1 „Pokušeniam sa na tomto svete vyhnúť nedá,“ povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, „beda však tomu, kto ich spôsobuje. 2 Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si na to pozor!“

„Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu! 4 A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou: ‚Prepáč mi prosím, mrzí ma to‘, zakaždým mu odpusť.“

5 Učeníci povedali Pánovi: „Daj nám viac viery!“ 6 Ježiš im odvetil: „Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a zasaď sa do mora!‘ stalo by sa to.“

7 „Ak sa váš sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol, vari mu poviete: ‚Poď, sadni si a najedz sa?‘ 8 Nie je to skôr tak, že mu prikážete: ‚Priprav večeru a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem; keď skončím, môžeš sa navečerať ty?‘ 9 Bude azda pán ďakovať svojmu sluhovi za to, že urobil, čo mu prikázal? 10 Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte: ‚Nie sme výnimočný sluhovia. Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou!‘ “

11 Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou. 12 Keď prichádzal k akejsi dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastavili sa 13 a zďaleka naňho volali: „Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!“ 14 Pozrel na nich a povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom!“

Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby. 15 Jeden z nich, len čo zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. 16 Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán. 17 Tu sa Ježiš spýtal: „Neuzdravil som vari desiatich? Kde je tých ostatných deväť? 18 Okrem tohto cudzinca sa nikto z nich nevrátil, aby sa poďakoval Bohu?“ 19 Samaritánovi povedal: „Vstaň, môžeš pokojne odísť. Tvoja viera ťa uzdravila.“

20 Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: „Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať. 21 Ani sa nedá povedať: ‚Je tu alebo tam.‘ Veď kráľovstvo Božie je už medzi vami!“

22 Svojim učeníkom však povedal: „Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní. 23 Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť: ‚Kristus je tam‘, alebo: ‚Je tu!‘ Nikam nechoďte, nebežte za tými ľuďmi. 24 Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude návrat Syna človeka. 25 Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne.

26 Pri príchode Syna človeka bude život na zemi podobný ako za čias Noacha: 27 ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou.

28 Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali 29 až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy Boh zoslal oheň a síru z neba a všetkých zahubil. 30 Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka. 31 Kto bude vtedy na streche domu, nech už nebeží dnu pre veci, ktoré tam má. Kto bude za mestom, nech sa nevracia späť. 32 Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou.

33 Každý, kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život, ten ho zachová.

34 V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli: jeden bude vzatý, druhý zostane. 35 Dve ženy budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá zostane. 36 [Dvaja muži budú pracovať na poli: jeden bude vzatý, druhý zostane.]“*Verš 36 neobsahujú najstaršie rukopisy.

37 Učeníci sa ho spýtali: „Kde, Pane?“ Ježiš im odpovedal: „Kde je mŕtvola, tam sa zlietajú aj supy.“