1 V ten istý deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori a učil. 2 Onedlho sa okolo neho zhromaždil taký veľký dav ľudí, že musel vstúpiť do loďky. Kázal teda odtiaľ a dav ho počúval na brehu. 3 Keď k nim hovoril, používal mnohé podobenstvá.

„Roľník vyšiel na pole, aby zasial obilie. 4 Ako rozsieval, padli niektoré zrná na okraj cesty, zlietli sa vtáky a pozobali ich. 5 Iné zrná dopadli na skalnatú pôdu, kde bolo málo ornice. Obilie rýchlo vzklíčilo, 6 ale keď začalo páliť slnko, uschlo, lebo korienky nemohli ísť do hĺbky. 7 Veľa zŕn padlo aj medzi bodliaky. Keď bodľačie vyrástlo, udusilo klásky. 8 Ostatné zrná padli do úrodnej pôdy. Obilie vyrástlo a prinieslo úrodu. Na niektorom klase bolo sto zrniek, na inom šesťdesiat a na ďalšom tridsať. 9 Tak teda, kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

10 Pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 Odpovedal im: „Vám už Boh zjavil tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im ešte nie. 12 Ten, kto žije podľa Božieho slova, bude mu rozumieť čoraz viac. Ale ten, kto podľa neho nežije, čoskoro prestane rozumieť aj tomu, čo mu je už teraz jasné. 13 Hovorím ľuďom v podobenstvách, aby boli nútení rozmýšľať. Oni však počúvajú, ale nerozumejú, pozerajú sa, ale nevidia. 14 Tak sa na nich plní Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať, ale neporozumiete, budete sa dívať, ale neuvidíte. 15 Lebo srdcia týchto ľudí otupeli, ušami ťažko počujú a zavreli oči, aby nevideli, nepočuli a neporozumeli, aby sa neobrátili k Bohu, ktorý by ich mohol uzdraviť.

16 Ale šťastné sú vaše oči, že vidia a vaše uši, že počujú. 17 Mnohí proroci túžili vidieť, čo vy vidíte, a počuť, čo vy počujete, ale nemohli.“

18 „A teraz počúvajte, aký je zmysel podobenstva o rozsievačovi. 19 Cesta, kam padli niektoré zrná, predstavuje srdcia ľudí, ktorí počujú o Božom kráľovstve, ale nerozumejú tomu. Prichádza satan a vytrhne to, čo bolo zasiate. 20 Skalnatá pôda predstavuje srdce človeka, ktorý počuje Božie posolstvo a prijíma ho síce s veľkou radosťou, 21 ale povrchne, a ono tak v ňom nezapustí korene. Keď potom prídu ťažkosti alebo prenasledovanie pre vieru, jeho nadšenie ochabne a to, čo bolo zasiate, sa stratí. 22 Pôda zarastená bodľačím predstavuje človeka, ktorý počuje Božie posolstvo, ale každodenné starosti a túžba po bohatstve udusia slovo, takže ostane bez úrody.

23 Úrodná pôda predstavuje srdce človeka, ktorý počuje Božie posolstvo a žije podľa neho. Ten prináša úžitok – tridsať, šesťdesiat alebo stonásobný.“

24 Potom im povedal ďalšie podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je ako hospodár, ktorý zasial na svojom poli dobré semeno. 25 Ale v noci, keď ľudia spali, jeho nepriateľ rozhodil medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26 Keď obilie vyrástlo do klasov, ukázal sa aj kúkoľ. 27 Sluhovia prišli za hospodárom a povedali mu: ‚Veď si zasial čisté semeno, kde sa vzal kúkoľ?‘ – 28 ‚To urobil nepriateľ!‘ odpovedal im.

‚Pôjdeme to pole vyplieť,‘ ponúkli sa. 29 Ale hospodár nesúhlasil: ‚Nie, nerobte to. S kúkoľom by ste mohli ľahko vytrhnúť aj pšenicu. 30 Necháme oboje dorásť a pri žatve rozkážem žencom, aby najprv vybrali kúkoľ, zviazali ho do snopov, spálili a pšenicu nanosili do mojej stodoly.‘ “

31 Predložil im iný obraz: „S nebeským kráľovstvom je to ako s horčičným semienkom, ktoré človek zasial na poli. 32 Je síce najdrobnejšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je to najmohutnejšia bylina, ba je z neho strom, takže prilietajú vtáci a hniezdia v ňom.“

33 A použil ďalšie podobenstvo: „S nebeským kráľovstvom je to ako s kváskom, ktorý žena vzala, zarobila do troch meríc múky a všetko cesto vykyslo.“

34 To všetko hovoril Ježiš výhradne v podobenstvách. 35 Tak sa naplnilo staré proroctvo: „Budem im hovoriť v obrazoch. Tajomstvá, ktoré boli skryté od založenia sveta, im odhalím.“

36 Ježiš potom rozpustil dav a šiel domov. Obklopili ho jeho učeníci a prosili ho, aby im vyložil podobenstvo o kúkoli na poli. 37 Ježiš teda povedal: „Ten, ktorý seje dobré semeno, je Syn človeka. 38 Pole predstavuje tento svet, dobré semeno sú deti nebeského kráľovstva a kúkoľ sú ľudia zotročení tým Zlým. 39 Nepriateľ, ktorý kúkoľ rozosial, je diabol. Žatva predstavuje koniec sveta a ženci sú anjeli. 40 Tak ako v tomto príbehu je kúkoľ oddelený a spálený, tak bude i na konci sveta. 41 Syn človeka pošle svojich anjelov a tí vyženú z nebeského kráľovstva všetkých, ktorí sa proti nemu stavali, i všetkých, ktorí páchali zlo. 42 Spáli ich oheň, budú plakať a škrípať zubami. 43 A vtedy tí, čo plnili Božiu vôľu, sa zaskvejú v kráľovstve nebeského Otca ako slnko. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

44 „Nebeské kráľovstvo je ako skrytý poklad, ktorý nejaký človek objaví na poli a znova ho zakope. Od radosti predá všetko, čo má a kúpi to pole.

45 Nebeské kráľovstvo je podobné aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. 46 Keď objaví mimoriadne krásnu perlu, predá všetko, čo má, len aby ju získal.

47 Nebeské kráľovstvo môžeme ďalej prirovnať k sieti hodenej do mora. Zachytí sa v nej všetko možné. 48 Keď je sieť plná, vytiahnu ju rybári na breh, dobré ryby vyberú do košov a zvyšok vyhodia. 49 Tak to bude aj na konci sveta. Prídu Boží anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50 a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ 51 Ježiš sa spýtal, či tomu všetkému porozumeli. – „Áno,“ odpovedali mu.

52 Potom doložil: „Každý učiteľ Zákona, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý ponúka zo svojej komory nové aj staré veci.“

53 Keď Ježiš dorozprával tieto podobenstvá, vrátil sa do Nazareta, 54 do svojho domovského mesta. Učil v tamojšej synagóge. Všetci sa čudovali: „Kde sa v ňom berie taká múdrosť a moc? 55 Veď je to tesárov syn, matka je predsa Mária a Jakub, Jozef, Šimon a Júda sú jeho bratia! 56 Aj jeho sestry žijú medzi nami. Odkiaľ to ten človek má?“ 57 A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im povedal: „Proroka si vážia všade omnoho väčšmi ako v jeho rodnom meste a v jeho domove!“ 58 Pre ich nevieru tam nemohol vykonať mnoho zázrakov.