1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a stúpali na Olivový vrch, zbadali pred sebou dedinky Betfage a Betániu. 2 Ježiš poslal dvoch zo svojich učeníkov dopredu a povedal im: „Choďte do dedinky pred nami. Hneď na kraji uvidíte oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte sem. 3 A keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, odpovedzte mu: Pán ho potrebuje, no čoskoro ho vráti.“

4 Učeníci odišli a naozaj našli pri akejsi bránke priviazaného oslíka. 5 Odviazali ho, ale niektorí ľudia, čo tam stáli, sa ich spýtali: „Čo to robíte? Prečo toho oslíka odväzujete?“ 6 Odpovedali tak, ako im poradil Ježiš, a ľudia im dovolili zviera odviesť. 7 Priviedli ho k Ježišovi, prehodili mu cez chrbát plášte a Ježiš naň vysadol. 8 Mnohí ľudia zo zástupu, čo ich sprevádzal, prestierali pred neho svoje plášte, lámali zelené vetvičky zo stromov a vystielali mu nimi cestu. 9 Pred ním i za ním sa utvoril veľký sprievod a všetci volali: „Hosana! Nech Boh požehná toho, ktorý prichádza v jeho mene! 10 Nech Boh požehná prichádzajúce Dávidovo kráľovstvo! Hosana na výsostiach!“

11 Tak vstúpil Ježiš do Jeruzalema a pobral sa do chrámu. Pozoroval, čo sa tam deje. Keďže bol už večer, odišiel so svojimi dvanástimi učeníkmi na noc do Betánie.

12 Na druhý deň, keď vyšli z Betánie, Ježiš vyhladol. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím. 13 Šiel sa pozrieť, či na ňom nenájde nejaké figy. Ale ovocie na ňom nebolo; len samé lístie. Figy mali ešte len dozrievať. 14 Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: „Nech už z teba nikto nikdy neje ovocie!“

15 Vrátili sa do Jeruzalema a Ježiš vošiel do chrámu. Keď videl hluk, ktorý tam panoval, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom pováľal stoly a predavačom holubov stánky; 16 nedovolil ani, aby sa cez chrám čokoľvek nosilo. 17 Pripomínal im: „Neviete, že je napísané: ‚Môj chrám bude pre všetkých miestom modlitby?‘ Ale vy ste ho premenili na brloh lotrov.“ 18 Počuli to aj veľkňazi a učitelia Zákona a začali vymýšľať plány, ako by ho zabili. Naháňal im však strach, lebo ľud bol nadšený jeho učením. 19 Keď sa zvečerilo, Ježiš s učeníkmi odišiel z mesta.

20 Na druhé ráno, keď šli zasa popri figovníku, videli, že je úplne vyschnutý. 21 Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: „Majstre, pozri! Strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!“ 22 Ježiš na to odpovedal: „Stačí dôverovať Bohu! 23 Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní. 24 Pamätajte si: všetko, o čo vo viere Boha prosíte, ste už dostali a patrí vám to. 25 Ale keď sa za niečo modlíte, najprv odpustite ľuďom to, čo proti nim máte, aby aj vám váš nebeský Otec odpustil vaše previnenia. 26 [Ak však vy neodpustíte ľuďom, ani nebeský Otec vám neodpustí vaše previnenia.]“*Verš 26 neobsahujú najstaršie rukopisy.

27 Ježiš a učeníci prišli opäť do Jeruzalema. Keď Ježiš prechádzal chrámom, zastavili ho veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia 28 a spýtali sa ho: „Akým právom robíš to, čo robíš? Kto ťa tým poveril?“ 29 Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, poviem vám, od koho mám tú moc. 30 Povedzte mi: Keď Ján krstil – od koho mal poverenie? Od Boha alebo od ľudí? Odpovedzte!“ 31 Začali sa medzi sebou dohadovať: „Ak mu odpovieme, že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu neuverili. 32 Ak však povieme, že ľudia, pobúrime si proti sebe ľud, lebo všetci sú presvedčení, že Ján bol prorok.“ 33 A tak napokon odpovedali Ježišovi: „Nevieme.“ Nato im Ježiš povedal: „Ani ja vám teda nepoviem, kto mi dal moc konať to, čo konám.“