25
Podobenstvo o desiatich družičkách
1 „Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim družičkám, ktoré čakali na ženícha, aby ho sprevádzali svetlom svojich lámp. 2 Päť z nich bolo ľahkomyseľných a päť prezieravých. 3 Ľahkomyseľné si vzali lampy, ale nádoby s olejom nechali doma. 4 No tie, čo to brali vážne, vzali si nielen lampy, ale aj nádoby s olejom. 5 Ženích dlho neprichádzal, a tak všetky družičky premohli driemoty a zaspali. 6 O polnoci ich vytrhol zo spánku výkrik: ‚Prichádza ženích, poďte ho privítať!‘
7 Všetky dievčatá vyskočili a pripravovali si lampy. 8 Tie ľahkomyseľné si pýtali od ostatných: ‚Dajte nám trochu oleja, lebo nám vyhasínajú lampy!‘ 9 Ale rozumné im odpovedali: ‚Keď sa rozdelíme, nevystačí olej ani vám, ani nám. Zabehnite radšej k predavačovi a kúpte si.‘
10 No len čo sa vzdialili, prišiel ženích a družičky, ktoré boli pripravené, šli s ním na svadobnú hostinu; a dvere sa zavreli. 11 Keď sa tých päť vrátilo s olejom, volali: ‚Pane, otvor nám!‘ 12 Ale ženích im odpovedal: ‚Kto ste? Nepoznám vás!‘
13 A tak bdejte a buďte stále pripravení, lebo nepoznáte ani deň ani hodinu príchodu Syna človeka.“
Využívaj zverené dary
14 „Dám vám iný príklad. Jeden človek si pred odchodom na ďalekú cestu zavolal svojich podriadených a zveril im svoj majetok. 15 Každému dal podľa jeho schopností: jednému päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden talent. Potom odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, začal hneď podnikať a získal ďalších päť. 17 Ten, čo dostal dva talenty, tiež sumu zdvojnásobil. 18 Ale ten, ktorému zveril jeden talent, vykopal v zemi jamu a peniaze do nej schoval. 19 Po dlhšom čase sa pán vrátil a chcel, aby mu podriadení predložili účty. 20 Prvý priniesol peniaze a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi päť talentov, a tu máš zisk – ďalších päť.‘ 21 Pán ho pochválil: ‚Si dobrý a verný sluha. Osvedčil si sa v malej úlohe, preto ti môžem zveriť väčšiu. A teraz ťa pozývam na oslavu. Poď sa so mnou radovať!‘
22 Prišiel ďalší a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi dva talenty a odovzdávam ti štyri.‘ – 23 ‚Veľmi dobre!‘ odpovedal pán. ‚Si usilovný a spoľahlivý. Splnil si malú úlohu, zverím ti väčšiu. Aj teba pozývam na oslavu. Poď sa so mnou radovať!‘
24 Potom skladal účty posledný. ‚Pán môj, viem, že si prísny človek a zbieraš úrodu tam, kde si nesial. 25 Bál som sa, a preto som peniaze radšej ukryl a teraz ti ich v poriadku vraciam.‘ 26 Pán zvolal: ‚Ty lenivec a naničhodník! Vedel si, o čo mi ide. 27 Mal si zverené peniaze radšej uložiť a priniesli by mi aspoň úroky. 28 Vezmite od neho peniaze a dajte ich prvému. 29 Lebo tomu, kto dobre využíva to, čo mu bolo zverené, bude ešte pridané. Ale kto berie zverené na ľahkú váhu, príde aj o to, čo má. 30 Tohto lenivca vyžeňte do tmy! Tam ho čaká len plač a škrípanie zubami.‘ “
Posledný súd
31 „Keď príde Syn človeka vo svojom kráľovskom majestáte v sprievode všetkých anjelov, zasadne na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa zhromaždia všetky národy. Ako pastier oddeľuje ovce od capov, tak aj on rozdelí ľudí na dve skupiny. 33 Ovce si postaví napravo a capov naľavo. 34 Vtedy povie Kráľ svojim verným po svojej pravici: ‚Poďte, sám Otec vás pozýva do kráľovstva, ktoré je pre vás pripravené od počiatku sveta. 35 Bol som hladný a nakŕmili ste ma; bol som smädný a dali ste sa mi napiť; bol som cudzincom bez strechy nad hlavou a vy ste ma prichýlili; 36 nemal som si čo obliecť a vy ste ma obliekli; v chorobe ste sa o mňa starali; a keď som bol vo väzení, prišli ste ma navštíviť.‘ 37 Tí verní namietnu: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného, smädného? 38 Kedy sme sa o teba postarali ako o cudzinca či nahého? 39 A kedy sme ťa videli vo väzení alebo chorého?‘
40 Kráľ im odpovie: ‚Čo dobrého ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, to ste urobili pre mňa.‘
41 Tým zhromaždeným po ľavici poviem: ‚Odíďte odo mňa, zatratení, do večného ohňa, ktorý je pripravený pre satana a jeho démonov. 42 Bol som hladný a nedali ste sa mi najesť; bol som smädný a nedali ste sa mi napiť; bol som ako cudzinec, ktorý nemal strechu nad hlavou a neprichýlili ste ma; 43 nemal som si čo obliecť a nezaodeli ste ma; v chorobe ste ma neopatrovali a do väzenia ste ma neprišli navštíviť.‘
44 Oni sa však budú brániť: ‚Pane, ako sme ti mohli pomôcť, keď sme ťa nikdy nevideli – ani hladného, ani smädného, ani ako cudzinca, ani nahého či chorého a ani vo väzení?‘
45 Kráľ im odpovie: ‚Ak ste odmietli pomôcť tým zdanlivo najbezvýznamnejším, mne ste nepomohli.‘
46 A tak týchto čaká večný trest, ale spravodliví budú žiť večne.“