1 Onedlho odišiel z toho kraja a vrátil sa aj so svojimi učeníkmi do Nazareta, svojho domovského mesta. 2 V najbližšiu sobotu sa pobral do synagógy a tam vyučoval. Ľudia, ktorí ho počúvali, žasli a spytovali sa jeden druhého: „Kde sa to v ňom len berie? Kde získal takú múdrosť? Ba robí aj zázraky! 3 Veď je to obyčajný tesár! Poznáme ho, je to syn Márie! A poznáme aj jeho bratov Jakuba, Jozefa, Júdu a Šimona! Aj jeho sestry tu žijú s nami!“ A pohoršovali sa na ňom. 4 Ježiš im na to povedal: „Nikde si proroka nevážia tak málo ako v jeho vlasti, vo vlastnom dome a v jeho rodine.“ 5 Kvôli ich nevere tam nemohol prejaviť svoju moc nijakým zázrakom. Uzdravil len zopár ľudí tým, že na nich vložil ruky. 6 Čudoval sa, ako veľmi mu nedôverujú.

Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval ľudí. 7 Zavolal si dvanástich učeníkov, aby ich po dvoch vysielal vyslobodzovať ľudí od zlých duchov. 8 Prikázal im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali: ani chlieb, ani nijakú kapsu, ani peniaze. 9 Nemali ísť naboso, ale nemali si brať ani náhradnú obuv či šaty. 10 Dal im takýto pokyn: „Ak vstúpite do niektorého domu, zostaňte v ňom až do svojho odchodu z toho mesta. 11 No ak by vás niekde nechceli prijať a nevypočuli vaše svedectvo, choďte preč a otraste si pred nimi aj prach zo svojich nôh, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom.“

12 A tak sa učeníci vydali na cestu a nabádali ľudí: „Odvráťte sa od svojich hriechov!“ 13 Oslobodzovali ľudí od zlých duchov, mnohých chorých pomazali olejom a uzdravovali ich.

14 O Ježišovi sa všade veľa hovorilo a dopočul sa o ňom aj kráľ Herodes. Niektorí ľudia vraveli: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto koná také zázraky.“ 15 Iní sa nazdávali, že je to Eliáš, a ďalší boli presvedčení, že je to jeden z prorokov minulosti. 16 No keď to počul Herodes, usúdil: „Je to Ján, ktorému som dal sťať hlavu. Určite vstal z mŕtvych.“

17 Kráľ Herodes dal totiž Jána zatknúť a v putách zavrieť do žalára. Urobil to kvôli Herodiade, manželke svojho brata Filipa, ktorú si vzal za ženu. 18 Ján Krstiteľ mu totiž vyčítal: „Tým, že žiješ s manželkou svojho brata, porušuješ zákon!“ 19 Herodias ho za to znenávidela a usilovala sa pripraviť ho o život, ale neodvážila sa. 20 Vedela, že Herodes Jána Krstiteľa berie vážne, pokladá ho za spravodlivého a svätého človeka a drží nad ním ochrannú ruku. Jánove slová ho síce vždy vnútorne rozrušili, ale predsa ho rád počúval.

21 Napokon sa Herodiade naskytla vhodná príležitosť. Herodes usporiadal na oslavu svojich narodenín slávnostnú hostinu a pozval na ňu dvoranov, dôstojníkov a významné osobnosti z celej Galiley. 22 Na oslave tancovala Herodiadina dcéra a svojím pôvabom všetkých uchvátila. Herodes ňou bol taký očarený, že zvolal: „Žiadaj si odo mňa všetko, čo chceš, a dostaneš to!“ 23 Slávnostne sa pred všetkými zaprisahal, že jej dá čokoľvek; hoci aj polovicu svojho kráľovstva. 24 Dcéra sa šla poradiť s matkou. Tá ju naviedla, aby si žiadala hlavu Jána Krstiteľa. 25 Rýchlo sa vrátila a predniesla mu svoju žiadosť: „Chcem, aby si mi ihneď priniesol na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ veľmi zosmutnel, ale netrúfal si nesplniť sľub, ktorý dal pred všetkými hosťami. 27 Poslal teda do väzenia kata, aby sťal Jánovi hlavu. Kat príkaz splnil, sťal Jána v žalári 28 a priniesol jeho hlavu na mise. Dal ju dievčaťu a tá ju odovzdala svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli Jánovi učeníci, prišli po jeho telo a pochovali ho.

30 Apoštoli sa vrátili z ciest a znova sa zišli u Ježiša. Vyrozprávali mu všetko, čo robili a vyučovali. 31 Ježiš im navrhol: „Utiahnime sa niekam do ústrania a odpočiňme si trochu.“ Stále boli totiž obklopení húfom ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32 Chceli sa teda odplaviť na odľahlé miesto. 33 No ľudia zbadali, ako odchádzajú na loďke. Bežali po brehu a keď loďka pristála, už tam na nich čakali. 34 Keď Ježiš vystúpil z loďky a uvidel ten obrovský zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam.

35 Na sklonku dňa za ním prišli učeníci a pripomenuli mu: „Pozri, čas už pokročil a sme na pustom mieste. 36 Povedz ľuďom, aby si išli do okolitých dediniek a osád nakúpiť nejaké jedlo.“ 37 Ježiš im odpovedal: „Vy sa im postarajte o jedlo!“

Namietli: „To máme pre všetkých nakúpiť jedlo za dvesto denárov?“ 38 Spýtal sa ich: „Koľko tu máte chleba? Choďte a zistite to!“ Vrátili sa a oznámili mu: „Dokopy päť chlebov a dve ryby.“ 39 Ježiš vyzval ľudí, aby sa rozdelili na skupiny a usadili sa na tráve. 40 V každej skupine bolo päťdesiat až sto ľudí. 41 Potom vzal tých päť chlebov, uprel zrak na nebo a poďakoval za ne Bohu. Rozlamoval chleby a podával učeníkom, aby ich roznášali ľuďom. To isté urobil aj s rybami. 42 Všetci sa najedli dosýta 43 a ešte sa nazbieralo aj dvanásť košov zvyškov. 44 Tak sa nasýtilo päťtisíc mužov.

45 Hneď nato Ježiš prikázal učeníkom, aby opäť nasadli do loďky a preplavili sa na druhú stranu do Betsaidy. Sám ešte zostal, lebo sa chcel rozlúčiť s ľuďmi a poslať ich domov. 46 Keď sa rozišli, Ježiš sa pobral na vrch modliť.

47 Nastala noc, učeníci boli uprostred jazera a on sa ešte modlil hore na vrchu. 48 Na svitaní videl, že ešte vždy namáhavo veslujú, lebo sa plavili proti vetru. Vydal sa za nimi po hladine jazera a chcel sa priblížiť až k loďke. 49 Keď ho zbadali, ako kráča po vode, začali kričať od hrôzy, lebo si mysleli, že je to prízrak. 50 Ale on ich upokojoval: „Hlavu hore! Nebojte sa, veď to som ja!“ 51 Vstúpil k nim do loďky a vietor ihneď utíchol. To ich ohromilo. 52 Ani po zázraku s chlebmi a ani teraz stále nič nechápali – lebo pochopiť nechceli.

53 Potom pristáli na druhom brehu v genezaretskom kraji. 54 Len čo Ježiš vystúpil z loďky, ľudia ho ihneď spoznali. 55 Po celom kraji sa roznieslo, že sa sem priplavil. Nech prišiel kdekoľvek, z celého kraja prinášali k nemu chorých. 56 Všade, kam prišiel, v dedinách, v mestách, osadách alebo vonku na samotách, kládli na voľne prístupné miesta chorých. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň okraja jeho šiat. A každý, kto sa ho s vierou dotkol, bol uzdravený.