1 Šesť dní pred Veľkou nocou sa Ježiš vrátil do Betánie, kde žil Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Na Ježišovu počesť pripravili slávnostnú večeru. Marta obsluhovala pri stole, zatiaľ čo Lazár bol medzi tými, čo sedeli s Ježišom pri stole. 3 Mária vzala nádobu s drahým olejom vyrobeným z nardu, natierala ním Ježišovi nohy a utierala ich vlastnými vlasmi. Vôňa nardu naplnila celý dom.

4 Jeden z učeníkov – Judáš Iškariotský, ktorý Ježiša neskôr zradil – poznamenal: 5 „Prečo sa taký vzácny olej radšej nepredal? Mohlo sa zaň získať tristo denárov a peniaze sa mohli rozdať chudobným.“

6 Ale nepovedal to preto, že by mu záležalo na chudobných, ale že bol zlodej. Mal totiž na starosti spoločnú pokladnicu a neraz si z nej vzal niečo pre seba.

7 Ježiš mu na to povedal: „Nechaj ju, odložila si to na deň môjho pohrebu. 8 Chudobných budete mať medzi sebou vždy, ale ja s vami nebudem stále.“

9 Keď sa rozchýrilo, že Ježiš je v Betánii, pobrali sa za ním z Jeruzalema celé zástupy. Neprišli však len kvôli nemu, ale aj preto, aby videli vzkrieseného Lazára. 10 Preto sa veľkňazi uzniesli, že zabijú aj Lazára: 11 mnohí ľudia ich totiž začali odmietať a uverili Ježišovi.

12 Na druhý deň sa po celom Jeruzaleme, v ktorom bolo už aj mnoho ľudí, čo prišli na sviatky, rozniesla správa, že do mesta prichádza Ježiš. 13 Ľudia nalámali palmové konáre a nadšene volali: „Hosana! Nech Boh požehná toho, ktorý prichádza v jeho mene! Nech Boh požehná kráľa Izraela!“

14 Ježiš vstúpil do mesta na oslíkovi, tak ako je napísané: 15 „Nebojte sa, ľudia Jeruzalema. Váš kráľ prichádza. Skromne sa nesie na osľati.“

16 Ježišovi učeníci si vtedy túto súvislosť neuvedomili. Až potom, keď bol Ježiš oslávený, pochopili, že sa vtedy pred ich očami naplnilo to, čo o ňom bolo napísané.

17 V zástupe boli svedkovia toho, ako Ježiš zavolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych. Teraz o tom hovorili ostatným. 18 Aj správy o tomto znamení spôsobili, že ho prišlo vítať mnoho ľudí. 19 Keď to videli farizeji, hovorili jeden druhému: „Vidíte to? S tým si neporadíme! Pozrite! Celý svet ide za ním!“

20 Medzi tými, čo prišli do Jeruzalema na blížiaci sa sviatok, aby sa poklonili Bohu, boli aj Gréci. 21 Obrátili sa na Ježišovho učeníka Filipa, ktorý bol z Betsaidy v Galilei a poprosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša!“

22 Filip to šiel povedať Ondrejovi a potom to spolu oznámili Ježišovi. 23 Ježiš im povedal: „Nastal čas, keď má byť Syn človeka oslávený. 24 Počúvajte pozorne: Ak pšeničné zrno nepadne do pôdy a nezomrie, neprinesie úžitok a zostane samo. Ak však zomrie, prinesie mnoho úžitku. 25 Kto žije len pre seba, príde o svoj život. Ale ten, kto žije pre druhých ľudí, o svoj život nepríde – získa večný život. 26 Ak mi chce niekto slúžiť, musí ma nasledovať, lebo moji služobníci musia ísť tou istou cestou ako ja. Takému služobníkovi prejaví česť aj môj Otec.“

27 „Moju dušu teraz zviera úzkosť. Mám preto azda poprosiť: ‚Otče, zachráň ma pred tým, čo ma čaká?‘ Ale veď práve preto som prišiel. 28 Otče, osláv svoje meno!“

A vzápätí zaznel hlas z neba: „Už som oslávil a ešte oslávim!“

29 Ježiš v tej chvíli stál uprostred veľkého zástupu. Niektorí tvrdili, že zahrmelo, iní sa nazdávali, že to k nemu prehovoril anjel.

30 „Hlas, ktorý ste počuli, nezaznel kvôli mne, ale kvôli vám!“ povedal Ježiš. 31 „Teraz prebieha súd nad týmto svetom. Satan, vládca tohto sveta, bude vyhnaný. 32 Ale keď ja budem vyvýšený zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“

33 (Týmito slovami Ježiš naznačil, akou smrťou zomrie.)

34 Zástup mu odporoval: „Zo Zákona sme sa predsa dozvedeli, že Mesiáš má zostať naveky. Prečo teda hovoríš, že Syn človeka musí byť vyvýšený? A kto je vlastne ten Syn človeka?“

35 Ježiš im na to povedal: „Ešte malú chvíľu bude svetlo medzi vami. Žite vo svetle, kým ešte svieti, aby vás nezastihla tma. Ten, kto kráča potme, nevie, kam ide. 36 Dôverujte tomu svetlu, kým je ešte s vami, aby z vás svietilo ďalej, až tu nebude.“ Po týchto slovách sa Ježiš vytratil zo zástupu a skryl sa pred nimi.

37 Napriek všetkým tým znameniam, ktoré Ježiš urobil, ľudia mu ešte stále neuverili. 38 Tak sa potvrdili slová proroka Izaiáša: „Pane, kto uveril našim slovám? Kto poznal Božiu moc?“ 39 Prorok Izaiáš ďalej ukazuje, aký bol dôsledok ich nevery. 40 „Boh im oslepil oči a zatvrdil srdce, preto očami nevidia, ich srdcia nechápu a neobrátia sa ku mne, aby som im pomohol.“ 41 To povedal Izaiáš, pretože videl Jeho slávu.

42 A predsa aj medzi židovskými vodcami boli mnohí, ktorí v neho uverili. Verejne sa však k nemu nepriznali, lebo sa báli, že ich farizeji vylúčia zo synagógy. 43 Viac im totiž záležalo na sláve, ktorej sa im dostávalo od ľudí, než na sláve, ktorú im chcel dať Boh.

44 Ježiš hlasno zvolal: „Kto verí vo mňa, neverí len vo mňa, ale aj v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Prišiel som na svet ako svetlo, aby ten, kto vo mňa verí, nezostal v tme. 47 Kto počuje moje slová, ale nekoná podľa nich, toho nesúdim. Neprišiel som na svet, aby som ho súdil, ale zachránil. 48 Kto mňa odmieta a nežije podľa mojich slov, ten už má svojho sudcu: moje slová ho budú súdiť v posledný deň. 49 Nehovoril som zo svojej vlastnej moci; hovorím len to, čo mi prikázal Otec, ktorý ma poslal. 50 A jeho prikázanie vedie k večnému životu. A tak vám hovorím len to, čo mi povedal Otec.“