1 Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo. 2 Všimol si na brehu dve prázdne loďky. Rybári z nich vystúpili a prali siete. 3 Ježiš nastúpil na loďku, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby s ním odrazil od brehu. Potom si sadol a kázal odtiaľ zástupom.

4 Keď skončil, povedal Šimonovi: „Poď teraz s loďkou na miesto, kde je hlboká voda, a roztiahnite tam siete na lov.“ 5 Šimon odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme tvrdo pracovali a nič sme nechytili. Ale ak je to tvoje prianie, spustíme siete do vody.“ 6 Vyplávali a vylovili také množstvo rýb, až sa im trhali siete. 7 Museli si zavolať na pomoc rybárov z druhej loďky. Čoskoro boli obe loďky také plné rýb, že sa takmer potápali. 8 Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a prosil: „Odíď odo mňa, Pane, veď ja som hriešny človek!“

9 Peter bol totiž ohromený z takého nezvyčajného úlovku. Úžas sa zmocnil aj jeho spoločníkov: 10 Jakuba a Jána, synov Zebedejových. Ježiš Šimonovi povedal: „Neboj sa! Odteraz nebudeš loviť ryby, ale budeš zachraňovať ľudí pre večnosť.“

11 A len čo prirazili s loďkami k brehu, všetko tam nechali a šli za Ježišom.

12 V jednom mestečku stretol Ježiš človeka postihnutého ťažkým malomocenstvom. Úbožiak si pred neho kľakol a prosil: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma uzdraviť.“

13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem. Buď zdravý!“ A v tej chvíli nezostalo po malomocenstve ani stopy. 14 Ježiš mu prikázal, aby o tom nikomu nehovoril. „Choď a ukáž sa kňazovi! Potom prines Mojžišovým zákonom predpísanú obeť vďačnosti na dôkaz, že si zdravý.“

15 Zvesť o Ježišovi počulo čoraz viac ľudí. Prichádzali za ním veľké zástupy: chceli počúvať jeho učenie a byť uzdravení zo svojich chorôb. 16 On však často odchádzal na opustené miesto a tam sa modlil.

17 Jedného dňa, práve keď učil, zhromaždili sa farizeji a učitelia Zákona z rozličných miest Galiley a Judska, ba aj z Jeruzalema. Posadali si okolo neho a počúvali ho. Boh mu dal moc uzdravovať. 18 Akýsi muži priniesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho priniesť k Ježišovi. 19 Nemohli sa však k nemu cez to množstvo ľudí dostať. Vyšli teda na strechu a cez otvor spustili ochrnutého na nosidlách priamo pred Ježiša. 20 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal: „Priateľ môj, tvoje hriechy sú odpustené.“ 21 Učitelia Zákona a farizeji uvažovali: „Kto si myslí, že je! To je predsa rúhanie! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!“

22 Ježiš dobre vedel, čo si myslia, preto povedal: „Prečo sa pohoršujete vo svojich srdciach? 23 Veď čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Tvoje hriechy sú odpustené‘, alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘ 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy…“ Vtedy sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov!“

25 Ochrnutý hneď pred očami všetkých vstal a zbalil si rohož. Pobral sa domov a cestou hlasno chválil Boha. 26 Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. V bázni hovorili jeden druhému: „To, čo sme dnes videli, bolo naozaj mimoriadne!“

27 Keď Ježiš neskôr vyšiel z domu, všimol si na colnici vyberača poplatkov, ktorý sa volal Lévi. Povedal mu: „Poď, staň sa mojím nasledovníkom!“ 28 A Lévi nechal všetko tak, vstal a šiel za ním. 29 Vo svojom dome potom usporiadal na Ježišovu počesť veľkú hostinu. Pozval na ňu aj mnoho ďalších vyberačov poplatkov.

30 Farizeji a učitelia Zákona sa na tom pohoršovali a vyčítali učeníkom: „Prečo si sadáte za stôl s takou spodinou?“

31 Ježiš im na to povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som volať k Bohu tých, čo sú presvedčení o vlastnej spravodlivosti, ale hriešnikov, aby sa odvrátili od svojich hriechov.“

33 Niektorí ľudia Ježišovi vyčítali: „Nasledovníci Jána Krstiteľa i nasledovníci farizejov sa často postia a modlia, ale tvoji sa nepostia vôbec.“ 34 Ježiš im odpovedal: „Majú vari svadobčania, ktorých pozval ženích, dôvod smútiť, kým je s nimi? 35 Ale prídu dni, keď bude ženích od nich vzatý, a potom sa budú postiť.“

36 Potom im povedal aj podobenstvo: „Nikto predsa neodtrhne kus látky z nových šiat, aby ním zaplátal starý odev. Zničil by tak nové šaty a na staré by nová záplata ani nepristala. 37 A nikto nebude nalievať mladé víno do starých kožených mechov, lebo kvasiace víno by staré mechy roztrhlo, a tak by jedno i druhé vyšlo nazmar. 38 Preto mladé víno patrí do nových mechov. 39 Ale vy dávate prednosť starému vínu. Vravíte, že staré víno je lepšie.“