10
Tok ri Jesús xuya-e uchuk'a' chique ri doce apóstoles
(Mr. 3:13-19; Lc. 6:12-16)
Ri Jesús xeroyoj ri doce ru-discípulos* y xu'on-e chique chi c'o quik'a'* chi yequelesaj itzel tak espíritu y ronojel ruvech yabil y k'axomal quiq'uin ri vinak. Y jare' quibi' ri doce apóstoles: ri na'ey ja ri Simón ri ni'ix Pedro che* y ri Andrés ri quichak'-quinimal qui' riq'uin. Jun chic, ja ri Jacobo* y ri Juan ri eruc'ajol ri Zebedeo. C'o ri Felipe, c'o ri Bartolomé, c'o ri Tomás, y jun chic, ja ri Mateo* ri c'uluy impuestos. C'o ri Jacobo ri ruc'ajol ri Alfeo, ri Lebeo ri ni'ix Tadeo che, ri Simón ri c'o quiq'uin ri achi'a' ri ni'ix cananista chique, y ri Judas Iscariote ri xtijacho-e richin ri Jesús.
Ri discípulos yetak richin nequitzijoj ruch'abel ri Dios
(Mr. 6:7-13; Lc. 9:1-6)
Ja doce achi'a' ri' ri xerutak-e ri Jesús, y quire' ruchojmil ri samaj xu'ij-e chique: Vacami yixbe, pero man quixbe quiq'uin ri man israelitas ta, y man quixoc pa tak tinamit quichin ri aj-Samaria.* Ja quiq'uin ri kavinak israelitas ri e'achel ovejas esatznak can* quixbin-vi. Tok rix benak chiri', quire' ti'ij tok nitzijoj ri ruch'abel ri Dios: Vacami, ri aj-chicaj gobierno* nik'alajin chic chi'icojol, quixcha' chique. Ri yeyavej y ri c'o ri yabil lepra chiquij, que'ic'achojrisaj can. Que'ic'asoj ri anima'i'. Que'ivelesaj ri itzel tak espíritu pa tak cánima ri vinak. Y roma ronojel ri uchuk'a' re' xa sipan chive, rix man jun rajil tic'utuj chique ri ye'ito' riq'uin. Man jun ruvech méra tiya-e pa tak (ipas, ic'an),* achel ri banon che oro, che plata, y che cobre. 10 Man tic'uaj-e morral richin ri ibey, ni jun chic solaj itziak, nis-ta jun chic par xajab, nis-ta ch'ami'y. Roma jun samajinel* can utz vi chi nitzuk roma ri samaj* ri nu'on. 11 Xa achique na tinamit o aldea ri xquixoc-vi, na'ey na tivetemaj achique chi vinak ri utz chi yixc'uje' pa racho. Chiri' c'a chiracho quixc'uje-vi, c'a quixel na pe chupan ri lugar ri'. 12 Y tok yixoc-apu ri pa jay ri yixec'uje-vi, que'ibana' saludar* ri ec'o chiri'. 13 Si ri ec'o chupan ri jay ri' utz niquic'ul ivech, ri uxlanen richin ri Dios ri nirayij pa quivi', can xtika-vi pa quivi'. Pero si man utz ta niquic'ul ivech, ri uxlanen richin ri Dios man xtika ta can pa quivi', xa xtitzolij chic pe iviq'uin. 14 Y xa achique na jun ri man nuc'ul ta ivech, y man nrac'axaj ta ri ruch'abel ri Dios ri nitzijoj rix, tok yixel-pe ri pa jay o ri pa tinamit, (tiquiraj, titota')* can ri pokolaj chi tak ivakan chiquivech ri aj chiri', richin tiquina'ej chi can man utz ta ri xqui'en. 15 Yin kitzij nin-ij chive chi tok xtuka ri k'ij chi xtinic'ox* ronojel ch'utik-nima'k, más q'uiy castigo xtika pa quivi' ri man niquic'ul ta ivech, que chuvech ri xtika pa quivi' ri aj-Sodoma y ri aj-Gomorra.
Ri Jesús nu'ij chique ri discípulos chi c'o pokon xti'an chique
16 Vacami c'a, yin yixintak achel ovejas* chiquicojol vinak ri e'achel utuva'. Romari' tibana' achel nu'on ri cumatz, roma jun cumatz cha'anin nujec'-ri' tok nuna'ej chi c'o petenak. Y tibana' achel nu'on jun paloma,* roma rija' can man jun oc rumac.* 17 Tibana' cuenta ivi'* chiquivech ri itzel yixquitz'et. Roma rije' xquixquijach pa quik'a' ri achi'a' junan niqui'en gobernar; y xquixquich'ey pa tak qui-sinagoga.* 18 Rix hasta chiquivech gobernadores* y chiquivech reyes xquixuc'uax-vi voma yin, richin quiri' xquinik'alajrisaj chiquivech rije' y chiquivech ri man israelitas ta. 19 Pero tok xquixjach pa quik'a' ri yebano gobernar, man tich'ujirisaj-ivi' riq'uin ri achique rubanic xquixch'o chiquivech, nis-ta ri achique chi ch'abel xti'ij. Roma chupan ri hora ri' xtiyo'ox-pe ch'abel chive ri xtic'atzin chi xti'ij.* 20 Roma mana-ta rix ri xquixch'o, ja ri Lok'olaj Espíritu* richin ri Itata' Dios ri xtiyo'on ch'abel pa tak ivánima ri xtic'atzin chi xti'ij. 21 Ec'o quichak'-quinimal qui' ri xtiquisujuj-qui' pa camic. Quiri' mismo xtiqui'en ri tata'aj quiq'uin ri calc'ua'l. Ec'o ac'ola' xquecataj chiquij quite-quitata' y xquequijach pa camic.* 22 Itzel xquixtz'et coma conojel roma ri nubi' yin. Jac'a ri xtucoch' ruvech* chupan ri k'axomal c'a pa ruq'uisbel, xticolotaj. 23 Tok ni'an pokon chive pa jun tinamit, quixenimaj* y quixbin pa jun chic tinamit. Roma yin kitzij nin-ij chive chi rix c'a man jani quixk'ax chupan ronojel tinamit ri ec'o vave' pan Israel, tok yin ri xitak-pe richin xinalex chi'icojol yipe chic jun bey.
24 Man jun discípulo* ri más reteman que chuvech ri rutijonel. Y man jun samajinel ri más c'o ruk'ij que chuvech ri rajaf. 25 Ri discípulo can nuk'asaj na vi achel nuk'asaj ri rutijonel, y quiri' mismo ri samajinel can nuk'asaj na vi achel nuk'asaj ri rajaf. Roma si ri vinak xinquicusaj chi Beelzebú* yin ri yin Tata'aj chi'icojol, rix ri rix valc'ua'l, xa más chuvech ri' xquixquicusaj-vi.
Ri achok chuvech nic'atzin chi nikaxi'ij-vi-ki'
(Lc. 12:2-9)
26 Roma c'a ri', rix man tixi'ij-ivi' chiquivech ri vinak, roma man jun achique ri banon che'elek'el* ri man ta xtek'alajin-pe, y man jun ri evan ri man ta xtitemetaj. 27 Ronojel ri nin-ij chive tok rojc'o kayon, tivelesaj rutzijol chosakil. Ri xin-ij chive pa tak ixiquin, man tivevaj-ka, xa tivelesaj rutzijol* pa ruvi' tak jay. 28 Man tixi'ij-ivi'* chiquivech ri yecamisan ri cuerpo, pero ri ivánima man yetiquer ta niquicamisaj. Rix tixi'ij-ivi' chuvech ri Jun ri c'o ruk'a' richin nuq'uis ruk'ij ri ivánima y ri i-cuerpo riq'uin ri xquixruya' pa k'ak' richin jumul. 29 Rix iveteman chi ca'i' ch'utik tak ch'ip-ch'ip tok yec'ayix,* man q'uiy ta oc cajil, pero nis-ta jun chique rije' xtitzak pan ulef si ri Itata' chicaj man nuya' ta lugar. 30 Y rix hasta ri rusumal ivi'* ajlan ronojel. 31 Roma c'a ri', man tixi'ij-ivi'. Más c'o ivakale'n rix que chiquivech q'uiy ch'ip-ch'ip. 32 Xa achique na ri can chiquivech vinak nu'ij-vi* chi vichin yin, ja jun yin xtin-ij chi ri jun ri' vichin yin, y can chuvech ri Nata' ri c'o chicaj* xtin-ij-vi. 33 Y xa achique na ri can chiquivech vinak xtu'ij-vi chi xa manak ru-cuenta chuve yin, quiri' mismo yin can chuvech ri Nata' ri c'o chicaj xtin-ij-vi chi ri jun ri' manak nu-cuenta* che.
Roma ri Jesús xticataj oyoval chiquicojol ri vinak
(Lc. 12:49-53; 14:26, 27)
34 Man tinojij chi riq'uin ri xipe yin choch'ulef tok manak chic oyoval chiquicojol ri vinak. Man quiri' ta. Yin xipe richin chi voma yin, más xticataj oyoval chiquicojol* ri vinak. 35 Xipe richin nin-en chi man junan ta niquinojij chiquivech* ri achi riq'uin ri rutata', ri xten riq'uin ri rute', y ri alibetz riq'uin ri ralite'. 36 Romari' ri itzel xquetz'eto richin jun, xa ja mismo ri ec'o riq'uin pa racho. 37 Ri más xquerojo' rute-rutata' que chinuvech yin, man nuc'ul ta chi ntoc vichin yin. Ri te'ej-tata'aj ri más yecajo' quimi'al-calc'ua'l que chinuvech yin, man nuc'ul ta chi ye'oc vichin yin.* 38 Ri nupokonaj nuya-ri' chuvech ri camic* richin yirutzekle'ej, man nuc'ul ta chi ntoc vichin yin. 39 Ri nupokonaj ruc'aslen choch'ulef, man xtril ta ri c'aslen ri richin jumul.* Jac'a ri man nupokonaj ta ruc'aslen voma yin, can xtril-vi.
Ri rajil-ruq'uexel ri nuya' ri Dios
(Mr. 9:41)
40 Ri nic'ulu ivech rix, ja yin ri nuc'ul nuvech; y ri nic'ulu nuvech yin, nuc'ul ruvech ri takayon-pe* vichin. 41 Ri utz nuc'ul ruvech jun profeta, roma ri profeta jun tzijoy ruch'abel ri Dios, junan rajil-ruq'uexel xtiyo'ox che riq'uin ri profeta.* Y ri neka jun choj ruc'aslen riq'uin, y utz nuc'ul ruvech roma choj ruc'aslen ri neka riq'uin, junan rajil-ruq'uexel xtiyo'ox che riq'uin ri choj ruc'aslen. 42 Y xa achique na ri nisipan juba' ruraxya'* jun chique ri yetzekle'en vichin, masque ri tzekle'ey vichin can manak oc ruk'ij, ri nisipan ri ya' can c'o rajil-ruq'uexel xtiyo'ox che. Quiri' ri ch'abel ri xeru'ij ri Jesús.
* 10:1 Mr. 3:13-19; Lc. 6:12-16. * 10:1 Mr. 6:7-12; Lc. 9:1-6. * 10:2 Jn. 1:42. * 10:2 Mt. 4:21. * 10:3 Mt. 9:9. * 10:5 2 R. 17:24. * 10:6 Hch. 13:46; Ro. 11:1. * 10:7 Mt. 3:2; 4:17; Lc. 9:2. * 10:9 Mr. 6:8-11; Lc. 9:3-5; 10:4-12. * 10:10 Lc. 10:7; 1 Ti. 5:18. * 10:10 1 Co. 9:7. * 10:12 1 S. 25:6. * 10:14 Neh. 5:13; Lc. 10:10-12; Hch. 13:51; 18:6. * 10:15 Mt. 11:22, 24. * 10:16 Lc. 10:3. * 10:16 Fil. 2:14-16. * 10:16 Lc. 21:15; Ro. 16:19; 1 Co. 14:20; Ef. 5:15. * 10:17 1 P. 3:13, 14. * 10:17 Hch. 5:40; 22:19. * 10:18 Hch. 12:1; 24:20. * 10:19 Ex. 4:12; Jer. 1:7; Lc. 21:12-17. * 10:20 2 S. 23:2; Mt. 12:18. * 10:21 Mi. 7:6; Lc. 21:16. * 10:22 Mt. 24:9, 13. * 10:23 Hch. 14:6. * 10:24 Jn. 13:16; 15:19-21. * 10:25 Mr. 3:22. * 10:26 Mr. 4:22; Lc. 12:2, 3; 1 Co. 4:5. * 10:27 Col. 1:23. * 10:28 Is. 8:12, 13; 2 Co. 5:11; 1 P. 3:14. * 10:29 Lc. 12:6, 7. * 10:30 Lc. 21:18; Hch. 27:34. * 10:32 Sal. 119:46; Lc. 12:8. * 10:32 Mt. 25:34; Ap. 3:5. * 10:33 Mr. 8:38; Lc. 9:26; 12:9; 2 Ti. 2:12. * 10:34 Lc. 12:51-53. * 10:35 Mi. 7:6; Mt. 24:10; Mr. 13:12, 13. * 10:37 Lc. 14:26. * 10:38 Mt. 16:24. * 10:39 Mt. 16:25; Lc. 17:33; Jn. 12:25; Ap. 2:10. * 10:40 Jn. 13:20. * 10:41 1 R. 17:10-16; 2 R. 4:8; Mt. 16:27. * 10:42 1 R. 18:4; Mt. 25:40; He. 6:10.