1 Potom židovským vodcom povedal podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, postavil lis na víno a strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a sám odcestoval. 2 Keď nastal čas oberačky, poslal jedného zo sluhov, aby od nájomníkov prevzal diel z úrody, ktorý mu patril. 3 Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami. 4 Majiteľ poslal druhého. Toho kameňovali, rozbili mu hlavu a vyhnali. 5 Poslal teda iného, no toho zabili. Majiteľ vyslal aj ďalších poslov, ale k všetkým sa správali surovo, niektorých zbili, ostatných zabili.

6 Napokon poslal posledného – svojho milovaného syna. Povedal si totiž: ‚Pred mojím synom určite budú mať rešpekt.‘ 7 Ale vinohradníci si povedali: ‚To je jediný dedič. Zabime ho a vinica bude naša.‘ 8 A tak ho chytili, zmlátili na smrť a jeho mŕtve telo vyhodili z vinice.

9 Čo myslíte, čo urobí majiteľ vinice, keď sa to dozvie? Príde osobne, všetkých dá pozabíjať a vinicu prenajme iným. 10 Len si spomeňte, čo je napísané v Písme: ‚Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe. 11 Urobil to Pán a z nášho pohľadu je to čosi obdivuhodné.‘ “ 12 Židovskí vodcovia pochopili, že tento príbeh sa vzťahuje na nich. Chceli sa ho preto zmocniť, ale báli sa naňho siahnuť zo strachu pred ľuďmi. Museli ho nechať tak a odišli.

13 Židovskí vodcovia potom poslali za Ježišom niekoľko farizejov a Herodesových prívržencov, aby ho pri rozhovore s nimi chytili do pasce a mohli ho obžalovať. 14 Povedali: „Majstre, vieme, že ti ide o pravdu a že sa vo svojich názoroch nedáš nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu. Povedz nám teda: je správne platiť cisárovi dane, alebo nie? Máme to robiť, alebo nie?“

15 Ježiš postrehol ich lesť, preto im povedal: „Prečo ma pokúšate? Ukážte mi mincu!“ 16 Podali mu rímsky denár. Spýtal sa ich: „Čí obraz a meno je na tejto minci?“ Odpovedali: „Cisárove.“ 17 Ježiš im povedal: „Tak dávajte cisárovi, čo patrí cisárovi, a čo je Božie, dávajte Bohu.“ Jeho odpoveď ich zaskočila.

18 Potom za ním prišli saduceji, ktorí učia, že žiadne zmŕtvychvstanie neexistuje. Opýtali sa ho: 19 „Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané, že ak zomrie muž, ktorého manželstvo bolo bezdetné, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka, aby sa zachoval jeho rod. 20 Raz bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil, onedlho však zomrel a nezanechal po sebe nijaké deti. 21 Oženil sa s vdovou druhý brat, ale aj ten zomrel bezdetný. 22 Tak to pokračovalo, až zomrel aj posledný. Napokon zomrela aj žena. 23 Naša otázka znie: Komu bude patriť táto žena po vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich bratov!“

24 Ježiš im odpovedal otázkou: „Nespočíva váš omyl náhodou v tom, že nerozumiete Písmu a nepoznáte Božiu moc? 25 Keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ženiť a vydávať, ale budú žiť ako anjeli. 26 A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o tom, čo mu Boh povedal z horiaceho kra: ‚Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov?‘ 27 Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. V tomto sa hlboko mýlite!“

28 Bol tam aj jeden z učiteľov Zákona, ktorý videl, ako sa saduceji medzi sebou dohadujú. Keď počul, ako múdro im Ježiš odpovedal, prišiel za ním aj on s otázkou: „Ktoré prikázanie je najdôležitejšie?“ 29 Ježiš mu odvetil: „Najdôležitejšie prikázanie znie takto: ‚Počuj, Izrael! Pán, náš Boh je jediný Pán. 30 Budeš ho milovať z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej svojej sily!‘ 31 A druhé prikázanie je: ‚Miluj svojho blížneho ako samého seba! Niet dôležitejších prikázaní, ako sú tieto.‘ “

32 „Správne si to povedal,“ súhlasil učiteľ Zákona. „Je len jeden Boh a okrem neho iného niet. 33 Milovať ho z celého srdca, celým rozumom a z celej sily svojej vôle a milovať blížneho ako samého seba, to je viac ako všetky obete zvierat na oltári.“ 34 Keď Ježiš počul, že zákonník pochopil jeho slová, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Odvtedy sa ho už nikto nesnažil nachytať žiadnymi otázkami.

35 Neskôr, keď Ježiš učil v chráme, spýtal sa: „Uvažovali ste nad tým, prečo učitelia Zákona nazývajú Mesiáša synom Dávidovým? 36 Veď sám Dávid, vedený Duchom Svätým, napísal: ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti všetkých nepriateľov nepoložím k nohám.‘ 37 Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako potom môže byť aj jeho synom?“

Ježiša nadšene počúval veľký zástup ľudí. 38 Ježiš im hovoril: „Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú na verejnosti úctivo zdraviť a klaňať sa im. 39 Radi sedávajú na čestných miestach pri bohoslužbách i na hostinách. 40 Využívajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Práve preto ich Boh potrestá prísnejšie než ostatných.“

41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia vhadzujú peniaze. Mnohí bohatí do nej vkladali vysoké sumy. 42 Keď však prišla akási chudobná vdova, vhodila do pokladnice iba dve drobné mince. 43 Ježiš na to upozornil učeníkov: „Viete, že táto chudobná vdova dala vlastne viac ako ostatní? 44 Oni všetci dávali iba to, čo im zvyšovalo, ale táto chudobná žena dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“