8
Nasýtenie štyroch tisícov ľudí
1 Okolo Ježiša sa opäť zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Boli s ním tak dlho, že sa im minuli všetky zásoby. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: 2 „Je mi ľúto týchto ľudí. Sú tu so mnou už tri dni a nemajú čo jesť. 3 Ak ich pustím domov hladných, môžu cestou odpadnúť od vysilenia, veď niektorí prišli zďaleka.“ 4 Učeníci zareagovali: „Kto a ako by mohol v tejto pustatine zohnať chlieb pre toľkých ľudí?“ 5 „Koľko chlebov tu máte?“ spýtal sa ich. „Sedem,“ odpovedali mu. 6 Nato poprosil všetkých zhromaždených, aby si posadali na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval za ne Bohu, odlamoval z nich a dával svojim učeníkom, aby ich roznášali ľuďom. 7 Mali pri sebe aj niekoľko neveľkých rýb. Ježiš sa aj za ne poďakoval a dal ich učeníkom, aby ich poroznášali. 8 Všetci sa dosýta najedli a ešte sa aj nazbieralo sedem košov zvyškov. 9 Tentoraz bolo v zástupe asi štyritisíc ľudí. Keď sa najedli, Ježiš ich poslal domov. 10 Potom nastúpil do loďky a spolu so svojimi učeníkmi sa preplavil do dalmanutského kraja.
Túžba po zázrakoch
11 Keď sa o jeho príchode dozvedeli tamojší farizeji, prišli k nemu a pokúšali ho: „Urob nejaký zázrak! Chceme vidieť nejaké znamenie z neba, až potom ti uveríme!“ 12 Ježiš si smutne vzdychol a povedal: „Prečo chcete tak veľmi vidieť znamenia? Jedno je isté: ľudia ako vy nijaké znamenie od Boha nedostanú!“ 13 Nechal ich tam, nastúpil do loďky a odplavil sa na druhý breh jazera.
Aj na Božie zázraky možno zabudnúť
14 Učeníci zabudli nakúpiť potraviny, a tak mali v loďke iba jeden chlieb. 15 Počas plavby im Ježiš kládol na srdce: „Dajte si pozor na kvas farizejov i na kvas kráľa Herodesa!“ 16 „Čo tým myslí?“ pýtali sa jeden druhého. Napokon sa zhodli, že akiste naráža na to, že zabudli kúpiť chlieb. 17 Ježiš vedel, o čom sa dohadujú, a povedal: „Nie, nejde o to. Ešte stále nechápete a nerozumiete? To máte také otupené srdce? 18 Nevidíte, napriek tomu, že máte oči? A napriek tomu, že máte uši, nepočujete? To ste už zabudli, 19 koľko košov zvyškov ste pozbierali, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ – „Dvanásť,“ odpovedali mu. 20 „A keď som nasýtil štyritisíc ľudí iba siedmimi chlebmi, koľko ešte zostalo? Spomínate si?“ – „Sedem košov,“ odvetili. 21 „A ešte vždy nechápete?“
Uzdravenie slepého v Betsaide
22 Keď sa dostali do Betsaidy, priviedli k nemu slepca a prosili, aby ho dotykom uzdravil. 23 Ježiš ho vzal za ruku a vyviedol za dedinu. Tam sa mu naslinenými prstami dotkol očí a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24 Muž sa poobzeral a zvolal: „Áno, vidím ľudí, ale nejasne, vyzerajú ako chodiace stromy.“ 25 Ježiš sa ešte raz dotkol jeho očí. Keď sa muž znova rozhliadol okolo seba, videl všetko zreteľne a jasne, oči mal úplne zdravé. 26 Ježiš mu povedal, že môže ísť domov a dodal: „Cez dedinu teraz nechoď.“
Kto je Kristus?
27 Potom Ježiš so svojimi učeníkmi opustil Galileu a prechádzal dedinkami v okolí Cézarey Filipovej. Cestou položil svojim učeníkom otázku: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ 28 Odpovedali mu: „Niektorí sa domnievajú, že si Ján Krstiteľ, ďalší vravia, že si Eliáš alebo iný veľký prorok.“
29 „A vy? Kto som podľa vás?“ opýtal sa. „Ty si Kristus!“ zvolal Peter. 30 Ježiš im však prikázal, aby o tom nikomu nehovorili.
Ježiš predpovedá svoje utrpenie
31 Vtedy im prvý raz hovoril: „Syn človeka musí veľmi trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 32 Rozprával o tom celkom otvorene, preto ho Peter odviedol nabok a usiloval sa ho od toho odhovoriť. 33 Ježiš sa však obrátil k učeníkom a pokarhal Petra: „Choď mi z cesty, satan! Pozeráš sa na veci len ľudskými očami. Nevieš, aká je Božia vôľa.“
34 Potom sa prihovoril k zástupu i k učeníkom: „Kto ma chce nasledovať, nech prestane myslieť na seba, nech sa nebojí pre mňa trpieť a ide za mnou! 35 Komu ide len o jeho vlastný život, stratí ho, ale kto je ochotný obetovať svoj život pre mňa a pre zvesť evanjelia, získa ho. 36 Čo by z toho človek mal, keby získal hoc aj celý svet, ale skutočný život stratí? 37 Čo môže vyvážiť hodnotu večného života? 38 Ak sa niekto hanbí za mňa a za moje slová pred nevernými a hriešnymi ľuďmi, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď sa vráti so svätými anjelmi v sláve svojho Otca.“