1 Pristáli na druhom brehu jazera, v kraji Gerazénov. 2 Len čo Ježiš vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti akýsi muž posadnutý démonmi. 3 Žil v hroboch vytesaných do skaly a nik ho nevládal skrotiť. 4 Vždy znovu mu spútavali ruky reťazami a nohy okovami, ale on putá zakaždým rozlámal a reťaze potrhal. 5 Vo dne v noci sa potĺkal medzi hrobmi, potuloval sa po pustých kopcoch, reval a zraňoval sa ostrými kameňmi.

6 Keď zbadal z diaľky Ježiša, pribehol, padol pred ním na kolená 7 a kričal: „Čo odo mňa chceš, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prisahaj na Boha, že ma nebudeš trápiť!“ 8 Ježiš mu totiž povedal: „Nečistý duch, vyjdi z neho!“

9 Ježiš sa ho spýtal: „Aké meno ti dali?“ – „Som Légia, lebo je nás mnoho,“ zaznela odpoveď. 10 A prosíkali, aby ich nevyháňal z tohto kraja. 11 Na svahu kopca sa práve pásla veľká črieda svíň. 12 „Pošli nás, aby sme vošli do tamtých svíň!“ žiadali démoni. 13 Ježiš im to dovolil a nečistí duchovia vyšli z človeka a vošli do prasiat. Vzápätí sa tá veľká, asi dvojtisícová črieda splašila a rútila sa dolu svahom do jazera. Tam sa utopila.

14 Pastieri svíň utekali preč a cestou o tom všade hovorili. Ľudia sa prichádzali pozrieť, čo sa vlastne stalo. 15 Keď videli posadnutého démonmi oblečeného a zdravého sedieť pokojne pri Ježišovi, vydesilo ich to. 16 Tí, čo boli svedkami tejto udalosti, im totiž porozprávali, čo sa stalo, aj to, kde sa podelo stádo. 17 A tak začali všetci Ježiša prosiť, aby z ich kraja radšej odišiel. 18 Ako Ježiš nastupoval na loďku, uzdravený ho prosil, aby mohol ísť s ním. 19 Ale Ježiš nesúhlasil. „Choď domov k svojej rodine a povedz všetkým známym, aký zázrak vykonal Pán a aký bol k tebe milostivý.“ 20 A uzdravený naozaj chodil po kraji zvanom Desaťmestie a každému rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal. A všetci nad tým žasli.

21 Keď sa Ježiš znova preplavil na druhý breh, opäť sa okolo neho zhromaždil obrovský zástup ľudí. 22 Bol medzi nimi aj predstavený miestnej synagógy, ktorý sa volal Jairos. Keď ho zbadal, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Umiera mi dcérka. Prosím ťa, poď, polož na ňu ruky, aby bola zasa zdravá!“ 24 Ježiš sa pobral s ním.

Nasledovalo ho množstvo ľudí a tlačili sa naňho zo všetkých strán. 25 V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním. 26 Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo: choroba sa jej stále zhoršovala. 27 No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, pretlačila sa k nemu zozadu a dotkla sa ho. 28 Povedala si totiž: „Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!“ 29 A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá.

30 Ježiš ihneď poznal, že z neho vyšla uzdravujúca moc, obrátil sa a spýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?“ 31 Učeníci mu prekvapene odpovedali: „Prečo sa pýtaš, kto sa ťa dotkol? Veď vidíš koľko ľudí sa tu tlačí?“ 32 Ale Ježiš sa obzeral, aby zistil, kto zo zástupu sa ho dotkol. 33 Tu vyľakaná žena, ktorá sa triasla na celom tele, lebo cítila, čo sa s ňou stalo, padla Ježišovi k nohám a o všetkom mu povedala. 34 Ježiš jej povedal: „Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť, choroba ťa už nebude trápiť.“

35 Kým sa s ňou zhováral, z Jairovho domu priniesli poslovia správu: „Tvoja dcéra zomrela, je zbytočné obťažovať Majstra.“ 36 Keď to Ježiš počul, povedal Jairovi: „Len sa neboj a dôveruj mi!“ 37 Nikomu nedovolil ísť s ním a vzal so sebou iba Petra, Jakuba a jeho brata Jána.

38 Dom predstaveného synagógy sa už ozýval srdcervúcim plačom a nárekom. 39 Vstúpil dnu a spýtal sa: „Načo ten plač a rozruch? Veď to dievča neumrelo, iba spí!“ 40 Ale oni ho vysmiali. Všetkým kázal odísť a iba s rodičmi a tromi učeníkmi vošiel do miestnosti, kde ležalo dievča. 41 Chytil ju za ruku a povedal: „Talitha kum!“ – čo znamená „Dievčatko: prikazujem ti, vstaň!“ 42 A to dvanásťročné dievča ihneď vstalo a chodilo. Všetci boli celkom bez seba. 43 Ježiš im s veľkou vážnosťou kládol na srdce, aby nikomu nerozprávali o tom, čo sa stalo. Potom im pripomenul, aby dali dievčatku jesť.