1 Potom sa Ježiš pobral do Jeruzalema, lebo bol práve židovský sviatok. 2 V Jeruzaleme je neďaleko Ovčej brány vodná nádrž, židovsky nazývaná Betezda, lemovaná piatimi stĺporadiami. 3 Pod týmito prístreškami ležali mnohí chorí: slepí, chromí a ochrnutí. [Tí túžobne čakali kedy sa rozčerí hladina vody.]*Verš 3b neobsahujú najstaršie rukopisy. 4 [Z času na čas zostupoval totiž do rybníka anjel Pánov a rozvíril vodu. Prvý, kto vstúpil do rozvírenej vody, bol uzdravený, nech trpel akoukoľvek chorobou.]†Verš 4 neobsahujú najstaršie rukopisy; išlo pravdepodobne o poveru. 5 Medzi postihnutými ležal človek, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho tam Ježiš uvidel ležať, a zistil, že je už tak dlho chorý, spýtal sa ho: „Túžiš vyzdravieť?“

7 „Pane,“ odpovedal chorý, „nemám nikoho, kto by mi pomohol dostať sa k nádrži, keď sa zvíri voda. Kým sa tam sám dostanem, zakaždým ma niekto predbehne.“

8 Ježiš mu odpovedal: „Vstaň, vezmi si rohož a môžeš ísť.“

9 Chorý bol v tej chvíli uzdravený: zvinul si rohož a pobral sa preč. V ten deň však bola sobota. 10 Židovský predstavitelia preto začali uzdraveného napomínať: „Je sobota, náš zákon ti zakazuje niesť svoju rohož.“

11 On im však povedal: „Muž, ktorý ma uzdravil, povedal: ‚Vezmi svoju rohož a môžeš ísť.‘ “

12 „A ktože ti povedal: ‚Vezmi svoju rohož a choď?‘ “ rozhorčovali sa.

13 To uzdravený nevedel, lebo Ježiš sa vytratil v dave, ktorý sa tam zišiel. 14 Po nejakom čase ho Ježiš vyhľadal v chráme a povedal mu: „Vidíš, si zdravý. Ale už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“

15 Ten človek sa rozbehol za židovskými vodcami a oznámil im, že to bol Ježiš, kto ho uzdravil.

16 Židovský vodcovia začali na Ježiša útočiť, že také veci robí práve v sobotu. 17 Ale Ježiš im odpovedal: „Môj Otec neprestajne koná pre dobro ľudí a ja robím to isté.“

18 Po týchto slovách sa židovskí vodcovia ešte väčšmi usilovali zabiť ho. Dôvodom nebolo len znesväcovanie soboty, ale aj to, že hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, a tým sa robil rovným Bohu.

19 Ježiš im však povedal: „Buďte si istí, že Syn nerobí nič sám od seba; robí len to, čo vidí robiť Otca. Lebo všetko, čo koná Otec, robí takisto aj Syn. 20 Veď Otec miluje Syna a zveruje sa mu so všetkým, čo robí. A ukáže mu, že má urobiť ešte väčšie veci, než tie, ktoré ste videli – a budete sa tomu čudovať. 21 Otec kriesi mŕtvych a dáva im život. Rovnako aj Syn dáva život podľa vlastného rozhodnutia. 22 A navyše, Otec sám nebude súdiť nikoho. Toto právo zveril Synovi, 23 aby všetci vzdali Synovi rovnakú úctu, akú vzdávajú Otcovi. Kto nepreukazuje úctu Synovi, nepreukazuje ju ani Otcovi, ktorý ho poslal.“

24 „Uisťujem vás, že každý, kto berie vážne moje slová a dôveruje tomu, ktorý ma poslal, má večný život. Nebude odsúdený; prešiel zo smrti do života. 25 A slávnostne vyhlasujem, že príde čas, ba už je tu, keď mŕtvi budú počuť hlas Božieho Syna; a tí, čo ho vezmú vážne, budú žiť. 26 Ako je Otec zdrojom života, tak aj Syna poveril, aby dával život ľuďom. 27 A dal mu aj právo súdiť, lebo on je Syn človeka. 28 Nebuďte prekvapení; prichádza totiž čas, keď všetci mŕtvi budú počuť jeho hlas 29 a budú vzkriesení. Tí, čo konali dobro, vstanú do večného života, ale tí, čo neprestali konať zlo, vstanú a budú odsúdení.“

30 „Nič nerobím sám, nezávisle od Otca. Súdim len po porade s ním, preto súdim spravodlivo. Moja vôľa sa zhoduje s Otcovou, a tak nekonám podľa svojej vôle, ale podľa vôle toho, ktorý ma poslal.

31 Ak by som bol sám sebe svedkom toho, kým som, moje svedectvo by nemalo žiadnu hodnotu. 32 Ale je tu iný, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že jeho svedectvo je dôveryhodné. 33 Vy sami ste poslali poslov k Jánovi, a to, čo o mne Ján povedal, bola pravda. 34 Ja však nemusím stavať na ľudskom svedectve. O Jánovi hovorím len preto, že prijatím jeho posolstva môžete byť zachránení. 35 Ján bol ako horiaca pochodeň, ktorá dáva svetlo a vy ste sa určitý čas radovali z jeho svetla. 36 Ale je tu ešte jasnejšie svedectvo ako Jánovo, a to sú skutky, ktoré ma Otec poveril vykonať, tie sú dôkazom, že ma poslal Otec. 37 Sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste však nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár, 38 a jeho slovo vo vás nezostalo, lebo tomu, ktorého poslal, neveríte.

39 Skúmate Písmo a domnievate sa, že ak budete podľa neho žiť, získate večný život. Ale aj Písmo svedčí o mne. 40 Napriek tomu nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

41 Nejde mi o ľudské uznanie, 42 ale poznám vás dobre a viem, že v skutočnosti Boha nemilujete. 43 Viem to, lebo som prišiel v mene svojho Otca, no odmietli ste ma prijať. Keby však niekto prišiel vo vlastnom mene, prijali by ste ho s nadšením. 44 Nečudujem sa, že mi nemôžete uveriť, lebo vám väčšmi záleží na tom, aby ste sa páčili ľuďom ako Bohu. 45 A nemyslite si, že to budem ja, kto vás pred Otcom obžaluje. Vaším žalobcom bude Mojžiš, do ktorého ste vložili všetky svoje nádeje. 46 No keby ste naozaj verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne. 47 Ale keď neveríte jemu, ako by ste mohli veriť mojim slovám?“