1 Kým Peter a Ján hovorili k ľudu, kňazi a saduceji na nich priviedli veliteľa chrámovej stráže: 2 boli totiž veľmi rozhorčení, že Peter a Ján učia v chráme a hlásajú, že Ježiš vstal z mŕtvych. 3 Zatkli ich teda, a keďže už bol večer, uvrhli ich do druhého dňa do väzenia. 4 Ale mnohí, ktorí počuli Božie slovo, uverili, takže počet veriacich vzrástol asi na päťtisíc.

5 Na druhý deň zasadla v Jeruzaleme židovská veľrada – politickí a náboženskí predstavitelia a znalci Zákona – 6 za prítomnosti veľkňaza Kaifáša, jeho predchodcu Annáša, Jána, Alexandra a ostatných príslušníkov z veľkňazského rodu. 7 Dali si predvolať Petra a Jána a začali ich vypočúvať: „Akou mocou a v mene koho ste to urobili?“ 8 Tu Peter, keďže bol naplnený Duchom Svätým, odpovedal: „Vážení vodcovia a predstavitelia ľudu! 9 Ak nás vyšetrujete pre dobro, ktoré sme spôsobili chromému človeku, a chceli by ste vedieť, kto ho uzdravil, 10 tak vyhlasujeme pred vami aj pred celým izraelským národom, že sa to stalo v mene Mesiáša, Ježiša z Nazareta, ktorého ste ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Vďaka jeho moci stojí tento človek pred vami zdravý. 11 Na Ježiša sa vzťahujú slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe.‘ 12 Len v ňom je záchrana. A niet na celom svete iné meno, ktorého by sa mohli ľudia dovolávať, ak chcú byť zachránení pre večnosť.“

13 Členovia veľrady boli prekvapení, akí sú Peter a Ján smelí a presvedčiví. Poznali ich totiž ako Ježišových spoločníkov – jednoduchých a nevzdelaných. 14 A keď videli uzdraveného človeka, ktorý tam stál s apoštolmi, nedokázali proti nim nič povedať. 15 Prikázali apoštolom, aby opustili zasadanie a začali sa medzi sebou radiť: 16 „Čo s nimi urobíme? Nemôžeme poprieť, že vykonali veľký zázrak, veď to videl celý Jeruzalem. 17 Ale musíme zabrániť, aby sa tie ich reči ďalej šírili. Prísne im pohrozíme a zakážeme hovoriť o Ježišovi.“ 18 Zavolali ich späť a zakázali im o Ježišovi hovoriť a učiť o ňom. 19 Ale Peter a Ján odpovedali: „Posúďte sami, či je v Božích očiach správne, aby sme viac poslúchali vás ako Boha? 20 Nemôžeme predsa mlčať o tom, čo sme videli a počuli!“ 21 Znovu im pohrozili, ale napokon ich prepustili, lebo nenašli nič, za čo by ich mohli potrestať. A navyše sa báli, že by sa ľudia mohli búriť, lebo všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22 Veď ten chromý, ktorý bol zázračne uzdravený, mal už vyše štyridsať rokov.

23 Len čo sa Peter a Ján dostali na slobodu, vrátili sa medzi svojich a porozprávali všetko, čo im veľkňazi a vodcovia ľudu povedali. 24 Keď to veriaci počuli, jednomyseľne sa modlili: „Pane Bože, ty si stvoril nebo, zem, more i všetko, čo len jestvuje. 25 Ty si ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka, ktorý bol vedený Duchom Svätým, povedal: ‚Prečo sa búria pohania a národy kujú márne plány? 26 Pozemskí králi povstávajú a vládcovia sa spolčujú proti Bohu a jeho Pomazanému.‘ 27 A naozaj sa v tomto meste spolčil kráľ Herodes s miestodržiteľom Pilátom Pontským a Izraeliti sa spriahli s pohanmi, aby zabili tvojho svätého služobníka Ježiša, ktorého si si vyvolil. 28 Ale vykonali iba to, čo tvoja moc a vôľa dávno rozhodli, že sa stane. 29 Pane, a teraz sa vyhrážajú aj nám. Prosíme, daj nám odvahu, aby sme ako tvoji služobníci hovorili tvoju zvesť ľuďom smelo a bez zábran. 30 Dokáž svoju moc! Daj, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zázraky v moci tvojho svätého služobníka Ježiša!“

31 Keď sa domodlili, zatriasol sa dom, v ktorom boli zhromaždení, a všetkých naplnil Svätý Duch. A odvážne a neohrozene hlásali ďalej Božie slovo.

32 Všetci veriaci boli jednomyseľní a nažívali v láske. Nik z nich nepokladal nič z toho, čo mal, za vlastné, ale všetko mali spoločné. 33 Svedectvo apoštolov o vzkriesení Pána Ježiša bolo veľmi mocné a všetci zakúšali Božiu milosť. 34 Nikto medzi nimi netrpel núdzu, lebo tí, čo mali domy a pozemky, ich predávali a peniaze, ktoré utŕžili, 35 prinášali apoštolom. Tí ich rozdeľovali podľa toho, ako kto potreboval. 36 Jedným z takýchto darcov bol napríklad levita Jozef z Cypru, ktorého apoštoli nazvali Barnabáš, to znamená Syn potešenia. 37 Ten vlastnil pole, ktoré predal a peniaze odovzdal apoštolom.