1 Keď sme sa rozlúčili s bratmi z Efezu, nastúpili sme na loď a plavili sme sa priamo na ostrov Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do prístavu Patara. 2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície; nastúpili sme na ňu a vyplávali sme. 3 Priblížili sme sa na dohľad k Cypru, ale minuli sme ho z južnej strany, a zamierili sme k Sýrii. Pristáli sme v prístave Týrus, kde mala loď vyložiť náklad. 4 Vyhľadali sme tam miestnych kresťanov a strávili sme s nimi sedem dní. Oni však, vedení Svätým Duchom, varovali Pavla, aby do Jeruzalema nechodil; 5 no keď náš čas uplynul, vydali sme sa znova na cestu. Všetci učeníci i so ženami a deťmi nás vyprevadili až za mesto. Na brehu sme si spoločne kľakli a modlili sa. 6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. 7 Z Týru sme pokračovali v plavbe až do Ptolemaidy, kde sme tiež pozdravili bratov, no zostali sme tam iba jeden deň. 8 Z Ptolemaidy sme teda na druhý deň odišli ďalej do Cézarey. Tam sme bývali v dome evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným zo siedmich diakonov. 9 Jeho štyri slobodné dcéry mali prorocký dar. 10 Po niekoľkých dňoch nášho pobytu pricestoval z Judska Agabus, ktorý mal tiež prorocký dar. 11 Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, spútal si ním ruky aj nohy a povedal: „Duch Svätý hovorí, že majiteľa tohto opasku Židia v Jeruzaleme takto spútajú a vydajú pohanom.“ 12 Keď sme to počuli, začali sme všetci, my aj tamojší bratia, prehovárať Pavla, aby nešiel do Jeruzalema. 13 Ale on nás napomenul: „Prečo plačete a zraňujete tak moje srdce? Veď ja som odhodlaný dať sa v Jeruzaleme nielen spútať, ale aj zomrieť pre Pána Ježiša!“ 14 Videli sme, že je márne ho prehovárať, prestali sme a povedali: „Nech sa stane Božia vôľa.“

15 Potom sme sa pripravili na cestu a vydali sme sa do Jeruzalema. 16 Sprevádzali nás niektorí učeníci z Cézarey a doviedli nás k Mnázonovi, ktorý pochádzal z Cypru a bol jedným z prvých kresťanov. U neho sme sa mali ubytovať.

17 Po našom príchode do Jeruzalema nás tamojší bratia prijali veľmi srdečne. 18 Hneď na druhý deň sme prišli k Jakubovi, kde sa zišli aj všetci starší. 19 Pavol sa s nimi zvítal a potom podrobne vyrozprával, aké zázračné veci konal Boh jeho prostredníctvom medzi pohanmi. 20 S radosťou ho počúvali a oslavovali za to Boha. Ale potom povedali Pavlovi: „Vieš, milý brat, aj tu tisícky Židov uverili v Krista, no sú pritom horlivými zástancami zákona. 21 O tebe sa však povráva, že presviedčaš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby sa vzdali Mojžišovho zákona, nedávali obrezávať svojich synov a celkom zavrhli staré židovské obyčaje. 22 Čo teraz? Nepochybne sa dozvedia, že si prišiel. 23 Radíme ti preto urobiť nasledovné: Medzi nami sú štyria muži, ktorí sa zaviazali plniť sľub. 24 Pridaj sa k nim, podrob sa očistnému obradu a zaplať za nich, čo je predpísané. Potom si budú môcť dať ostrihať hlavu. Takto budú vidieť, že to, čo o tebe počuli, nie je pravda, ale naopak, že si Zákon vážiš a žiješ podľa neho. 25 Pre obrátených pohanov však platí naše rozhodnutie, v ktorom sme im písomne oznámili, že nemajú jesť mäso obetované modlám, krv, ani mäso zo zadusených zvierat, a aby sa vystríhali smilstva.“ 26 Na ďalší deň sa Pavol spolu s tými mužmi podrobil očistnému obradu. Potom šiel do chrámu a oznámil, kedy sa skončia očistné dni a že za každého z nich bude prinesená obeť.

27 Keď sa končilo tých sedem dní, uvideli Pavla v chráme Židia z Malej Ázie. Poštvali proti nemu okolostojacich, chytili ho 28 a kričali: „Izraeliti! Poďte sem! Tu máte toho odpadlíka! Všade hlása bludy a nič mu nie je sväté: ani naše vyvolenie, ani Zákon, ani chrám. Teraz sem dokonca priviedol pohanov, aby zneuctil toto sväté miesto.“ 29 Predtým totiž zazreli v meste Pavla s Trofimom z Efezu a nazdávali sa, že ho Pavol priviedol do chrámu. 30 V celom meste vznikol obrovský rozruch a ľudia sa zbiehali zo všetkých strán. Medzitým vyviedli Pavla z vnútorného chrámového nádvoria a hneď za ním zavreli brány. 31 Už-už by ho chceli zabiť, no veliteľ rímskej posádky dostal hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri. 32 Ihneď vyslal na nádvorie dôstojníkov a vojakov. Keď ľudia zbadali veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33 Veliteľ pristúpil k Pavlovi, dal ho zatknúť a rozkázal, aby ho spútali dvoma reťazami. Potom začal vyšetrovať, kto je to a čo urobil. 34 Z davu vykrikoval každý čosi iné. Veliteľ videl, že sa pre obrovský hluk nič rozumné nedozvie, preto dal Pavla odviesť do pevnosti. 35 Keď sa Pavol dostal ku schodom, dav doňho tak dorážal, že ho vojaci museli niesť. 36 Celý ten rozzúrený dav sa totiž hrnul za nimi a kričal: „Zabite ho!“

37 Kým ho odviedli do pevnosti, spýtal sa Pavol veliteľa: „Mohol by som ťa o niečo poprosiť?“ Veliteľ sa začudoval: „Ty vieš po grécky? 38 Ja som si myslel, že si ten Egypťan, čo sa nedávno pokúsil vyvolať povstanie a vyviedol na púšť štyri tisíc rebelantov.“ 39 Pavol mu odpovedal: „Ja som Žid z významného mesta Tarzu v Cilícii. Dovoľ mi, prosím, prehovoriť k tým ľuďom.“ 40 Veliteľ súhlasil. Pavol, sa postavil na schody a dal pokyn rukou na znamenie, že chce hovoriť. Dav stíchol a Pavol začal po hebrejsky: