22
Re ye'tzelan chin re Jesús niquinojela' andex xtiquiban chin niquiquimisaj
Y xa chua'k-cabij chic re quinamak'ij re israelitas, y ja namak'ij re' tak niquitaj xcana-vay re manak levadura riq'uin, y re namak'ij re' niquibij pascua cha. Jare' tak re principal tak sacerdotes y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas, niquinojela' andex xtiquiban chin niquiquimisaj re Jesús, roma quixibin-qui' chiquivach re vinak.
Y re Judas re jun chique re je doce apóstoles re xbex chuka' Iscariote cha, can nisamaj chic re Satanás pa ránma. Mare' re Judas re' xba quiq'uin re principal tak sacerdotes y quiq'uin chuka' re ye'c'uan quichin re achi'a' re ye'chajin chire' pa rachoch re Dios, y xch'o quiq'uin chij re andex xtuban chin nujach re Jesús pa quik'a'. Y re achi'a' camas c'a xe'qui'cot tak xquic'axaj quire', y xquisuj mero cha. Re Judas xuban can re trato. Y xutz'am runojexic andex xtuban y jampa' tak xtujach pa quik'a', y tak xtujach pa quik'a', ja tak manak vinak quimalon-qui' riq'uin.
Tak re Jesús xuya' re xcana-vay y re ruyi'al-uva chique re ru-discípulos
Xbeka re namak'ij, k'ij chin nitij re xcana-vay re manak levadura riq'uin, y chuka' jare' tak ye'quimisas re ch'utak ovejas, roma jare' re ye'oc chupan re namak'ij rubini'an pascua. Y re Jesús xe'rutak-a re Pedro y re Juan, y xubij-a chique: Quixbiyin y te'ibana' rubanic re xtakataj chupan re pascua re'.
Y re je ca'e' discípulos xquic'utuj cha: ¿Anche' c'a najo-va che nakabana' rubanic re va'in?
10 Y re Jesús xubij chique: Tak xquixapon pa tenemit Jerusalén, xtitz'at che c'o jun mozo re ruc'amom-pa ruya' pa jun cucu'. Titzekelbej-a re ache re' c'a anchique jay xtoc-va. 11 Y tibij cha re rajaf re jay re': Re ka-Maestro rubim-pa: ¿Anchique cuarto chin re avachoch otz chin nimban-va re namalaj va'in quiq'uin re nu-discípulos chupan re namak'ij pascua? quixcha' cha. 12 Y re rajaf jay xquixruc'uaj pa ruca'n piso chin re jay. Y chire' c'o jun cuarto nem banon chic rubanic. Ja chire' tibana-va rubanic re xtakataj chin re pascua, xe'cho'x-a.
13 Y re je ca'e' discípulos xe'ba. Y can ancha'l re rubin-a re Jesús chique, can quire' re xbanataj. Y reje' can xquiban-va rubanic ronojel re ndoc chin re va'in chin re pascua.
14 Y tak xapon re hora, re Jesús y re je doce apóstoles xe'tz'uye-apo chach mesa, 15 c'are' re Jesús xubij chique: Camas nrayim-pa che antes che yincom, junan nakaban can re jun namalaj va'in chupan re namak'ij pascua. 16 Y nimbij chiva, che tak ja re Dios re nibano chic gobernar chire' y xban-yan cumplir ronojel re ndel che tzij re namak'ij pascua, c'ajare' tak xtimban chic jun bey re va'in re' iviq'uin.
17 Y re Jesús xutz'am c'a jun copa re c'o ruyi'al-uva chupan, y tak rutioxin chic cha re Dios, xubij: Tikumu' c'a can chiyixnojel, 18 roma can nimbij chiva, che tak ja chic re Dios re nibano gobernar, c'ajare' tak xtinkum chic jun bey re ruyi'al-uva.
19 Y quire' chuka' xuban tak xuc'am-apo jun xcana-vay, y tak rutioxin chic cha re Dios, xupar re xcana-vay y xuya' chique re ru-apóstoles, y xubij: Jare' re nu-cuerpo re ninjach pa camic pan i-cuenta yex. Tibana' quire' chin che xtinataj re nucamic.
20 Y tak xe'va-yan, re Jesús xutz'am chuka' re copa re c'o ruyi'al-uva chupan, y xubij: Re ruyi'al-uva re', jare' re nuq'uiq'uel re xtibiyin tak xquincom. Riq'uin re nuq'uiq'uel, can jare' xtic'achoj re c'ac'a trato re rusujum-pa re Dios che nuban quiq'uin re vinak. Re nuq'uiq'uel re xtibiyin, xa rutzij re imac, chin che yixcolotaj.
21 Y re ache re xquinjacho pa quik'a' re vinak re ye'tzelan vichin, can c'o c'a chakacojol chach mesa. 22 Can tic'axaj c'a re nimbij chiva, che yen re xinalax chi'icojol, can xquinquimisas-va, roma can jare' re runojim-pa re Dios pa nue'. Pero re xtijacho vichin, can tivok'ex rach, xcha' re Jesús.
23 Y jare' tak re ru-discípulos re Jesús xquibila-ka chiquivach che anchique como re xtijacho-a chin re Jesús.
Re vinak re nuna' che camas ruk'ij
24 Y re discípulos re' xquich'ojela' chiquivach anchique re c'o más ruk'ij chiquicojol reje'. 25 Pero re Jesús xubij chique: Re ye'bano gobernar chach re ruch'ulef, can niquina' che ja reje' re je cajaf conojel vinak re jec'o chach re ruch'ulef, roma ja reje' re ye'bano mandar pa quive'. Y re achi'a' re ye'bano quire' camas nika chiquivach nibex chique che je banoy tak utzil. 26 Jac'a chi'icojol yex nu-discípulos man quire-ta. Roma re c'o más ruk'ij chi'icojol yex, tuna-ka-ri' che manak ruk'ij chiquivach re ruchibil. Y re jun chiva yex re nibano mandar pan ive', tuna-ka-ri' che manak ruk'ij. Xa quixruto' che nuban re samaj re niban yex. 27 Y tak c'o jun rutz'amon va'in chach mesa y c'o jun re nibano-apo servir richin, ¿anchique como che je ca'e' re c'o más ruk'ij ninojij yex? ¿Mana-ta como re c'o chach mesa re nivilix-apo re más c'o ruk'ij? Pero yen re yinc'o chi'icojol man quire-ta, roma yen can ancha'l nuban re nibano-apo servir chach mesa, quire' nimban.
28 Yex can yixc'o-pa viq'uin chupan re tijoj-pokonal re ye'nk'asaj. 29 Roma re', yen xtimban chiva che xtic'ue' autoridad pan ik'a', can ancha'l re rubanon re Nata' Dios viq'uin yen, 30 chin quire' xquixva' y xquixuq'uia' chach jun misma mesa viq'uin, tak c'o chic autoridad pa nuk'a' yen. Y yex xtiban gobernar pa quive' re je doce grupo israelitas re quibanon dividir-qui'.
Re Jesús can rutaman che re Pedro xtubij che man rutaman-ta rach
31 Y re Ajaf Jesús xutz'am tzij riq'uin re Simón Pedro y xubij: Simón, Simón, nimbij chava che re Satanás xixruc'utuj-yan cha re Dios chin che yixtojtobex. 32 Pero yen can nbanon-va-pa orar chavij rat, chin quire' can naban confiar-avi' viq'uin. Can xcatapon-va pa ruk'a' re Satanás. Pero tak xtitzolaj-pa ac'o'x viq'uin, tabana' chique re nic'aj chic discípulos che más tiquibana' confiar-qui' viq'uin, xcha' re Jesús.
33 Y re Simón Pedro xubij: Vajaf, vo xa rat xcac'uax pa cárcel, yen chuka' yimba chavij pa cárcel. Y vo xa yaquimisas, yen chuka' yincom aviq'uin, xcha'.
34 Pero re Jesús xubij cha: Pedro, yen nimbij chava, che chupan re ak'a' re', antes che re moma' nitzirim-pa, rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch, xcho'x re Pedro.
Re Jesús nubij che tiene que nibanataj re nubij chupan re ruch'abal re Dios chij re Jesús
35 Y re Jesús xuc'utuj c'a chique re ru-discípulos: Tak xixintak jun bey can, man xinjo-ta che xic'uaj iya'l, ni xe-ta mero, ni xe-ta jun chic c'ulaj xajab. ¿C'o como re xuban falta chiva? xcha'.
Y reje' xquibij che man jun xuban falta chique.
36 Y re Jesús xubij chique: Jac'a vocame man chic quire-ta. Roma vocame re c'o ruya'l, tuc'uaj-a. Re c'o ru-mero, tuc'uaj-a. Y re manak ru-espada, tuc'ayij jun rutziak chin nulok' jun richin, 37 roma tiene que nibanataj ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can chuij: Can ancha'l jun aj-mac xtiban cha, quire' nubij re tz'iban can. Y re' can xtiban-va chua yen. Roma ronojel re je'tz'iban can chuij chupan re ruch'abal re Dios, can xque'banataj-va, xcha' re Jesús.
38 Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Ajaf, vova' c'o ca'e' espada.
Pero re Jesús xubij chique: Man chic tinataj re'. Re Jesús xubij quire' roma xutz'at che man xk'ax-ta pa quive' re ru-discípulos.
Re Jesús nuban orar
39 Re Jesús tak elinak chic-a chire', xba chuxe' re jun loma rubini'an Olivos, re anche' siempre tibo-va. Y re ru-discípulos can je'tzakatal-va-a chij. 40 Y tak xe'bapon, xubij chique: Tibana' orar y tic'utuj cha re Dios che tak yixtojtobex, man quixtzak pa mac.
41 Y re Jesús xbiyin-apo jun ca'e' rakan-c'am, y chire' xuque-va-ka, y xutz'am rubanic orar. 42 Y nubij chupan re ru-oración: Nata', tabana' che man-ta nink'asaj re jun tijoj-pokonal re', vo xa quire' re najo' rat. Pero man taban re ninjo' yen. Roma yen can ninjo-va nimban re najo' rat, xcha'.
43 Y c'o c'a jun ángel re pitinak chila' chicaj xuc'ut-ri' chach, chin no'rya-ka ruchuk'a' re Jesús. 44 Y camas c'a nik'axo re ránma nuna' reja'. Mare' can riq'uin c'a ronojel ránma más nuban orar. Y roma camas nik'axo re ránma, mare' re ya' re ndel chij man chic relic-ta ya', xa can ancha'l chic nima'k tak tz'uj quic' ye'ka pan ulef.
45 Tak re Jesús xtane' chubanic orar, xbeyacataj-pa re anche' xucul-va, xtzolaj-pa quiq'uin re ru-discípulos, pero tak xbeka quiq'uin, xa quitz'amon varan, roma reje' ye'bison y je'cosnak. 46 Y re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma yixvar? Quixyacataj, tibana' orar y tic'utuj cha re Dios che tak yixtojtobex man quixtzak pa mac, xcha' chique.
Re ak'a' tak xtz'am re Jesús
47 Y c'a ntajin che tzij re Jesús quiq'uin re ru-discípulos, tak xquina', xe'bapon je q'uiy vinak quiq'uin. Y jun chique re je doce ru-discípulos re rubini'an Judas, jare' re ac'ayon-apo quibey re vinak re'. Y re Judas can xe xapon, xjelon-apo riq'uin re Jesús chin xutz'ubaj. 48 Pero re Jesús xubij cha re Judas: ¿Y como man yaq'uex-ta yinatz'ubaj xaxe chin che yinajach-a pa quik'a' re ye'tzelan vichin yen re xinalax chi'icojol?
49 Y re discípulos tak xquitz'at re ntajin rubanic y re xque'banataj, xquibij: Ajaf, ¿yojyacataj chiquij che espada?
50 Y c'o jun chique re discípulos re xusoc jun ache re ru-mozo re namalaj sacerdote. Can xutzaq'uij-va-a ruxquin. Y re ruxquin re xutzaq'uij-a ja re c'o pa rajquik'a'. 51 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Man chic tiban quire'.
Y c'are' xutz'am re ruxquin re mozo y xuc'achojsaj. 52 Y re vinak re je'binak chutz'amic re Jesús ja re principal tak sacerdotes, re je'ac'ayon quichin re achi'a' re ye'chajin pa rachoch re Dios, y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. Y reja' xubij chique: ¿Yex xinojij che yixpitinak chutz'amic jun elek'om y mare' ic'amom-pa che' y espada? 53 Can k'ij-k'ij c'a xinc'ue' chi'icojol pa rachoch re Dios, y man jun andex xiban chua. Pero ja hora re' re yi'on chiva yex, hora che re rujoval re k'oko'm nich'acon, xcha' re Jesús.
Tak re Pedro xubij che man rutaman-ta rach re Jesús
54 Xquitz'am-a re Jesús, y xquic'uaj pa rachoch re namalaj sacerdote. Y re Pedro je'rutzekelben-a, pero c'ac'anaj c'o-va can chiquij. 55 Y re chire' chach-jay, re rusamajela' re namalaj sacerdote xquibox k'ak', y xe'tz'uye-apo conojel chuchi-k'ak'. Y chuka' re Pedro xtz'uye-apo chiquicojol. 56 Y jun ixok raj-ic' re namalaj sacerdote, tak xutz'at che re Pedro tz'uyul chire' chiquicojol rumek'on-ri', xutzu-xutzu' rach y xubij: Re jun ache re' ruchibil chuka' re Jesús, xcha'.
57 Pero re Pedro xutz'uc tzij chach re ixok, y xubij: Yen man ntaman-ta rach re Jesús, xcha'.
58 Y c'a ba' che', c'o chic jun xtz'eto-pa richin re Pedro, y xubij cha: Rat yat jun chique re ru-discípulos re Jesús. Y re Pedro xubij: Mana-ta yen.
59 C'o la'k jun hora tak'ax-va re', tak c'o chic jun xbin che can katzij-va che chuka' re Pedro xc'ue' riq'uin re Jesús, roma reja' can aj-Galilea-va, xcha'.
60 Pero re Pedro xubij: Man nak'ax-ta pa nue' anchique roma nabij quire' chua.
Y can c'a ntajin che tzij re Pedro, tak re moma' xtzirim-pa. 61 Y re Ajaf Jesús xuya' vuelta y xutz'at-pa re Pedro. Y re Pedro jare' tak xbeka chuc'o'x re rubin can re Ajaf cha, che c'amaje-na titzirim-pa re moma', tak rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch. 62 Y tak re Pedro xel-a pa fuera, can xujek'aj ok'ej.
Tak re Jesús xch'ay coma re achi'a' ye'chajin richin y xe'tze'en chuka' chij
63 Y re achi'a' re je'chajiyon chin re Jesús, ye'tze'en c'a chij y niquich'ay. 64 C'are' xquitz'apij rach y xquiyala' k'a' chupalaj y niquic'utula' c'a cha: ¿Anchique re xyi'o k'a' cha'palaj? Tabij chaka, ye'cha' cha.
65 Y q'uiy c'a itzel tak tzij xquibila' cha.
Tak re Jesús xc'uax chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar
66 Tak xsakar-ka, xquimol c'a-qui' re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, re principal tak sacerdotes, y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas. Y xc'uax-apo re Jesús chiquivach re achi'a' re', roma ja reje' re pa camon ye'bano juzgar, y xquic'utuj cha re Jesús: 67 Tabij chaka: ¿La ja como rat re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios?
Pero re Jesús xubij chique: Vo xa nimbij chiva che ja yen re Cristo, man yininimaj-ta. 68 Y chuka' xe-ta c'o preguntas ye'mban chiva, man nibij-ta chua re ninc'utuj chiva, y chuka' man xquinisk'opij-ta-a. 69 Y tak xtak'ax can re jun tijoj-pokonal re', yen re xinalax chi'icojol, xquinetz'uye' pa rajquik'a' re Dios re nitiquir nuban ronojel, xcha' re Jesús.
70 Can ja mismo rato re' conojel xe'c'utun-apo cha re Jesús: ¿Entonces rat yat Ruc'ajol re Dios? xe'cha'.
Y re Jesús xubij: Ja', ja quire', can ancha'l re c'a nibij-ka.
71 Y reje' xquibij: Manak tuk'aj che nipa-ta chic jun chin no'rbij chaka che re Jesús can aj-mac-va, roma can yoj mismo re xojc'axan re c'a nubij-ka y ndel che tzij che can aj-mac-va.
22:1 Mt 26.2; Mr 14.1. 22:2 Sal 2.2; Jn 11.47. 22:3 Mt 26.14. 22:5 Zac 11.12; 1 Ti 6.10. 22:6 Mt 26.5; Mr 14.2. 22:7 Mt 26.17; Mr 14.12. 22:14 Mt 26.20. 22:16 Jn 6.27, 50; Hch 10.41; 1 Co 5.7, 8; He 10.1-10; Ap 19.9. 22:18 Jue 9.13; Sal 104.15; Is 24.9; 25.6; 55.1; Zac 9.15; Mt 26.29; Mr 14.25. 22:19 1 Co 11.24. 22:20 1 Co 10.16. 22:21 Sal 41.9; Mr 14.18; Jn 13.21, 26. 22:22 Hch 2.23; 4.28. 22:24 Mr 9.34; Lc 9.46. 22:25 Mt 20.25. 22:26 Lc 9.48; Stg 4.6; 1 P 5.3. 22:27 Fil 2.7. 22:28 He 2.18. 22:30 Lc 14.15. 22:31 Am 9.9; 1 P 5.8. 22:32 Sal 51.13; Jn 17.9. 22:33 Jn 13.37. 22:34 Mt 26.34; Jn 13.38. 22:35 Mt 10.9; Mr 6.8, 9; Lc 9.3; 10.4. 22:37 Is 53.12; Mr 15.28, 29; 2 Co 5.21; Ga 3.13. 22:39 Mt 26.30, 36; Mr 14.26, 32; Jn 18.1. 22:40 Mt 6.13; Mr 14.38. 22:42 Jn 6.38. 22:43 Mt 4.11. 22:44 Jn 12.27; He 5.7. 22:46 Jon 1.6. 22:47 Mt 26.47; Mr 14.43; Jn 18.3. 22:50 Mt 26.51; Mr 14.47; Jn 18.10; Ro 12.19; 2 Co 10.4. 22:53 Gn 3.15; Jn 12.27; Hch 2.23; 4.27. 22:54 Mt 26.57; Hch 8.32. 22:54 Jn 18.15. 22:55 Mt 26.69; Mr 14.66; Jn 18.17, 18. 22:61 Mt 26.75; Mr 14.72; Jn 13.38. 22:62 Is 66.2; Ez 7.16; 2 Co 7.10. 22:63 Sal 69.1-21; Is 50.6; 52.14; Mt 26.67, 68; Mr 14.65. 22:66 Sal 2.1; 22.12, 16; Mt 27.1; Hch 4.26. 22:67 Mt 26.63; Mr 14.61. 22:69 Sal 110.1; Dn 7.13, 14; He 1.3; 8.1. 22:70 Mt 26.64; Mr 14.62. 22:71 Mt 26.65; Mr 14.63.