1 Vtedy sa dopočul galilejský vládca Herodes Antipas o Ježišovi 2 a povedal svojim dvoranom: „To je akiste Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto má zázračnú moc!“

3 Pred časom dal totiž Herodes Jána zatknúť a uväzniť. Ján mu vyčítal, 4 že žije s Herodiadou, manželkou svojho brata Filipa. 5 Herodes chcel Jána zabiť, ale obával sa vzbury ľudu, lebo v ňom videli proroka. 6 Na oslavách Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady a veľmi očarila Herodesa. 7 Prisahal, že splní každé jej želanie. 8 Herodiada naviedla svoju dcéru a tá povedala: „Tak mi daj ihneď priniesť na podnose hlavu Jána Krstiteľa.“

9 Herodesa to vydesilo, ale nechcel sa zosmiešniť pred hosťami tým, že by porušil prísahu. 10 Preto dal príkaz, aby Jána Krstiteľa sťali priamo vo väzení. 11 Jeho hlavu priniesli tanečnici na podnose a tá ju položila pred svoju matku.

12 Jánovi žiaci si vyžiadali jeho telo a pochovali ho. Potom šli oznámiť Ježišovi, čo sa stalo.

13 Keď to Ježiš počul, nastúpil do loďky a odplavil sa na pusté miesto, aby bol sám. 14 No len čo ľudia z okolia zistili, ktorým smerom sa uberá jeho loďka, pešo sa pobrali za ním. Keď vystúpil na breh, už ho tam čakali davy ľudí. Prišlo mu ich ľúto, a tak začal uzdravovať chorých.

15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a upozornili ho: „Už je neskoro a tu na pustatine sa nedá nič kúpiť. Dovoľ ľuďom odísť, nech sa rozídu po dedinách a zadovážia si niečo na jedenie.“

16 Ježiš im na to povedal: „Kam by chodili, vy sa im dajte najesť!“

17 Namietli: „Veď máme dokopy iba päť chlebov a dve ryby!“

18 „Prineste mi ich sem!“ 19 Potom vyzval ľudí, aby si posadali na trávu. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel oči do neba a poďakoval sa za ne Bohu. Potom lámal a dával učeníkom chleby, a tí ich rozdávali ľuďom. 20 Najedlo sa tam dosýta asi päťtisíc mužov. 21 Ženy a deti sa do toho počtu nerátali. A keď pozbierali zvyšky, zistili, že ich je plných dvanásť košov.

22 Hneď potom prikázal svojim učeníkom, aby nastúpili do loďky a preplavili sa na druhý breh, kým sa on rozlúči so zhromaždenými ľuďmi. 23 Keď ich vyprevadil, vyšiel na kopec, aby sa osamote modlil. Strávil tam takmer celú noc. 24 V tom čase už bola loď dosť ďaleko od brehu. Zmietali ňou vlny a fúkal silný protivietor. 25 Nad ránom sa Ježiš priblížil k loďke kráčajúc po hladine jazera. 26 Keď ho učeníci zbadali, vydesili sa a od hrôzy kričali: To je prízrak!

27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril a upokojil ich: „Vzchopte sa, to som ja, nebojte sa!“

28 Tu naňho zavolal Peter: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, a ja prídem k tebe po vode!“

29 „Tak poď!“ vyzval ho Ježiš. A Peter hneď vystúpil z lode a pobral sa po vode k Ježišovi. 30 Ale keď sa pozrel okolo seba a videl obrovské vlny, preľakol sa a začal sa topiť: „Pane, zachráň ma!“ vykríkol.

31 Ježiš ihneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Kde je tvoja viera? Prečo si pochyboval?“

32 A len čo vystúpili na loď, vietor sa utíšil. 33 Učeníci pokľakli pred ním a vyznávali: „Ty si určite Boží Syn!“

34 Potom pristáli v genezaretskom kraji. 35 Len čo ho tamojší ľudia spoznali, správa o ňom sa rozniesla po širokom okolí a odvšadiaľ prinášali k nemu chorých. 36 Prosili ho, aby im dovolil dotknúť sa aspoň lemu jeho šiat. A kto sa dotkol, bol uzdravený.