1 Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste. 2 Do domu sa k nemu nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo. 3 Štyria muži priniesli na nosidlách ochrnutého človeka. 4 Keďže sa k nemu cez to množstvo ľudí nemohli dostať, vyšli na strechu domu, urobili v nej otvor a spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred Ježiša. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Syn môj, tvoje hriechy sú odpustené!“

6 Sedeli tam však aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali: 7 „Čo to ten človek hovorí!? Veď je to rúhanie! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!“ 8 No Ježiš poznal ich myšlienky a preto sa ich spýtal: „Prečo vás to poburuje? 9 Veď čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Tvoje hriechy sú odpustené‘ – alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘ 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy…“ 11 Vtedy sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov!“ 12 A chorý sa pred očami ohromeného zástupu postavil na nohy, vzal ležadlo a pobral preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: „Také čosi sme nikdy nevideli!“

13 Ježiš sa znova pobral na breh Genezaretského jazera a kázal zástupu ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili. 14 Cestou uvidel Alfejovho syna Léviho, ako sedí na colnici a vyberá poplatky od pocestných. Zavolal na neho: „Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!“ A Lévi vstal a išiel za ním.

15 V ten deň usporiadal Lévi vo svojom dome hostinu. Prišiel na ňu nielen Ježiš so svojimi učeníkmi, ale aj mnoho ďalších vyberačov daní a ľudí pochybnej povesti. 16 Keď však učitelia Zákona videli, že Ježiš stoluje s ľuďmi zlej povesti, vraveli jeho učeníkom: „Ako si môže sadnúť za stôl s takou spodinou?“ 17 Ježiš to počul a odpovedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať k Bohu tých, čo sú presvedčení o vlastnej spravodlivosti, ale hriešnikov.“

18 Nasledovníci Jána Krstiteľa a farizeji sa pravidelne postili. Niektorí ľudia sa preto Ježiša pýtali: „Prečo sa Jánovi nasledovníci a farizeji postievajú a tvoji učeníci nie?“ 19 Ježiš im na to odpovedal: „Majú azda svadobčania dôvod postiť sa, keď sú na svadobnej hostine? Kým je ženích medzi nimi, prečo by sa neradovali? 20 Ale prídu dni, keď ženícha vytrhnú z ich stredu, a potom sa budú postiť. 21 Nikto predsa neprišíva na staré šaty záplatu z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila. 22 A takisto sa mladé víno nenalieva do mechov zo starej kože. Kvasiace víno by staré mechy roztrhlo, a tak by jedno i druhé vyšlo nazmar. Mladé víno sa má nalievať do nových mechov.“

23 Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, preto začali trhať klasy. 24 Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo sa v sobotu nesmie robiť!“ 25 Ježiš na to odpovedal: „Azda ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid, keď on a jeho družina mali hlad a nebolo čo jesť? 26 Ako vošli do Božieho domu – veľkňazom bol vtedy Abiatar – a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?“ 27 A potom ešte dodal: „Sobota bola predsa ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28 Preto Syn človeka má právo rozhodnúť aj o tom, čo sa v sobotu robiť smie a čo nie.“