1 Keď Ježiš skončil svoju reč, povedal učeníkom: 2 „Viete, že o dva dni bude slávnosť Paschy; Syn človeka bude vydaný a ukrižujú ho.“

3 V tom čase sa zišla židovská rada v paláci veľkňaza Kaifáša. 4 Radili sa, akou ľsťou by sa mohli Ježiša zmocniť a zabiť ho. 5 Dohodli sa, že by to nemalo byť počas sviatkov, lebo by to mohlo vyvolať vzburu.

6 Ježiš sa pobral do Betánie do domu Šimona, ktorý bol predtým malomocný. 7 Keď jedli, pristúpila k Ježišovi žena s alabastrovou nádobkou drahocenného oleja a ten mu všetok votrela do vlasov: vyjadrila mu tak úctu a rešpekt. 8 Učeníkov to pohoršilo: „Také plytvanie! 9 Mohlo sa to výhodne predať a peniaze rozdať chudobným!“

10 Ježiš to postrehol a povedal: „Prečo jej to zazlievate? 11 Chudobných bude medzi vami vždy dosť, ale ja už s vami dlho nebudem. 12 Táto žena potrela moje telo olejom, a tak ma vlastne pripravila na pohreb. 13 Veru, vždy, keď sa kdekoľvek na svete bude hlásať radostná zvesť o Božom kráľovstve, ľudia budú počuť a premýšľať aj o jej čine.“

14 Vtedy sa jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, Judáš Iškariotský, pobral k veľkňazom a spýtal sa ich: 15 „Koľko mi zaplatíte, ak vám vydám Ježiša?“ Dali mu tridsať strieborných. 16 Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť, aby ho zradil.

17 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov sa učeníci spýtali Ježiša: „Kde máme pripraviť jedlo na Paschu?“ 18 Poslal ich do mesta k istému človeku s odkazom: „Nastal môj čas, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“

19 Učeníci vykonali, čo im prikázal a pripravili tam večeru. 20 Keď sa zotmelo, jedol so svojimi dvanástimi učeníkmi 21 a povedal im: „Jeden z vás ma zradí.“ 22 To ich veľmi zarmútilo a každý sa ho spytoval: „Vari len nie ja, Pane!?“ 23 Odpovedal: „Je to ten, ktorý jedol so mnou pri jednom stole. 24 Syn človeka musí umrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto zrádza Syna človeka. Lepšie by mu bolo, keby sa nebol narodil.“

25 Judáš sa ho spýtal: „Učiteľ, vari len nie ja!?“

Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“

26 Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, lámal ho a podával učeníkom so slovami: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich s vínom, poďakoval sa Bohu a podal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, 28 toto je moja krv, ktorá sa vylieva, aby zmyla hriechy mnohých. Je to nová zmluva Boha s človekom. 29 Vravím vám, že oddnes nebudem piť z plodu viniča až dovtedy, kým ho nebudeme piť spolu úplne inak – v kráľovstve môjho Otca.“ 30 Potom zaspievali chválospev a pobrali sa na Olivový vrch.

31 Tam im Ježiš povedal: „Tejto noci ma všetci opustíte, lebo Písmo predpovedá: ‚Budem biť pastiera a ovce sa rozpŕchnu.‘ 32 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley a tam sa spolu stretneme.“

33 Peter vyhlásil: „Ak by ťa aj všetci opustili, ja od teba nikdy neodídem.“

34 Ježiš mu však povedal: „Pamätaj na moje slová: Ešte túto noc, skôr ako kohút zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“

35 „Nikdy ťa nezapriem, aj keby som mal zomrieť s tebou!“ zvolal Peter. Ostatní učeníci sa k nemu pridali tiež.

36 Potom prišli na miesto zvané Getsemane a Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy si tu sadnite, a ja pôjdem ďalej, aby som sa modlil.“ 37 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Tu na neho doľahol zármutok a padla naňho tieseň. 38 Smutne im povedal: „Prežívam smrteľnú úzkosť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“

39 Trochu sa od nich vzdialil, padol tvárou na zem a modlil sa: „Môj Otče! Ak je to možné, nech ma minie tento kalich. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja.“ 40 Potom sa vrátil k učeníkom a našiel ich spať. Povedal Petrovi: „To ste so mnou nemohli ani hodinu bdieť? 41 Bdejte a modlite sa. Inak vás premôže pokušenie. Ste síce plní odhodlania, ale sami nemáte dosť síl obstáť.“

42 Znova sa vzdialil a modlil sa: „Môj Otče, ak to nie je možné, aby ma tento kalich minul a ja ho musím vypiť až do dna, nech sa stane tvoja vôľa.“ 43 Vrátil sa k svojim učeníkom a oni zasa spali; nevládali premôcť spánok. 44 Nechal ich spať, odišiel po tretí raz a opäť sa modlil o to isté. 45 Potom sa vrátil k učeníkom a povedal: „Vari ešte sále spíte a odpočívate? Prišiel čas, keď bude Syn človeka zradený a vydaný do rúk podlých ľudí. 46 Vstaňte a poďme. Uvidíte môjho zradcu – práve prichádza!“

47 Ešte ani nedohovoril, a už sa ukázal Judáš, jeden z jeho dvanástich učeníkov. Spolu s ním prišiel veľký zástup mužov ozbrojených mečmi a palicami. Poslali ich veľkňazi a vodcovia ľudu. 48 Judáš si s nimi dohodol znamenie: Bude to ten, s ktorým sa pozdravím bozkom. Toho zatknite! 49 Nato pristúpil k Ježišovi a povedal: „Pozdravujem ťa, učiteľ!“ a pobozkal ho.

50 Ježiš mu povedal: „Priateľu, vieš, prečo si prišiel?“ Vtom sa na Ježiša vrhli a zajali ho.

51 Jeden z tých, ktorí boli s Ježišom, vytiahol krátky meč, napadol veľkňazovho sluhu a odsekol mu ucho.

52 „Odlož svoj meč!“ prikázal mu Ježiš. „Kto mečom bojuje, mečom zahynie. 53 Myslíš, že by som teraz nemohol poprosiť svojho Otca, aby mi poslal viac ako dvanásť légií anjelov? 54 Ale ako by sa potom naplnilo to, čo hovorí Písmo?“

55 Potom sa obrátil na ozbrojencov: „Som azda nebezpečný zločinec, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami? Prečo ste ma nezatkli už v chráme, kde som deň čo deň učil?“ 56 Ale to sa stalo preto, aby sa splnili predpovede prorokov. V tej chvíli ho všetci jeho učeníci opustili a rozutekali sa.

57 Zatknutého Ježiša potom odviedli k veľkňazovi Kaifášovi, kde sa zhromaždili učitelia Zákona a vodcovia ľudu. 58 Peter ho z diaľky nasledoval až po veľkňazov palác. Vošiel na nádvorie a zamiešal sa medzi služobníctvo, aby sa dozvedel, čo sa s ním stane. 59 Medzitým sa veľkňaz aj celá veľrada usilovali nájsť nepravé dôkazy proti Ježišovi, aby ho mohli obviniť a odsúdiť na smrť. 60 Nenašli však nič, hoci si zaobstarali mnohých falošných svedkov. Napokon vystúpili dvaja a zhodne svedčili: 61 „Tento muž povedal, že má moc zboriť chrám a za tri dni ho znovu postaviť.“

62 Vtedy sa ujal slova veľkňaz a spýtal sa Ježiša: „Počul si obvinenia? Čo chceš povedať na svoju obhajobu?“ 63 Ale Ježiš mlčal. A tak mu veľkňaz položil ďalšiu otázku: „Vyzývam ťa pri živom Bohu, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Syn Boží.“

64 Ježiš odvetil: „Ty sám si to povedal. Ale hovorím vám, že odteraz uvidíte Syna človeka, ako sedí po pravici Všemohúceho a ako prichádza na nebeských oblakoch.“ 65 Vtedy veľkňaz od zúrivosti roztrhol svoje vrchné rúcho a povedal: „To je rúhanie! Potrebujeme vari ďalších svedkov?! Počuli ste to na vlastné uši! 66 Aký trest si zaslúži?“ Všetci mu odpovedali: „Zaslúži si smrť!“

67 Začali mu pľuť do tváre, bili ho po hlave, udierali palicami 68 a posmievali sa mu: „Ak si Mesiáš, uhádni, kto ťa udrel!“

69 Peter zatiaľ sedel vonku na nádvorí. Tu k nemu pristúpila jedna slúžka so slovami: „Aj ty patríš k tomu Ježišovi z Galiley!“ 70 Ale Peter to pred všetkými zaprel: „Neviem, o čom hovoríš!“

71 Potom sa pobral k bráne, ale zazrela ho iná žena a upozornila okolostojacich: „Tento človek chodieval s tým Ježišom z Nazareta.“

72 No Peter sa zaprisahal: „Nepoznám toho človeka!“

73 O chvíľu pristúpili k nemu tí, čo tam stáli, a povedali mu: „Určite k nemu patríš, veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“

74 Peter sa zariekal a zaprisahával: „Ale ja toho človeka naozaj nepoznám!“ Vtom zakikiríkal kohút 75 a Peter si spomenul na Ježišove slová: „Skôr ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ Vybehol von a žalostne sa rozplakal.