1 Keď rozruch utíchol, zvolal Pavol učeníkov, aby ich povzbudil. Zároveň sa s nimi rozlúčil a vybral sa do Macedónska. 2 Prechádzal krajinou a všetkých učeníkov povzbudzoval. Dostal sa takto do Grécka, 3 kde strávil tri mesiace. Odtiaľ sa chystal odplaviť do Sýrie, no dozvedel sa, že Židia na neho pripravili pascu, preto sa rozhodol vrátiť naspäť do Macedónska. 4 Sprevádzali ho Sopatros, Pyrrhov syn z Berei, Aristarchos a Sekundus z Tesaloniky, Gájus z Derbe, Timotej, Tychikos a Trofimos z Ázie. 5 Tí šli napred a čakali na nás v Troade. 6 Hneď po sviatkoch nekvaseného chleba sme vyplávali z Filíp a o päť dní sme sa dostali do Troady, kde sme sa zdržali týždeň.

7 V sobotu večer sa tamojší zbor spolu s nami zišiel na spoločné stretnutie spojené s jedlom. Pavol kázal, a keďže mal na druhý deň odcestovať, hovoril až do polnoci. 8 V hornej miestnosti, v ktorej boli zídení, bolo veľa lámp. 9 Jeden mladík, zvaný Eutychus, sedel na obloku, a pretože Pavol hovoril dlho, zadriemal a spadol z druhého poschodia. Keď ho zdvihli, bol mŕtvy. 10 Pavol zbehol k nemu, sklonil sa nad ním, objal ho a povedal: „Neznepokojujte sa, žije.“ 11 Vrátili sa hore a pri spoločnom jedle s nimi Pavol diskutoval až do svitania a potom odišiel. 12 Eutychus sa vrátil domov živý a to ich nesmierne povzbudilo.

13 Nastúpili sme na loď a odplavili sme sa do Assa, kde sa k nám mal pripojiť Pavol. Šiel totiž po súši, kým my ostatní sme na jeho príkaz cestovali loďou. 14 V Asse sme sa stretli, vzali sme ho na loď a pokračovali loďou do Mitylény. 15 Odtiaľ sme plávali ďalej a na druhý deň sme sa dostali do blízkosti ostrova Chios, ďalší deň k ostrovu Samos a na tretí deň sme zakotvili v Miléte. 16 Pavol sa úmyselne vyhol Efezu, lebo nechcel stratiť v Ázii veľa času. Veľmi chcel, ak by to bolo len trochu možné, stráviť Turíce v Jeruzaleme.

17 Z Milétu poslal Pavol odkaz do Efezu, že by sa rád stretol a pozhováral so staršími zboru. 18 Keď prišli, povedal im: „Dobre viete, ako som žil po celý ten čas, čo som bol s vami, odkedy som prišiel do Ázie. 19 Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou, neraz so slzami, vystavený skúškam, ktoré som musel znášať pre nástrahy Židov. 20 A nikdy som sa vám verejne ani po rodinách nezdráhal hovoriť to, čo by pre vás mohlo byť užitočné. 21 Židom aj Grékom som rovnako zdôrazňoval, že musia zanechať svoje hriechy, obrátiť sa k Bohu a uveriť v Ježiša Krista, nášho Pána. 22 A teraz ma Duch Svätý nabáda, aby som išiel do Jeruzalema, hoci neviem presne, čo ma tam čaká. 23 Viem len to, že mi Duch Svätý v každom meste, ktorým sme prechádzali, pripomínal, že ma tam čaká väzenie a útrapy. 24 Ale môj život nemá pre mňa žiadnu cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoje poslanie a úlohu, ktorou ma Ježiš poveril: niesť ľuďom radostnú zvesť o Božej milosti.

25 A teraz viem, že nikto z vás, ktorým som na svojich cestách hlásal Božie kráľovstvo, ma už neuvidí. 26 S čistým svedomím môžem povedať, že ak niekto zahynie, nebudem niesť na tom vinu, 27 lebo som vám oznámil celý Boží plán na záchranu človeka a nič som nezamlčal. 28 A tak dávajte pozor na seba aj na celé spoločenstvo, ktoré vám ako pastierom, zveril Duch Svätý. Buďte pastiermi Božej cirkvi, ktorú si Boh získal krvou vlastného Syna. 29 Viem, že po mojom odchode sa medzi vás vkradnú draví vlci a narobia v stáde škody. 30 Dokonca aj niektorí z vás začnú prekrúcať pravdu, len aby učeníkov strhli za sebou. 31 Buďte preto ostražití! Majte na pamäti tie tri roky, ktoré som s vami strávil, a že som celý čas, vo dne v noci, vychovával aj so slzami v očiach každého z vás. 32 Teraz vás zverujem Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc vás zdokonaľovať a zabezpečiť vám dedičský podiel medzi jeho vernými. 33 Nikdy som od nikoho nežiadal zlato, striebro, ani odev. 34 Viete, že som si vlastnými rukami zarábal na to, čo som potreboval ja i moji druhovia. 35 Chcel som vám zároveň ukázať príklad, ako máme pracovať, pomáhať slabým a pamätať na slová Pána Ježiša: ‚Blahoslavenejšie je dávať ako prijímať.‘ “

36 Keď dohovoril, kľakol si a modlil sa s nimi. 37 Všetci sa nahlas rozplakali, objímali ho a lúčili sa s ním. 38 Najväčšmi ich rozžialili jeho slová, že ho už nikdy neuvidia. Napokon ho vyprevadili až k lodi.