1 Aj istý muž, ktorý sa volal Ananiáš, a jeho žena Zafira predali svoj pozemok. 2 Ananiáš si však s vedomím svojej manželky časť utŕžených peňazí nechal pre seba a zvyšok doniesol apoštolom. 3 Peter mu však povedal: „Ananiáš, prečo si dovolil satanovi, aby ťa ovládol? Ak si si nechal časť peňazí, ktoré si dostal za to pole, klameš nie nás, ale Svätého Ducha. 4 To pole bolo predsa tvoje a mohol si si ho nechať. A keď si ho predal, s peniazmi si mohol naložiť podľa vlastného uváženia. Prečo si sa rozhodol takto klamať? Neoklamal si nás, ale samého Boha!“ 5 Keď to Ananiáš počul, zrútil sa a na mieste bol mŕtvy. Všetci, čo to počuli, sa zdesili. 6 Mladší z mužov ho prikryli plachtou, vyniesli a pochovali.

7 Asi o tri hodiny prišla jeho žena Zafira, ktorá netušila, čo sa stalo. 8 Peter sa jej spýtal: „Počuj, Zafira, za toľko a toľko ste predali pole?“ Odpovedala: „Áno, presne za toľko.“ 9 Peter jej na to povedal: „Ako ste sa len mohli dohodnúť a pokúšať Božieho Ducha. Pozri, práve sa vracajú tí, ktorí pochovali tvojho muža. Ten istý údel stihne aj teba.“ 10 A v tom okamihu Zafira padla Petrovi k nohám a umrela. Keď mládenci vošli dnu, našli ju už mŕtvu. Odniesli ju a pochovali k jej mužovi. 11 Celej cirkvi i všetkých, čo to počuli, sa zmocnil veľký strach.

12 Prostredníctvom apoštolov sa v národe diali veľké divy a znamenia. Všetci sa pravidelne schádzali v Šalamúnovom stĺporadí v chráme. 13 Ostatní sa k nim neodvážili pripojiť, ale všetci ľudia o nich hovorili s veľkou úctou. 14 Pribúdalo čoraz viac mužov a žien, ktorí uverili v Pána. 15 Došlo to tak ďaleko, že ľudia vynášali na ulice chorých na rohožiach a nosidlách, aby na nich mohol padnúť aspoň Petrov tieň, keď bude prechádzať okolo. 16 Ba mnohí prichádzali do Jeruzalema aj zo širšieho okolia a prinášali svojich chorých a posadnutých zlými duchmi. A všetci boli uzdravení.

17 Pribúdanie veriacich vyvolalo veľkú žiarlivosť a strach vo veľkňazovi a jeho prívržencoch, saducejoch. 18 A tak dali apoštolov znova zatknúť, tentoraz do mestského väzenia. 19 Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere žalára, vyviedol apoštolov von a povzbudil ich: 20 „Choďte naspäť do chrámu a hovorte všetkým ľuďom o novom živote.“ 21 Poslúchli ho a už na svitaní boli v chráme a učili. Medzitým sa zišiel veľkňaz so svojimi stúpencami, zvolali veľradu a za prítomnosti predstaviteľov izraelského národa kázali predvolať apoštolov z väzenia. 22 Ale keď strážcovia prišli do väzenia, našli ho prázdne. Vrátili sa teda a oznámili: 23 „Dvere žalára boli zamknuté aj dobre strážené, ale keď sme odomkli, nikoho sme vnútri nenašli.“

24 Tieto slová vyvolali u veliteľa chrámovej stráže aj veľkňazov poriadny zmätok. Nedokázali si totiž vysvetliť, ako sa to mohlo stať. 25 Vtom však ktosi pribehol a oznámil: „Tí muži, ktorých ste včera uväznili, sú zasa v chráme a pokojne vyučujú ľudí.“ 26 Veliteľ odišiel aj so strážcami, ale nezmocnili sa ich násilne, lebo sa báli, že ich ľud ukameňuje; apoštoli sa pred židovskú radu dali predviesť dobrovoľne.

27 Veľkňaz ich obvinil: 28 „Prísne sme vám zakázali hovoriť o tom človeku. Ale vy ste naplnili celý Jeruzalem svojím učením. A navyše na nás zvaľujete zodpovednosť za jeho smrť!“ 29 Peter odpovedal aj v mene ostatných apoštolov: „Boha predsa musíme poslúchať viac ako ľudí! 30 To Boh našich praotcov vzkriesil z mŕtvych Ježiša, ktorého ste vy potupne pribili na kríž a usmrtili. 31 Ale práve jemu zveril veľkú úlohu Vodcu a Záchrancu, aby Izrael priviedol k zmene života a odpustil mu hriechy. 32 A my sme jeho svedkami a takisto Duch Svätý, ktorého Boh dal každému, kto ho poslúcha.“

33 Tieto slová rozzúrili všetkých v rade a chceli ich zabiť. 34 No tu sa o slovo prihlásil známy farizej, zvaný Gamaliel, učiteľ Zákona a človek veľmi vážený medzi ľuďmi. Dal pokyn, aby obžalovaných na chvíľku odviedli, 35 a potom povedal: „Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo urobíte s týmito ľuďmi. 36 Spomínate si na rozruch okolo Teuda? Robil zo seba veľkú osobnosť a podarilo sa mu zhromaždiť okolo seba štyristo ľudí. Ale keď ho zabili, jeho stúpenci sa rozpŕchli a bolo po všetkom. 37 Alebo si spomeňte na Júdu Galilejského, ktorý vystúpil počas sčítania ľudu. Aj on zahynul a jeho prívržencov rozohnali. 38 A tak vám radím: Nechajte týchto ľudí na pokoji, nech si idú. Ak je to zasa len nejaké ľudské hnutie, čoskoro sa samo rozpadne. 39 Ale ak za ním stojí Boh, nebudete ich môcť zastaviť, veď by ste bojovali proti samému Bohu.“ 40 Jeho reč ich presvedčila. Predviedli apoštolov, dali ich zbičovať a znova im prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. Potom ich prepustili.

41 Apoštoli odchádzali z veľrady naplnení radosťou, že smeli trpieť pre Ježiša. 42 Naďalej učili každý deň v chráme i po domoch a šírili radostnú zvesť o tom, že Ježiš je Mesiáš.