1 Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: „Niektorí z vás ešte za svojho života uvidíte, ako sa prejaví moc Božieho kráľovstva.“

2 Asi týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyšli spolu na vysoký vrch, aby boli sami. Tam sa pred nimi premenil. 3 Jeho oblečenie sa stalo žiarivo bielym a skvelo sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť. 4 Zjavil sa im Eliáš a Mojžiš a rozprávali sa s Ježišom. 5 Peter zvolal: „Ako dobre, že sme tu! Postavme tu tri stany, pre každého jeden: tebe, Mojžišovi a Eliášovi!“ 6 Vravel to, lebo od strachu nevedel, čo povedať. 7 Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!“ 8 Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša nevideli už nikoho.

9 Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená „vstať z mŕtvych“. 11 Spytovali sa Ježiša: „Prečo učitelia Zákona tvrdia, že sa pred príchodom Mesiáša musí vrátiť Eliáš?“ 12 Odpovedal im: „Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Syn človeka musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať? 13 Hovorím vám: Eliáš už prišiel, ale naložili s ním, ako sa im páčilo; ako o ňom predpovedali proroci.“

14 Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, našli ich obklopených veľkým zástupom. Boli tam aj učitelia Zákona, ktorí sa s nimi hádali. 15 A ľudia, len čo zazreli Ježiša, užasli, bežali mu naproti a vítali ho. 16 Spýtal sa ich: „O čom sa dohadujete?“ 17 Akýsi muž zo zástupu mu povedal: „Majstre, priviedol som k tebe svojho syna. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch. 18 Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, spenia sa mu ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.“ 19 „Čo je to s vami? Kedy konečne začnete veriť!“ zvolal Ježiš. „Dokedy mám byť s vami? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!“ 20 Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach. 21 „Odkedy takto trpí?“ spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: „Už odmala. 22 Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody; chcel ho zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!“

23 „Ak môžem?“ začudoval sa Ježiš. „Pre toho, kto verí, je možné všetko!“ 24 Otec ihneď zvolal: „Verím, Pane, ale pomôž mi veriť viac!“ 25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: „Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!“ 26 Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Mnohí si mysleli, že zomrel. 27 Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať. 28 Keď potom vošiel do domu a učeníci s ním zostali sami, spýtali sa ho: „Prečo sme my nemohli vyhnať toho zlého ducha?“ 29 Ježiš im odpovedal: „Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou a pôstom!“

30 Ježiš opustil s učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo. 31 Chcel sa venovať svojim učeníkom. Hovoril im: „Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.“ 32 Jeho slovám však nerozumeli a neodvažovali sa ho na to ani spýtať.

33 Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď boli v dome, Ježiš sa opýtal učeníkov: „O čom ste sa to cestou zhovárali?“ 34 Nikto mu neodpovedal. Cestou sa totiž dohadovali o tom, kto z nich je najdôležitejší. 35 Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: „Kto chce byť najdôležitejším, ten sa musí stať posledným zo všetkých a musí byť ich služobníkom.“ 36 Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37 „Kto prijíma čo i len jedného zdanlivo nedôležitého človeka ako je toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“

38 Ján mu povedal: „Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“ 39 Ježiš namietol: „Nebráňte mu! Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne. 40 Kto nie je proti nám, je s nami. 41 A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu. 42 Ale ak by niekto zviedol na hriech niekoho z tých zdanlivo bezvýznamných, čo veria vo mňa, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa, 44 [kde červ, ktorý sa nimi sýti neumiera a ich oheň nevyhasína].*Verš 44 neobsahujú najstaršie rukopisy. 45 A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a získať večný život, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby, 46 [kde červ, ktorý sa nimi sýti neumiera a ich oheň nevyhasína].†Verš 46 neobsahujú najstaršie rukopisy. 47 A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa, 48 kde nárek neprestáva a oheň nevyhasína.

49 Každý bude osolený ohňom a každá obeť očistená soľou. 50 Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju chuť, čo jej ju vráti? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji.“