1 Vtedy prišli za Ježišom farizeji a učitelia Zákona z Jeruzalema, aby sa ho opýtali:

2 „Prečo tvoji žiaci nedodržiavajú staré tradície? Veď si ani len ruky neumývajú pred jedením!“

3 Ježiš im na to odpovedal: „A prečo vy pre svoje tradície porušujete Božie prikázanie? 4 Napríklad, Boží príkaz znie: Cti svojho otca i svoju matku. A kto potupí otca alebo matku, musí zomrieť. 5 Ale vy učíte: Kto povie otcovi alebo matke: To, čím by som ti mal pomôcť, je dar určený Bohu, ten už nemusí podporiť svojich rodičov ani vtedy, keď to potrebujú. 6 A tak ste svojou tradíciou zrušili priamy Boží príkaz. 7 Pokrytci! Na vás sa vzťahujú slová proroka Izaiáša: 8 Tento ľud hovorí, že ma ctí, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 9 No márne ma uctieva, lebo vyučuje svoje vlastné zákony, a nie Božie.“

10 Potom okolo seba zhromaždil ľudí a povedal im: „Počúvajte, čo vám hovorím a pochopte: 11 Vaše vnútro neznečisťuje to, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza.“ 12 Prišli za ním učeníci a upozornili ho: „Vieš, že farizejov tieto slová pohoršili?“

13 Ježiš im odpovedal: „Rátajte s tým, že každá rastlina, ktorú nezasial môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi. 14 Nechajte ich! Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obaja spadnú do jamy.“

15 Peter sa spýtal Ježiša: „Ako si to myslel s tým, čo nás znečisťuje?“

16 Ježiš sa začudoval: „Ani vy tomu nerozumiete? 17 Nechápete, že všetko, čo zjeme, prechádza vnútornosťami a vychádza z tela do žumpy? 18 Človeka znesväcuje to, čo vychádza z jeho vnútra. 19 Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k vraždám, cudzoložstvu, smilstvu, krádežiam, klamstvám a ohováraniu. 20 Toto všetko zbavuje človeka vnútornej čistoty. Ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“

21 Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do týrskeho a sidonského kraja. 22 Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!“ 23 Ale on si ju vôbec nevšímal.

Jeho učeníci naňho naliehali: „Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom.“

24 Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: „Bol som poslaný iba k strateným ovciam z domu Izraela.“

25 Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila ho: „Pane, pomôž mi!“

26 „Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!“ oponoval jej. 27 Ale žena namietla: „Máš pravdu, ale šteňatám spadnú aspoň omrvinky zo stolov ich pánov.“

28 „Žena, máš veľkú vieru,“ povedal jej Ježiš. „Nech sa stane, ako si želáš!“ V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila.

29 Potom sa Ježiš vrátil ku Galilejskému moru a vystúpil na vrch nad jazerom, aby tam učil. 30 Zhromaždil sa okolo neho veľký dav ľudí a priviedli so sebou chorých, zmrzačených, slepých, nemých a všelijako inak postihnutých. Kládli ich pred neho a on ich uzdravoval. 31 Ľudia žasli, keď videli, že tí, čo dovtedy nemohli vyriecť ani slovko, hovorili, chromí chodili, mrzáci sa narovnali a slepí videli! Nadšene oslavovali Boha Izraela.

32 Tu si Ježiš zavolal učeníkov a povedal im: „Je mi ľúto týchto ľudí, veď sú už tri dni so mnou a nemajú čo jesť. Nerád by som ich pustil hladných, veď by ani nedošli domov.“

33 Učeníci mu odpovedali: „Kde by sme v tejto pustatine vzali chlieb pre toľkých ľudí?“

34 „Čo tu máte na jedenie?“

„Sedem chlebov a niekoľko rýb,“ odpovedali.

35 Nato Ježiš rozkázal ľuďom, aby si posadali na zem, 36 potom vzal tých sedem chlebov a ryby, poďakoval sa za ne Bohu, lámal chlieb, dával ho učeníkom a tí ho rozdávali zástupom. 37 Nasýtilo sa tam štyritisíc mužov, 38 nerátajúc ženy a deti. A ešte nazbierali sedem košov zvyškov.

39 Potom sa s nimi rozlúčil, nastúpil do loďky a preplavil sa do Magadanského kraja.