1 „Uisťujem vás, že kto nevchádza do košiara bránou, ale prelieza cez ohradu, je určite zlodej a lupič. 2 Pastier vchádza k svojim ovciam cez bránu. 3 Strážnik otvára dvere iba jemu a ovce ho poznajú po hlase. Potom volá ovce po mene von z košiara. 4 Keď tie, ktoré mu patria vyvedie von, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5 Za cudzím človekom by nešli, ale utiekli by od neho, lebo jeho hlas nepoznajú.“

6 Poslucháči nepochopili toto Ježišovo prirovnanie, 7 a tak im ho vysvetlil: „Verte mi, ja som pre ovce bránou. 8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a lupiči. Ale ovce ich neposlúchli. 9 Ja som brána. Kto cezo mňa vojde, bude zachránený, bude mať prežívať pokoj a bude mať dostatok. 10 Zlodej prichádza len preto, aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som však prišiel preto, aby mali život, a prežívali ho v plnosti.

11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier je ten, kto za svoje ovce aj život obetuje. 12 Ten, komu ovce nepatria a pasie ich len za mzdu, keď vidí prichádzať vlka, utečie. Vlk potom ovce napadne a rozoženie ich. 13 Tomu, kto je najatý za mzdu, na ovciach nezáleží a preto utečie.

14 Ja som dobrý pastier, poznám svoje ovce a ony poznajú mňa; 15 rovnako aj môj Otec pozná mňa a ja poznám Otca. A za svoje ovce položím aj svoj život.

16 Mám aj iné ovce, ktoré ešte nepatria do tohto košiara. Aj tie musím priviesť. Budú počuť môj hlas a stanú sa jedným stádom a budú mať jedného pastiera.

17 Otec ma miluje, lebo dávam svoj život, aby som ho znova získal. 18 Nikto mi ho neberie, dávam ho dobrovoľne. Mám právo svoj život dať a mám právo ho opäť prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“

19 Tieto slová opäť vyvolali medzi židovskými vodcami roztržku. 20 Niektorí vraveli: „Je posadnutý zlým duchom. Úplne sa zbláznil. Prečo ho vôbec počúvate?“

21 Ale iní namietali: „Posadnutý človek by takto nehovoril; a môže vôbec zlý duch otvoriť oči slepým?“

22 Boli práve sviatky vysvätenia jeruzalemského chrámu. Bolo to v zime. 23 Ježiš sa v chráme prechádzal pomedzi Šalamúnovo stĺporadie. 24 Vtedy ho obstúpili židovskí vodcovia a vyzvali ho: „Dokedy nás chceš napínať? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“

25 „Už som vám to neraz povedal, ale vy mi neveríte,“ odpovedal im. „Moje činy vydávajú svedectvo o tom, že som Mesiáš. Veď ich konám z Božieho poverenia. 26 Neveríte mi, lebo nepatríte medzi moje ovce. 27 Moje ovce počúvajú, čo hovorím, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28 Dávam im večný život, nikdy nezahynú a nikto ich z mojej ruky nevytrhne. 29 Dal mi ich môj Otec a on je mocnejší ako akákoľvek mocnosť, preto ich nik nemôže vytrhnúť z jeho ruky. 30 Ja a Otec sme jedno.“ 31 Po týchto slovách začali židovskí vodcovia zbierať kamene a chceli ho ukameňovať.

32 „Z Božieho poverenia som vykonal veľa dobrých činov. Pre ktorý z nich ma chcete ukameňovať?“ spýtal sa Ježiš.

33 „Nechceme ťa zabiť pre tvoje činy, ale preto, že sa rúhaš. Ty, obyčajný človek, sa vyhlasuješ za Boha,“ vraveli mu Židia.

34 Ježiš im odvetil: „Nie sú vari vo vašom Zákone zapísané Božie slová: ‚Povedal som: Ste bohovia?‘ 35 Ak Boh nazýva bohmi tých, ktorým adresoval svoje slová – a Písmo musí platiť –, 36 prečo obviňujete mňa, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, že sa rúham, keď som povedal: ‚Som Boží Syn?‘ 37 Ak nekonám to, čo môj Otec, neverte mi; 38 ale ak konám ako môj Otec a vy mi neveríte, verte aspoň skutkom, ktoré konám, a presvedčte sa, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“

39 Vtedy sa ho opäť chceli zmocniť, ale unikol im. 40 Odišiel na druhý breh Jordánu a zdržiaval sa na mieste, kde predtým Ján krstil.

41 Mnohí prichádzali za Ježišom a vraveli: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo hovoril o tomto mužovi, je pravda.“

42 A mnohí z tých, čo tam boli, v Ježiša uverili.