1 Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. 2 Predniesli proti nemu obžalobu: „Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, zakazuje odvádzať dane rímskemu cisárovi a vyhlasuje sa za Mesiáša a kráľa.“ 3 Tu sa ho Pilát spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ Odpovedal mu: „Ty sám to vravíš.“ 4 Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: „Na tomto človeku som nenašiel nič, čím by sa previnil.“ 5 Oni však namietali: „Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem.“

6 Keď to Pilát počul, spýtal sa: „Pochádza z Galiley?“ 7 A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a 8 veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku. 9 Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal. 10 Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali. 11 Herodes spolu s jeho vojakmi začal Ježiša ponižovať a vysmieval sa mu. Dal ho obliecť do slávnostných kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili; dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť.

13 Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud 14 a predniesol im tento rozsudok: „Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete. 15 Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť. 16 A tak ho dám potrestať a potom ho prepustím.“ 17 [Na každý sviatok im totiž prepúšťal jedného väzňa.]*Verš 17 neobsahujú najstaršie rukopisy.

18 Celý zástup však začal jednohlasne kričať: „Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!“ 19 Barabáš bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20 Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť. 21 Ale ľudia ho prekričali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj!“

22 Pilát sa ešte tretí raz pokúsil presvedčiť ich: „Akého zločinu sa vlastne dopustil? Nenašiel som nijaký dôvod, pre ktorý by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím.“ 23 Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovho ukrižovania. Ich krik nakoniec tak zmohutnel, 24 že sa im Pilát rozhodol vyhovieť.

25 Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu, a vydal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú.

26 Keď Ježiša odvádzali, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Kyrény, ktorý práve prichádzal z vidieka do mesta.

27 Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša. 28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi, 29 lebo prichádzajú dni, keď sa bude hovoriť: ‚Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali!‘ 30 Ľudia budú prosiť vrchy: ‚Padnite na nás!‘ a kopce: ‚Prikryte nás!‘ 31 Lebo ak takto nakladajú so živým stromom, čo sa potom bude diať so suchým?“

32 Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov. 33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev. 35 Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: „Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh.“ 36 Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom. 37 Pokrikovali naňho: „Ak si židovský kráľ, zachráň sa!“ 38 Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: TOTO JE KRÁĽ ŽIDOV. 39 Aj jeden z ukrižovaných zločincov na Ježiša zaútočil slovami: „Čo si to za Mesiáša? Ak ním si, zachráň seba i nás!“ 40 Ale ten druhý ho okríkol: „Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha? Veď si odsúdený k tomu istému trestu! 41 My si však takýto trest zaslúžime, ale tento človek nespáchal nič zlé a trpí nevinne.“ 42 Potom oslovil Ježiša: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43 Ježiš mu odpovedal: „Dávam ti svoj sľub, že dnes budeš so mnou v raji.“

44 Okolo poludnia odrazu nastala tma a trvala v celej zemi až do tretej poobede. 45 Slnko sa zatmelo a chrámová opona roztrhla napoly. 46 Ježiš nahlas zvolal: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha!“ Po týchto slovách naposledy vydýchol.

47 Keď rímsky stotník, videl, čo sa stalo, vzdal česť Bohu a povedal: „Tento človek bol určite spravodlivý.“ 48 A zástupy, ktoré sa prizerali tejto scéne a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali. 49 Ježišovi priatelia a ženy, čo prišli za ním z Galiley stáli opodiaľ a na všetko sa pozerali.

50 Jeden z členov veľrady, Jozef, čestný a šľachetný človek, 51 ktorý pochádzal z judského mesta Arimatea, nesúhlasil s postupom a rozsudkom ostatných. Patril k tým, ktorí očakávali príchod Božieho kráľovstva. 52 Ten teraz zašiel za Pilátom a vyžiadal si Ježišovo mŕtve telo. 53 Sňal ho z kríža, zavinul do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nik nebol pochovaný. 54 Bolo to v piatok večer, v deň, keď sa robili prípravy na sobotu.

55 Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, boli pri pochovávaní Ježišovho tela a videli jeho hrob. 56 Potom sa vrátili domov a pripravili vonné masti a oleje, ktorými ho chceli natrieť. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania sviatočný odpočinok.