1 Potom Ježiš porozprával učeníkom iný príbeh: „Jeden boháč mal správcu a toho obvinili, že zle hospodári so zvereným majetkom. 2 Pán si ho dal zavolať a povedal mu: ‚Čo to o tebe počúvam? Predlož mi všetky účty, u mňa si ako správca skončil!‘ 3 Správca rozmýšľal: ‚Čo teraz? S lopatou robiť nevládzem a žobrať sa hanbím. 4 Už viem, čo urobím, aby ma ľudia prichýlili a postarali sa o mňa, keď prídem o prácu.‘

5 Zavolal si jedného po druhom dlžníkov svojho pána a spýtal sa prvého: ‚Koľko si dlžný môjmu pánovi?‘ 6 Dlžník povedal: ‚Sto batov olivového oleja.‘ Správca ho vyzval: ‚Tu máš svoj dlžobný úpis, sadni si a napíš nový na päťdesiat.‘ 7 Potom sa spýtal druhého dlžníka: ‚A ty si koľko dlžný?‘ Odpovedal: ‚Tisíc vriec pšenice.‘ Správca mu poradil: ‚Vezmi si dlžobný úpis a napíš nový na osemsto.‘

8 Pán napokon prefíkaného správcu pochválil, že si počínal prezieravo. Treba priznať, že ľudia tohto sveta bývajú prezieravejší, keď im ide o zisk, ako veriaci. 9 Hovorím vám, že hoci sa peniaze dajú ľahko zneužiť, môžete nimi urobiť aj mnoho dobrého a pomôcť veľa ľuďom. Keď sa raz peniaze pominú, budete prijatí do večných príbytkov v nebesiach.“

10 Ježiš pokračoval: „Kto je verný v drobnostiach, je verný aj v podstatných veciach. A ten, kto je nespoľahlivý v maličkostiach, zlyháva aj v závažných veciach.

11 Ak neviete tu na zemi správne zaobchádzať s majetkom, kto vám zverí pravé bohatstvo?

12 Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?

13 Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo prvému dá prednosť a druhým bude pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i majetku.“

14 Počuli to farizeji, ktorí sa pachtili za peniazmi, a vysmiali sa mu.

15 Ale Ježiš im povedal: „V očiach ľudí sa snažíte vyzerať ako dobrí. Boh však pozná vaše srdce. On pohŕda tým, čo ľudia obdivujú a oceňujú.

16 Obdobie Zákona a prorokov sa skončilo Jánom Krstiteľom. Teraz počujete radostnú správu, že prišlo Božie kráľovstvo, a kdekto si robí nárok na vstup do neho. 17 Ale nemýľte sa, skôr pominie nebo aj zem, ako by jediná čiarka z Božieho zákona stratila platnosť. 18 Napríklad, kto sa rozvádza so svojou ženou a berie si inú, previňuje sa proti prikázaniu ‚nescudzoložíš‘; a kto sa ožení s rozvedenou, takisto cudzoloží.“

19 „Bol raz jeden bohatý človek, ktorý sa honosne obliekal, každý deň hodoval a oddával sa pôžitkom. 20 Pri bráne jeho domu líhal žobrák Lazár. Telo mal samý vred. 21 Mal veľký hlad a túžil ho zahnať aspoň zvyškami z boháčovho stola. Neraz pribehli psy a oblizovali mu otvorené rany.

22 Keď Lazár zomrel, anjeli ho preniesli do Abrahámovej blízkosti. Krátko nato zomrel aj boháč. Pochovali ho a jeho duša sa dostala do ríše mŕtvych. 23 Tam v mukách zdvihol oči a v diaľke zazrel Abraháma s Lazárom sedieť spolu pri stole. 24 ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou‘, zavolal. ‚Pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a zvlažil mi jazyk, lebo trpím v tomto plameni.‘ 25 Ale Abrahám mu odpovedal: ‚Synu, rozpomeň sa, že ty si žil na zemi v prepychu a hojnosti, no Lazár v biede a utrpení. Ale teraz sa on má dobre a ty trpíš. 26 Okrem toho nás delí obrovská priepasť, ktorú nik nemôže prekonať, aj keby chcel.‘

27 Nato boháč povedal: ‚Tak ťa prosím, otec Abrahám, pošli ho aspoň k mojim piatim bratom, 28 nech ich varuje, aby sa aj oni nedostali na toto miesto utrpenia.‘

29 Ale Abrahám mu odpovedal: ‚Majú predsa Písmo, môžu žiť podľa neho.‘ 30 Boháč však namietal: ‚Nie, otec Abrahám, na Písmo oni nedajú, ale keby niekto vstal z mŕtvych, tomu by uverili a odvrátili sa od svojich hriechov.‘ 31 Abrahám povedal: ‚Ak nedajú na Mojžišov zákon a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘ “