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka kɛme ki wu gê wu yɛŋ ŋgɛ, nyû muh wù fwe ki wu bû yi kwe le, wu dûnyɛ n'yuu fɛ Bajuu le mo bamii ba le gɛ Bajuu gɛ.”
24 No Bol gɛ̀ taanyi jwe we wu gɛɛne, Fɛstu ja wu waŋ lo wu jɛmɛ lɛ, “Bol wo jede wa lo. N'yɛyɛ wo wù baaŋ le wu ge wa wo ja wo jede lo.” 25 Bol chvuu Fɛstu le lɛ, “Gɛ njede gɛ muh wù baaŋ. Fiɛɛ fì njɛme le nchiɛɛŋ, njɛme bɛ bvufee bwaŋ fo. 26 Njɛme Nfoŋ le nɛ adaŋadaŋ, nje bo kee mwɛɛ munɛ, gɛ mu gɛ kooshi kijibɛ le gɛ, gɛ fimi nyu yu njɛ bo kee lo sɛŋ gɛ. 27 Mbɛɛ, bo le bo bɛɛŋ gɛ fiɛɛ fì Baŋwa ba bamii ba ntuŋ wu Nyo jɛme le? Ŋkee lɛ bo le bo bɛɛŋ.” 28 Nfoŋ Agliba biih Bol le lɛ, “Wo kwaji lɛ taŋlo wo fîisɛ mɛ ntû muh wu Kletu gɛh yi kife ki shige le nɛ?” 29 Bol chvuu lɛ, “Kɛnɛ ki le shige, kɛnɛ kì ndefe, buunɛ chaŋ fɛ Nyo le gɛh lɛ keefɛ ka wo maa gɛ. Muh wuchii wu le fɛnɛ abɛŋ wu yuge no njɛmɛ, wu fîisɛ tɛ wù nyû njɛ no nle, geenɛ fuge gɛh bancha banɛ.”
30 Nfoŋ ja we, muh wù sage bɛ Bɛni mo bamii ba bɛ bo gɛ̀ shilɛ ja tɛ we. 31 Bo bu, bo tu bo jɛme lɛbolɛbo lɛ, “Muh wunɛ baaŋ ge gɛ fiɛɛ fì ba yuuyɛ lo wu gɛ kɛnɛ ki ba leesɛ wu yeh yi ncha le gɛ.” 32 Nfoŋ Agliba jɛmɛ Fɛstu le lɛ, “Be baaŋ nyu gɛ lɛ muh wunɛ le wu lɛgɛ wa lɛ nsa we gɛ̂ɛŋ fɛ Nfoŋ wu Lum le gɛ, tu ba be ba chinɛ wu le.”