1 Farizeji sa dopočuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján. 2 (Aj keď v skutočnosti Ježiš sám nekrstil – krstili jeho učeníci.) 3 Keď Pán zistil, čo sa o ňom hovorí, opustil Judsko a opäť sa vrátil do Galiley.

4 Cestou však musel prejsť cez oblasť Samárie. 5 Dostal sa až k samaritánskemu mestu Sychar. V jeho blízkosti ležal pozemok, ktorý dal kedysi Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6 Nachádzala sa tam i Jákobova studňa. Ježiš, unavený dlhou chôdzou, posadil sa ku studni, aby si odpočinul. Bolo okolo poludnia.

7 Onedlho prišla k studni samaritánska žena po vodu. Ježiš ju poprosil: „Daj sa mi napiť!“ 8 Bol sám, lebo jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť niečo na jedenie.

9 Žena sa začudovala: „Ako to, že si odo mňa pýtaš vodu? Veď ty si Žid a ja som Samaritánka.“ (Židia sa totiž snažili nemať so Samaritánmi nič spoločné.)

10 Ježiš jej odpovedal: „Keby si vedela o Božom dare a keby si poznala, kto je ten, čo si od teba pýta vodu, prosila by si ho, aby ti dal napiť živej vody.“

11 „Pane, veď nemáš ani vedro, ako chceš nabrať vodu z takej hlbokej studne?“ namietla. „Odkiaľ by si vzal živú vodu? 12 Náš praotec Jákob dal túto studňu vykopať a sám z nej pil, aj jeho synovia, aj jeho dobytok. Si vari väčší než on?“

13 Ježiš jej odpovedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude opäť smädný. 14 Ale ak by niekto pil z vody, ktorú mu dám ja, navždy uhasí svoj smäd. A nielen to: voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom životodarnej vody a dá mu večný život.“

15 „Pane, prosím ťa, daj mi z tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodievať čerpať,“ povedala žena.

16 „Choď a priveď sem svojho muža,“ vyzval ju Ježiš.

17 „Nemám muža,“ odpovedala mu.

„Dobre vravíš, že nemáš muža,“ súhlasil Ježiš. 18 „V skutočnosti si ich už mala piatich a ten, s ktorým žiješ teraz, nie je tvojím manželom. To, čo si povedala, je pravda.“

19 „Pane, vidím, že si prorok!“ zvolala žena. 20 „Naši predkovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy, Židia, tvrdíte, že jediné miesto, kde sa má uctievať Boh, je v Jeruzaleme. Kde ho teda máme uctievať?“

21 Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy uctievate toho, o ktorom príliš veľa neviete, my uctievame, toho, ktorého dobre poznáme. Veď Boh prostredníctvom Židov prináša posolstvo záchrany. 23 Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď praví Boží nasledovníci budú Otcovi prejavovať ozajstnú úctu pod vedením Ducha. Je Otcovou vôľou, aby ho ľudia takto uctievali. 24 Veď Boh je Duch a tí, ktorí ho uctievajú, to majú robiť vedení Duchom a v plnej vážnosti.“

25 „Viem, že príde Mesiáš, (ktorý sa volá Kristus)“ povedala žena. „Keď príde, všetko nám vysvetlí.“

26 „To som ja: ten istý, čo sa s tebou rozpráva,“ povedal jej Ježiš.

27 V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára.

28 Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala: 29 „Poďte so mnou! Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som v živote urobila. Nemohol by byť práve on Mesiášom?“ 30 Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom.

31 Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol. 32 On však odmietol: „Nebudem jesť. Mám na jedenie čosi, o čom vy nič neviete.“

33 „Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?“ spytovali sa učeníci jeden druhého. 34 „Mojím pokrmom,“ povedal im Ježiš, „je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dovŕšiť jeho dielo. 35 Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú. 36 To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ten čo bude žať a zhromažďovať úrodu pre večnosť, dostáva už teraz svoju odmenu. A ten, čo rozsieval, sa bude radovať spolu s ním. 37 Lebo je pravda to, čo sa hovorí: Jedni sejú a ďalší žnú. 38 Ja som vás poslal žať tam, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce.“

39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš. Prijali totiž svedectvo ženy, ktorá im hovorila: „Povedal mi všetko, čo som robila.“ 40 Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni. 41 Vďaka slovám, ktoré im hovoril, uverili v neho aj mnohí ďalší. 42 Vraveli žene: „Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Záchranca sveta.“

43 Po dvoch dňoch, ktoré tam strávil, sa pobral do Galiley. 44 A hoci je známy jeho výrok: „Žiadneho proroka si neuctia tam, odkiaľ pochádza!“, 45 tentoraz ho Galilejčania prijali s otvoreným náručím, lebo aj oni boli v Jeruzaleme na veľkonočných slávnostiach, a videli, čo tam vykonal.

46 Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý kráľovský úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna, 47 sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska do Galiley. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna.

48 „Nikto z vás mi neuverí, kým neuvidíte znamenia a divy?“ spýtal sa ho Ježiš.

49 „Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!“ naliehal úradník.

50 „Môžeš ísť domov! Tvoj syn bude žiť!“ odpovedal mu Ježiš. Ten človek Ježišovi uveril a vybral sa domov. 51 Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn žije a má sa lepšie. 52 Spýtal sa ich, kedy sa chlapcov stav zlepšil. Odpovedali mu: „Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka.“ 53 A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn bude žiť.“ A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš.

54 Toto bolo druhé znamenie, ktoré Ježiš vykonal, keď prišiel z Judska do Galiley.