1 Ježiš sa vrátil od Jordánu naplnený Svätým Duchom. Duch ho teraz viedol na púšť, kde s ním bol štyridsať dní. Po celý ten čas nič nejedol a diabol ho pokúšal. 2 Keď uplynulo tých štyridsať dní mal veľký hlad. 3 Vtedy mu diabol povedal: „Ak si naozaj Boží Syn, prikáž tomuto kameňu, aby sa premenil na chlieb!“ 4 Ale Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: Na to, aby človek žil, nepotrebuje len jedlo.“

5 Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta 6 a povedal: „Dám ti moc i slávu týchto kráľovstiev, pretože patria mne, a môžem ich dať, komu chcem. 7 Ak predo mnou padneš na kolená a vzdáš mi úctu ako Bohu, toto všetko bude tvoje.“

8 Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: Pána, svojho Boha budeš uctievať a iba jemu budeš slúžiť!“

9 Potom ho diabol zaviedol do Jeruzalema na vežu chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, zoskoč dolu. 10 Veď je napísané: Boh prikáže svojim anjelom, aby ťa ochránili, 11 a ponesú ťa na rukách, aby si si neporanil nohy o kameň.“ 12 Ježiš mu opäť odpovedal: „Ale je napísané aj toto: Nebudeš pokúšať Boha, je tvoj Pán!“

13 Po týchto slovách diabol ukončil pokúšanie a na určitý čas od neho odišiel.

14 Ježiš sa vrátil vyzbrojený mocou Ducha do Galiley a zvesť o ňom sa čoskoro rozšírila po celom okolí. 15 Učil v synagógach a chválil ho každý, kto ho počul.

16 Prišiel aj do Nazareta, kde vyrastal. Keďže bola sobota, šiel – ako každú sobotu – do miestnej synagógy. Keď vstal, aby čítal z Písma, 17 podali mu zvitok, na ktorom bola napísaná kniha proroka Izaiáša. Rozvinul ho a našiel miesto, kde bolo napísané:

18 „Duch Boží ma vedie, lebo ma Boh určil, aby som chudobným priniesol radostnú správu a tých, ktorí majú zlomené srdce, uzdravil. Poslal ma, aby som oznámil väzňom vyslobodenie, slepým vrátil zrak, utláčaných oslobodil 19 a všetkým rozhlásil, že prichádza čas, v ktorom chce Boh prejaviť svoju milosť.“

20 Ježiš zvinul zvitok, podal ho sluhovi a sadol si. Všetci, čo boli v synagóge sa na neho uprene pozreli. 21 A vtedy Ježiš doložil: „To, čo ste práve počuli, sa dnes stalo skutočnosťou.“

22 Všetci, čo tam boli, mu prisviedčali a obdivovali, aké krásne slová plynú z jeho úst. A spytovali sa: „Ako je to možné? Nie je to azda syn Jozefov?“ 23 Ale Ježiš pokračoval: „Asi by ste mi radi pripomenuli príslovie: ‚Lekár, uzdrav sa sám!‘ Prečo neurobíš doma také isté zázraky, ako si urobil v Kafarnaume?“ 24 Ježiš im odpovedal: „Pravda je totiž taká, že žiadneho proroka si neuctia tam, odkiaľ pochádza! 25 Len si spomeňte, ako to bolo za čias proroka Eliáša, keď tri a pol roka nepršalo. V celej krajine nastal veľký hlad. V Izraeli bolo vtedy mnoho vdov, 26 ale ani k jednej Boh neposlal Eliáša: naopak, poslal ho k pohanskej vdove zo Sarepty v Sidone. 27 Alebo za čias proroka Elizea: v Izraeli bolo veľa malomocných, ale uzdravený bol iba Náman, pohan zo Sýrie.“

28 Po týchto slovách sa všetci poslucháči v synagóge rozzúrili, 29 schmatli Ježiša a vyviedli ho za mesto na svah vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, aby ho zhodili dolu. 30 Ježiš však zrazu prešiel pomedzi nich a pokračoval vlastnou cestou.

31 Pobral sa do mesta Kafarnaum v Galilei a každú sobotu tam vyučoval. 32 Poslucháči žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako niekto, kto má autoritu a moc.

33 Raz, keď učil v synagóge, bol tam muž ovládaný diablovým duchom. Ten začal vykrikovať: 34 „Hej! Choď preč! Načo si prišiel, Ježiš z Nazareta? Chceš nás zahubiť? Ja viem, kto si: ten Svätý, čo prišiel od Boha!“ 35 Ježiš však démonovi prikázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch tým mužom mocne zalomcoval, hodil ho medzi nich a vyšiel z neho, ale neublížil mu.

36 Ohromení ľudia sa medzi sebou zhovárali: „Aké mocné slová! S akou autoritou rozkazuje démonom, že ho na slovo poslúchajú?“ 37 Správa o ňom sa ihneď rozletela po celom kraji.

38 Zo synagógy sa pobral do domu rybára Šimona. Šimonova svokra bola ťažko chorá a lomcovala ňou vysoká horúčka. Prosili ho, aby ju uzdravil. 39 Ježiš sa sklonil nad chorú a na jeho slovo horúčka zmizla. Žena vstala z postele a šla im pripraviť jedlo.

40 Keď zapadlo slnko, všetci k nemu privádzali svojich blízkych, ktorí trpeli rozličnými ťažkosťami. Ježiš na nich kládol ruky a uzdravoval ich. 41 Mnohých oslobodil aj od démonov, ktorí kričali: „Ty si Syn Boží!“ Ale Ježiš im pohrozil, lebo nechcel, aby práve oni hovorili, že je Mesiáš.

42 Zavčasu ráno odišiel z domu na osamelé miesto. Ľudia ho všade hľadali, a keď ho našli, chceli mu zabrániť, aby od nich odišiel. 43 Ale on im povedal: „Aj ostatným mestám musím hlásať radostnú správu o prichádzajúcom Božom kráľovstve, veď na to ma Boh poslal.“ 44 A tak prechádzal judskou krajinou a kázal v synagógach.