1 Potom sa Ježiš spolu s učeníkmi preplavil na druhý breh Galilejského jazera (ktoré sa nazýva aj Tiberiadské). 2 Hrnuli sa za ním veľké zástupy, lebo v tom, ako uzdravoval chorých, videli Božie znamenie. 3 Ježiš vystúpil na vrch a usadil sa na ňom aj so svojimi učeníkmi. 4 Bolo krátko pred veľkonočnými sviatkami. 5 Keď sa Ježiš rozhliadol a uvidel veľké množstvo ľudí, ktorí sa k nemu blížili, opýtal sa Filipa: „Kde nakúpime toľko chleba, aby sa všetci tí ľudia najedli?“ 6 Ježiš však už vedel, čo urobí a touto otázkou chcel len vyskúšať Filipovu vieru.

7 Filip mu odpovedal: „Ani keby sme nakúpili chlieb za dvesto denárov, nebolo by dosť, aby sa každému ušiel aspoň kúsok.“

8 Jeden z učeníkov, Šimonov brat Ondrej, povedal Ježišovi: 9 „Je tu jeden chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čože je to pre toľkých ľudí!“

10 „Povedzte, aby si všetci posadali!“ prikázal Ježiš učeníkom. Miesta bolo dosť a tak sa všetci usadili na trávnatom úbočí svahu. V zástupe bolo asi päťtisíc mužov.

11 Ježiš vzal päť chlebov, poďakoval za ne Bohu, rozlámal ich a učeníci ich roznášali sediacim. Podobne urobil aj s rybami a každý dostal, koľko chcel.

12 Keď sa všetci najedli, prikázal učeníkom: „Pozbierajte všetko čo zostalo, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13 Nazbierali dvanásť košov zvyškov, ktoré zostali z pôvodných piatich chlebov.

14 V tom, čo Ježiš urobil, ľudia videli Božie znamenie, a preto si hovorili: „To je akiste ten Prorok, ktorý má prísť!“ 15 Ježiš vedel, o čom uvažujú i to, že sa ho chcú zmocniť a vyhlásiť ho za kráľa. Preto sa od nich vzdialil a opäť vyšiel až úplne na vrch, aby bol sám.

16 Keď sa zvečerilo, učeníci zišli k jazeru. 17 Bola už tma a Ježiš za nimi ešte stále neprišiel. A tak nastúpili do loďky a plavili sa na druhý breh do Kafarnauma. 18 Onedlho sa strhol prudký vietor a hladina jazera sa rozbúrila. 19 Keď sa vzdialili päť či šesť kilometrov od brehu, zrazu zbadali Ježiša, ako kráča po mori a blíži sa k loďke. Učeníci sa však veľmi sa preľakli. 20 Ježiš ich však upokojil: „Nebojte sa, to som ja!“ 21 Pozvali ho, aby nastúpil do lode a čoskoro pristáli pri brehu, ku ktorému sa plavili.

22 Zástup ľudí na protiľahlom brehu čakal na Ježiša až do rána. Vedeli, že Ježiš s učeníkmi nenastúpil do jedinej loďky, ktorú mali a neodplavil sa s nimi. 23 Na miesto, kde Pán ďakoval za chlieb a nasýtil zástup, sa priplavilo na druhý deň niekoľko člnov z Tiberiady. 24 Keď ľudia zistili, že sa nedočkajú ani Ježiša, ani učeníkov, nasadli niektorí naspäť do svojich člnov a vybrali sa ho hľadať. Preplavili sa až do mesta Kafarnaum 25 na druhom brehu jazera, kde Ježiša konečne našli. Opýtali sa ho: „Majstre, kedy si sa sem dostal?“

26 Ježiš im však povedal: „Pravda je takáto: Hľadáte nie preto, že by ste pochopili znamenia ktoré konám, ale len preto, lebo som vás včera nasýtil chlebom. 27 Prečo sa ustavične staráte iba o pominuteľné veci, o jedlo a pitie? Usilujte sa o pokrm, ktorý pretrvá pre večný život. Tento pokrm vám dá Syn človeka, ktorého tým poveril Boh, jeho Otec.“

28 „A čo máme robiť, aby sme konali to, čo od nás Boh očakáva?“ pýtali sa ho. 29 „Boh od vás očakáva iba jedno,“ odpovedal im. „Verte v toho, ktorého poslal.“

30 Oni však vraveli: „Ak ti máme uveriť, musíš nám dať jasné znamenie. Čím nás chceš presvedčiť? 31 Keď naši otcovia putovali púšťou, dostávali mannu. Lebo o Mojžišovi je napísané: ‚Dal im chlieb z neba, aby ich nasýtil.‘ “

32 Ježiš im povedal: „Uisťujem vás: Nebol to Mojžiš, kto vám dával chlieb z neba. Je to môj Otec, ktorý vám dáva skutočný chlieb z neba. 33 Tým chlebom od Boha je ten, ktorý zostupuje z neba a dáva ľuďom život.“

34 „Pane,“ prosili ho ľudia, „dávaj nám tento chlieb stále!“

35 Ježiš im povedal: „Ja som chlieb, ktorý dáva život. Kto príde ku mne a dôveruje mi, nebude už nikdy trpieť hladom ani smädom. 36 Ale hoci ste počuli moje slová a videli ste moje činy, aj tak mi neveríte. 37 Každý, koho mi Otec zveril, prichádza ku mne a ja nikoho, kto ku mne prichádza, neodmietnem. 38 Lebo ja som zostúpil z neba, aby som robil nie to, čo chcem ja, ale aby som plnil vôľu toho, ktorý ma poslal. 39 A ten, ktorý ma poslal, si želá, aby som dával pozor na všetkých, ktorých mi zveril, aby som ich v deň svojho druhého príchodu vzkriesil k večnému životu. 40 To, čo si môj otec naozaj želá je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

41 Ľudí pobúrili jeho slová: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.“ 42 A namietali: „Ako to? Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn? Veľmi dobre poznáme jeho otca i matku! A on sa opovažuje tvrdiť nám: ‚Zostúpil som z neba.‘ “ 43 Ježiš im povedal: „Nepohoršujte sa! 44 Nikto sa nemôže stať mojím nasledovníkom bez toho, aby ho viedol Otec, ktorý ma poslal. A všetkých, ktorých mi dal, vzkriesim v posledný deň k večnému životu. 45 Veď jeden z prorokov napísal: ‚Boh bude hovoriť ku každému človeku.‘ Kto teda počúva Otca a dá sa ním poučiť, prichádza ku mne. 46 To však neznamená, že by niekto Otca videl. Len ten, kto prišiel od Boha, ho naozaj videl. 47 Preto vám hovorím: Každý, kto mi verí, má večný život. 48 Ja som chlieb, ktorý dáva život. 49 Vaši predkovia jedli na púšti mannu, a predsa zomreli. 50 Toto je však chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto z neho bude jesť, nezomrie. 51 Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba a dáva život. Ak sa niekto sýti týmto chlebom, bude žiť večným životom. Tým chlebom je moje telo a ja ho dám ako obeť, aby svet mohol žiť.“

52 To vyvolalo medzi Židmi nový rozruch: „Vari nám môže dať tento tu jesť svoje telo? Ako?“

53 Ježiš im na to povedal: „Uisťujem vás: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte večný život. 54 Iba ten, kto je moje telo a pije moju krv, bude žiť naveky a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Veď moje telo je tým pravým pokrmom a moja krv tým pravým nápojom. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, žije v jednote so mnou a ja v jednote s ním. 57 Tak, ako môj život závisí od Otca, ktorý je zdrojom života a poslal ma sem, tak aj ja budem pre toho, kto mňa je, zdrojom života. 58 Ja som ten pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba a každý, kto tento chlieb je, bude žiť naveky a neumrie, ako pomreli vaši otcovia, hoci jedli mannu.“

59 Toto povedal Ježiš, keď učil v kafarnaumskej synagóge.

60 Keď to počuli Ježišovi nasledovníci, mnohí z nich povedali: „Čo sú to za nezmysly. To sa nedá počúvať!“

61 Ježiš postrehol, že sa jeho poslucháči rozhorčujú, a spýtal sa ich: „To vás pohoršuje? 62 A čo poviete, keď uvidíte Syna človeka vystupovať tam, kde bol predtým? 63 Život dáva len Boží Duch; ľudské úsilie človeku život nedá. Slová, ktoré som vám hovoril, sú z Ducha a prinášajú život. 64 Medzi vami sú však takí, ktorí mi neveria.“

Ježiš totiž od začiatku vedel, kto v neho verí, a vedel aj to, kto ho neskôr zradí. 65 A potom dodal: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže ku mne prísť, lebo najprv musí sám dovoliť Otcovi, aby mu to umožnil.“

66 Po týchto slovách sa mnohí od Ježiša odvrátili a už ho nenasledovali. 67 Vtedy sa Ježiš obrátil k dvanástim učeníkom: „Vy ma nechcete opustiť, však?“

68 Šimon Peter mu odpovedal: „Pane, ku komu by sme šli? Iba tvoje slová prinášajú večný život. 69 My sme uverili aj poznali, že si Kristus, Boží Syn.“

70 Ježiš im povedal: „Vari som si vás dvanástich nevyvolil ja sám? A i napriek tomu jedného z vás ovláda diabol.“ 71 Myslel tým Judáša, syna Šimona Iškariotského, ktorý ho zradil aj napriek tomu, že patril medzi Ježišových dvanástich učeníkov.