1 V prvý deň týždňa sa zavčasu ráno ženy pobrali k hrobu a niesli so sebou vonné masti a oleje. 2 Keď prišli, zistili, že veľký kameň, ktorý mal zakrývať vchod do hrobu, je odvalený. 3 Vošli teda dnu, ale telo Pána Ježiša tam nenašli.

4 Ako tu bezradné stáli, zrazu sa vedľa nich zjavili dvaja muži v žiarivo bielych odevoch. 5 Ženy zachvátil strach a sklonili sa k zemi.

Muži sa ich spýtali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Ježiš tu nie je! Vstal z mŕtvych! Spomeňte si, čo vám hovoril už v Galilei: 7 ‚Syn človeka má byť vydaný do rúk zlých ľudí, ukrižujú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.‘ “

8 Ženy sa na to naozaj rozpamätali. 9 Vrátili sa od hrobu a všetko vyrozprávali apoštolom i všetkým ostatným. 10 Boli to: Mária Magdaléna, Jana, Mária Jakubova, ale i ďalšie ženy. 11 Učeníci pokladali ich správu za nezmysel a neverili im. 12 Peter však vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. Vrátil sa a nedokázal pochopiť, čo sa vlastne stalo.

13 V ten istý deň sa dvaja z Ježišových učeníkov uberali do dediny Emauzy, ktorá je od Jeruzalema vzdialená asi dvanásť kilometrov. 14 Hovorili spolu o všetkom, čo sa stalo. 15 Ako sa tak rozprávali a znovu o všetkom diskutovali, pripojil sa k nim samotný Ježiš a kráčal s nimi. 16 Pozerali sa na neho, čosi im však bránilo spoznať, že je to on.

17 „O čom sa to rozprávate?“ prihovoril sa im. Zostali stáť a na tvárach sa im zračil hlboký smútok. 18 Jeden z nich, Kleofáš, mu odpovedal: „Ty si asi jediný z celého Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19 Spýtal sa ich: „A čo?“ – „Ty si nič nepočul o Ježišovi z Nazareta?“ čudovali sa. „Bol to prorok. Mal veľkú moc, ktorá sa prejavovala v jeho činoch i slovách. Boh bol s ním a všetci ľudia ho obdivovali. 20 Naši veľkňazi a členovia rady ho však zatkli a odovzdali rímskemu panovníkovi, aby ho odsúdil na smrť: potom ho ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on je ten očakávaný Mesiáš, ktorý vyslobodí Izrael. Stalo sa to už predvčerom, 22 no dnes nás niektoré ženy vyľakali. Skoro ráno boli totiž pri hrobe, v ktorom bol pochovaný, 23 ale jeho telo nenašli. A vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že Ježiš žije. 24 Niektorí z nás potom odišli k hrobu a všetko našli presne tak, ako nám o tom hovorili ženy: jeho však nenašli.“

25 Ježiš im na to povedal: „Akí ste nechápaví! Je také ťažké uveriť tomu, čo predpovedali proroci? 26 Vari nemal Mesiáš prejsť všetkým tým utrpením, kým sa mu nedostane sláva, ktorá mu náleží?“ 27 Počnúc Mojžišom a prorokmi im vysvetľoval všetko, čo sa o ňom hovorí v celom Písme.

28 Keď sa priblížili k dedine Emauzy, k cieľu svojej cesty, Ježiš akoby chcel ísť ďalej. 29 Oni ho však prehovárali: „Zostaň s nami, zvečerilo sa a blíži sa noc.“ Dal sa teda pozvať a vošiel s nimi do domu. 30 Keď zasadli k večeri, vzal do rúk chlieb, poďakoval Bohu, rozdelil ho a podával im. 31 V tej chvíli sa im otvorili oči a spoznali ho, ale on im zmizol. 32 Vtedy si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami celou cestou zhováral a vysvetľoval nám Písma?“ 33 Nedbali na to, že je neskoro, a hneď sa pobrali naspäť do Jeruzalema, kde ich jedenásti učeníci a ostatní Ježišovi nasledovníci uvítali slovami: 34 „Ježiš naozaj vstal z mŕtvych! Ukázal sa Šimonovi!“ 35 A tí dvaja učeníkom zasa vyrozprávali, čo sa im prihodilo na ceste a ako spoznali Ježiša, keď lámal chlieb.

36 Práve keď o tom rozprávali, Ježiš sa zrazu zjavil medzi nimi a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ 37 Všetci sa strašne preľakli, lebo sa domnievali, že vidia ducha. 38 „Prečo ste vystrašení a prečo sa rodia vo vašom srdci pochybnosti?“ napomenul ich. 39 „Pozrite na moje ruky a nohy – som to naozaj ja. Dotknite sa ma a tak sa presvedčte, že nie som duch – veď ten na rozdiel odo mňa nemá telo z mäsa a kostí!“ 40 Pri tých slovách im ukázal rany na svojich rukách a na nohách. 41 No ešte vždy tomu nemohli uveriť, radovali sa aj pochybovali, a tak ich poprosil: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42 Podali mu kúsok pečenej ryby a medového plásta. 43 Zjedol to pred ich očami. 44 Potom im povedal: „Spomeňte si, keď som ešte býval s vami, pripomínal som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, v Prorokoch aj Žalmoch.“ 45 Vtedy vďaka Ježišovi konečne porozumeli slovám Písma. 46 Pokračoval: „Áno, už dávno bolo napísané, že Mesiáš musí trpieť, zomrieť a tretí deň vstane z mŕtvych. 47 A z Jeruzalema sa zvesť o záchrane musí zaniesť všetkým národom; odpustenie hriechov je pre všetkých, ktorí sa obrátia k Bohu. 48 Vy sami budete svedčiť, čo sa stalo a čoho ste boli svedkami. 49 A ja vám pošlem Ducha Svätého, ktorého vám sľúbil môj Otec. Zostaňte v Jeruzaleme, kým vás Boh nevyzbrojí touto mocou.“

50 Potom ich viedol cestou z Jeruzalema do Betánie. Zastal, zdvihol ruky k nebu a požehnal ich. 51 A keď im žehnal, vzďaľoval sa od nich a vznášal sa do neba. 52 Padli pred ním na kolená a potom sa s nesmiernou radosťou vrátili do Jeruzalema. 53 Každý deň prichádzali do chrámu a velebili Boha.