15
Jun ejemplo chij jun oveja satzanak
Y conojel re achi'a' molay tak impuestos y chuka' re vinak re nibex aj-maqui' chique, ye'jelon-apo riq'uin re Jesús chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios re nutzijoj. Y ja vinak qui tak re' re ye'jelon-apo riq'uin re Jesús, mare' re achi'a' fariseos y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas camas ye'ch'o chij re Jesús, y niquibila': Re Jesús junan quivach quiq'uin re aj-maqui'. Roma camas otz quic'ulic nuban y man xe-ta re', xa can niba chuka' quiq'uin cho tak cachoch chin ne'va', ye'cha'.
Mare' re Jesús xutz'am rubixic jun ejemplo chiquivach, y xubij: Tak jun chiva yex jec'o jun ciento ru-ovejas y nisatz-ta can jun tak je'ruc'uan-a, reja' can ye'ruya' can ba' re je noventa y nueve chire' pa juyu', y niba chucanoxic re jun satzanak can. Y tak no'rvila-pa re oveja re', nuya' c'a-pa chutila'n. Can niqui'cot roma xuvel-pa. Y tak napon charachoch, ye'rayoj re vinak rutaman quivach, y ye'rayoj chuka' re ru-vecinos, y nubij chique: Quixqui'cot viq'uin vocame, roma re nu-oveja satzanak, xinvel. Y can katzij nimbij chiva, che re jec'o chila' chicaj ye'qui'cot tak jec'o noventa y nueve vinak re choj quic'aslen, re jalatajnak chic quic'aslen chach re Dios. Pero más ye'qui'cot chila' chicaj, tak c'o jun aj-mac re nijalataj ruc'aslen chach re Dios.
Re ejemplo chij jun ficha satzanak
C'o-ta jun ixok re c'o lajuj fichas riq'uin, y cha re lajuj fichas re' nutzak jun chire' pa rachoch, reja' can nutzaj k'ak' y can otz chuka' rumesic nuban pa rachoch chin nucanoj re ru-ficha, hasta c'a nuvel-na. Y tak ruvilon chic, ye'rayoj re vinak re rutaman quivach, y ye'rayoj chuka' re ru-vecinos, y nubij chique: Quixqui'cot viq'uin, roma re nu-ficha tzekenak, xinvel-yan. 10 Y can katzij nimbij chiva, che tak c'o jun aj-mac nijalataj ruc'aslen chach re Dios, can chibil chuka' re ángeles chin re Dios camas ye'qui'cot, xcha' re Jesús.
Re ejemplo chij jun c'ajol-ala' re xuc'utuj ru-herencia cha re rutota'
11 Y re Jesús xubij chuka' chique: C'o c'a jun ache jec'o je ca'e' ruc'ajol. 12 Y jun k'ij re chak'alaxel xubij cha re rutota': Papá, yen ninjo-yan re nu-herencia. Y re tata'aj can xujach-va re herencia chiquivach che je ca'e'. 13 Xa c'a jac'a jun ca'e-oxe' k'ij tijach-va re herencia, re chak'alaxel xutz'am ruc'ayixic ronojel re xya' can cha. Q'uiy mero xumol-a, y c'are' xba pa jun chic lugar re c'ac'anaj c'o-va. Y tak c'o chic chire', xuc'uaj jun itzel c'aslen, y mare' camas q'uiy mero nuq'uis. 14 Reja' xuq'uis c'a ronojel re ru-mero. Y jare' tak xpa jun namalaj viyjal chupan re lugar re anche' c'o-va. Y re c'ajol-ala' re' nich'umun rupan y manak chic ru-mero chin nucusaj. 15 Y mare' xbo'rsuju-ri' chin ne'samaj riq'uin jun ache re c'o chire' chupan re lugar re', y re ache re' xutak-a pa rujuyu' chin ye'bo'rchajij ak. 16 Y roma camas viyjal tz'amayon richin re c'ajol-ala' re', can nrajo' nutaj re niquitaj re ak. Roma man jun vinak niyi'o-ta jun cosa cha. 17 Y re c'ajol-ala' re', c'ajare' tak xbeka chuc'o'x y xubij-ka pa ránma: Re je ru-mozo re nata' man niquitaj-ta viyjal, roma c'o q'uiy quivay. Pero yen yincom-yan roma viyjal vova'. 18 Más otz quintzolaj-na riq'uin re nata', y xtimbij cha: Papá, ximacun chach re Dios, y can ximacun chuka' chavach rat. 19 Man chic c'a ruc'amon-ta nabij ac'ajol chua. Más otz tabana' chua che yinoc jun a-mozo, xquincha' cha. 20 Y can jare' tak xutz'am-a bey chin xba charachoch, anche' c'o-va re rutota'.
Y c'ac'anaj c'a c'o-va re c'ajol-ala' cha re rachoch, tak re tata'aj xutz'at-yan-apo re ruc'ajol, y camas xujoyovaj rach. Mare' jonanin xba chuc'ulic, xuk'etej y xutz'ubaj. 21 Y re c'ajol-ala' can jare' xubij cha re rutota': Papá, ximacun chach re Dios, y can ximacun chuka' chavach rat. Man chic c'a ruc'amon-ta che nabij ac'ajol chua. 22 Pero re tata'aj xubij chique re ru-mozos: Tilisaj-pa re tziak más otz y tiveka' re nuc'ajol. Tiya' jun napank'a' chuk'a' y tiya' chuka' ruxajab. 23 Y te'ic'ama-pa chuka' re ch'et vacx re camas ti'oj, y tiquimisaj. Takabana' jun namak'ij, y kojva'. 24 Y quire' nimbij roma re jun nuc'ajol re' can quiminak chic chinoch yen, pero vocame can ancha'l che xc'astaj chic-pa. Roma satzanak-a, pero xbeka chic kaq'uin, xcha' re tata'aj. Y can jare' xtiquir re namak'ij.
25 Y tak ntajin re namak'ij, re nemalaxel nisamaj pa juyu'. Y tak xtzolaj-pa y napon-yan-apo charachoch, xuc'axaj che c'o namak'ij ntajin. 26 Mare' reja' xrayoj jun chique re qui-mozo y xuc'utuj cha: ¿Andex xbanataj? ¿Y anchique roma tak ntajin namak'ij? 27 Y re mozo xubij cha: Roma xtzolaj-pa re achak' y ruxnak rach. Mare' re arta' xutak ruquimisasic re ch'et vacx re camas ti'oj. 28 Tak xuc'axaj quire' re nemalaxel, xyacataj ruyoval, y man nrajo-ta c'a ndoc-apo pa jay. Mare' xbe'el-pa re rutota', y nubuchila', chin quire' ndoc-ta-apo. 29 Pero man xrajo-ta. Reja' xubij cha re rutota': Yen can nojel tiempo yinsamaj aviq'uin y man jun bey man-ta niniman atzij. Pero man jun bey ayi'on-ta jun cosa chua. Astapa' can ála-ta jun ch'et cabra, chin nakaban-ta jun namak'ij quiq'uin re nu-amigos, pero re' can man jun. 30 Y vocame rat xaquimisaj re ch'et vacx ti'oj, xaxe roma xtzolaj-pa re jun ac'ajol re', y reja' xa xbo'rq'uisa-yan can ronojel re abiyomal chiquivach ixoki' re man otz-ta quic'aslen, xcha'. 31 Y re tata'aj xubij: Nuc'ajol, xcha' cha. Rat can viq'uin yen yatc'o-va. Mare' ronojel re c'o viq'uin, can avichin-va rat. 32 Pero re achak' re' can quiminak chic chinoch yen, y vocame can ancha'l che xc'astaj chic-pa. Roma satzanak y vocame xbeka chic kaq'uin. Y mare' can nimban namak'ij y re kánma camas niqui'cot, xcha' re tata'aj cha re ruc'ajol nemalaxel. Ja ejemplo re' re xubij re Jesús.
15:1 Ez 18.23; Mt 9.10; 1 Ti 1.15. 15:2 Hch 11.3. 15:4 Mt 18.12; 1 P 2.25. 15:5 Is 40.11. 15:6 1 P 2.10, 25. 15:10 Mt 18.10. 15:13 Gn 6.5; Sal 81.12; Jer 2.5; Ro 1.21; Tit 3.3. 15:18 Lv 26.40, 41; 1 R 8.47, 48; 2 Cr 33.12, 13; Job 33.27, 28; Lm 3.40; Jon 2.4. 15:20 Is 49.15; Hch 2.39; Ef 2.13, 17. 15:21 Sal 51.4. 15:22 Mt 22.11; Ga 3.27; Ap 19.8. 15:24 Is 35.10; Ef 2.1; 5.14; Col 1.13. 15:28 1 S 17.28; Is 65.5; Jon 4.1-3. 15:29 Mt 20.11, 12. 15:31 Jn 8.35. 15:32 Sal 51.8; Is 35.10; Ro 15.9-12.