1 Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré ako zvyčajne vyučoval. 2 Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho: „Je povolený rozvod?“ 3 Namiesto odpovede im dal otázku: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 Odpovedali mu: „Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozvodový list, a manželstvo je zrušené.“ – 5 „Týmto ustanovením urobil Mojžiš ústupok tvrdosti vášho srdca,“ povedal na to Ježiš a pokračoval: 6 „Už na počiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Preto muž opustí svojho otca i svoju matku, pripojí sa k svojej žene 8 a tí dvaja sa stanú jedným telom. Takže potom už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jedným telom. 9 A preto nech nikto nerozdeľuje, čo Boh spojil.“

10 Neskôr, keď boli spolu v dome, učeníci sa ho na to znovu pýtali. 11 Povedal im: „Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, dopúšťa sa cudzoložstva. 12 Tak isto aj žena: ak opustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

13 Niektorí ľudia prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili. 14 Keď to Ježiš videl, nahneval sa a povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo. 15 Zapamätajte si: Kto nepríde k Bohu s detskou dôverou, do nebeského kráľovstva sa nedostane.“ 16 Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho.

17 Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?“ 18 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh. 19 A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ; Nescudzoložíš; Neukradneš; Nebudeš falošne svedčiť; Budeš si vážiť svojich rodičov.“ 20 On mu na to odpovedal: „Majstre, ale veď podľa týchto prikázaní žijem už od svojej mladosti.“ 21 Ježiš sa na muža zahľadel a s láskou mu povedal: „A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a poklad v nebi bude tvoj. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom.“ 22 Muž po týchto slovách zosmutnel a odišiel so zvesenou hlavou. Bol totiž veľmi bohatý.

23 Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko sa bohatým vstupuje do Božieho kráľovstva.“ 24 Keď videl, ako ich jeho slová prekvapili, zopakoval ešte raz: „Priatelia, je ťažké dostať sa do Božieho kráľovstva. 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“ 26 To učeníkov ešte väčšmi zmiatlo a spytovali sa jeden druhého: „Tak kto vlastne môže byť zachránený?“ 27 Ježiš sa na nich uprene pozrel a povedal: „Ľudia sa sami zachrániť nemôžu. To môže urobiť len Boh, pretože u Boha je možné všetko.“ 28 Vtom sa ozval Peter: „A ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“ 29 Ježiš mu na to odpovedal: „Buďte si istí, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá: domova, života so súrodencami, s rodičmi a s deťmi, alebo majetku, 30 vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním. 31 Mnohí, ktorých dnes obdivujú, nebudú nič znamenať. A iní, ktorých si dnes nikto nevšimne, budú patriť medzi prvých.“

32 Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu. Učeníci boli znepokojení a tí, čo ho nasledovali, boli plní úzkosti. Ježiš vzal dvanástich učeníkov stranou a znova im hovoril o tom, čo ho čaká. 33 „Ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný do rúk veľkňazov a učiteľov Zákona. Tí ho odsúdia na smrť a vydajú pohanom. 34 Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“

35 Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: „Majstre, chceme, aby si nám splnil to, o čo ťa požiadame.“ 36 Ježiš sa spýtal: „A čo také by to malo byť?“ 37 Odpovedali mu: „Keď sa ujmeš vlády vo svojom kráľovstve, chceli by sme mať čo najvýznamnejšie postavenie.“ 38 Ježiš im na to povedal: „Ani netušíte, o čo žiadate. Vari môžete piť z kalicha, z ktorého musím piť ja, a prejsť krstom, ktorý ma čaká?“ 39 „Áno, môžeme,“ prisvedčili. Ježiš im na to povedal: „Je to tak. Budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom. 40 Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojej pravici či ľavici. To už rozhodol Boh.“

41 Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali. 42 Ježiš si ich však zavolal a povedal im: „Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú. 43 Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami dôležitý, nech všetkým pokorne slúži. 44 A kto chce byť prvý, nech sa stane sluhom všetkých. 45 Veď ani Syn človeka neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za všetkých.“

46 Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, sedel pri ceste slepý žobrák Bartimej, syn Timejov. 47 Keď počul, že prichádza Ježiš z Nazareta, začal kričať: „Ježiš, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 48 Ľudia ho napomínali, aby mlčal. On však kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 49 Ježiš sa zastavil a dal muža zavolať k sebe. Bežali poňho a povedali mu: „Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!“ 50 Slepý ihneď odhodil svoj plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ spýtal sa Ježiš. Bartimej odpovedal: „Majstre, chcem opäť vidieť!“ 52 Ježiš mu povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila, môžeš ísť.“ V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a šiel po tej ceste za Ježišom.