1 Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s ochrnutou rukou. 2 Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť vzniesť proti nemu obvinenie. 3 A naozaj – Ježiš chorého vyzval: „Postav sa sem do stredu, aby ťa všetci videli!“ 4 Potom sa spýtal prítomných: „Čo by sa malo robiť podľa zákona v sobotu: má sa konať dobro, alebo nie? Má sa život zachrániť, alebo zničiť?“ Ale oni len mlčali. 5 Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k tomu človeku a povedal: „Vystri ruku!“ Muž poslúchol a jeho ruka bola opäť zdravá. 6 Keď farizeji vyšli zo synagógy, hneď sa začali radiť s prívržencami kráľa Herodesa, ako Ježiša zabiť.

7 Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley a Judska, 8 Jeruzalema, Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko-ďaleko. 9 Poprosil učeníkov, aby mu pripravili loďku a vyhol sa tak tlačenici. 10 Pretože mnohých uzdravil, všetci, čo trpeli nejakou chorobou, sa k nemu predierali, aby sa ho aspoň dotkli. 11 Len čo ho zbadali ľudia posadnutí démonmi, padali pred ním na zem a kričali: „Ty si Boží Syn!“ 12 Ale on im prísne zakázal hovoriť o tom, kým je.

13 Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi na horu. 14 Z nich si vybral dvanástich za apoštolov, aby boli s ním a mohol ich poslať kázať, 15 uzdravovať a vyháňať démonov. 16 Boli to: Šimon, ktorému pridal meno Peter; 17 Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu; 18 Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub – syn Alfejov, Tadeáš, Šimon Horlivec 19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.

20 Ježiš sa vrátil do Šimonovho domu. Ale opäť sa tam nahrnul veľký zástup ľudí, takže sa nemal kedy s učeníkmi ani najesť. 21 Keď sa o tom, čo sa deje, dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním, aby ho donútili vrátiť sa domov. Vraveli totiž, že sa pomiatol. 22 A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, tvrdili: „Je posadnutý Belzebulom, kniežaťom démonov, a zlých duchov vyháňa démonskou silou.“

23 Ježiš si ich zavolal k sebe a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: „Ako môže satan vyháňať satana? 24 Rozdelené kráľovstvo pustne. 25 Aj rodina, kde vládnu spory a roztržky, sa rozpadne. 26 Tak ani satan nemôže bojovať sám proti sebe – ako by potom obstálo jeho kráľovstvo? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec. 27 Ak chce niekto ukradnúť veci z domu silného muža, musí ho najprv zviazať, a len potom si ich môže odniesť.

28 Preto vám hovorím, že každý hriech aj rúhanie môže byť ľuďom odpustené. 29 Ale ak sa niekto rúha proti Svätému Duchu, tomu nebude odpustené – jeho hriech bude mať večné dôsledky.“ 30 To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci.

31 K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou. Dali si ho zavolať. 32 „Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a chcú, aby si prišiel k nim!“ oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval. 33 „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ spýtal sa ich. 34 Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia. 35 Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou.“