9
Y chuka' re Jesús xubij chique re jec'o riq'uin: Can katzij nimbij chiva, che re Dios can xtic'ue' pa kave', chin xkojruban gobernar. Y can xtik'alajin re ru-poder. Y jec'o chiva yex re can man xque'com-ta, xa c'aja tak quitz'eton chic can ronojel re xtibanataj, xcha' re Jesús.
Tak re je oxe' discípulos xquitz'at ruk'ij re Jesús
Y tak k'axnak chic vaki' k'ij, re Jesús xaxe re Pedro, re Jacobo y re Juan re xe'ruc'uaj-a pa rue' jun nema-loma. Y re Jesús xjalataj rutzubal chiquivach re je oxe' ru-discípulos re'. Y chuka' re rutziak can xjalataj ru-color. Roma camas rusakil xuban, can ancha'l re sakboch nika pa rue-juyu' y hasta niyiq'uiloj. Y man jun ch'ajoy-tziak re nitiquir-ta nuban quire' rusakil cha re jun tziak re'. Y xe'bec'ulum-pa re je ca'e' achi'a' quibini'an Elías y Moisés, y ye'tzijon riq'uin re Jesús. Re achi'a' re' je rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can. Y c'are' tak re Pedro xubij-apo cha re Jesús: Maestro, vova' otz kabanon. Takabana' oxe' ch'utak jay. Jun avichin rat, jun chin re Moisés y jun chin re Elías, xcha' cha re Jesús.
Re Pedro quire' xubij-apo y man rutaman-ta anchique roma tak xch'o-apo. Xa bin che man bin xe'rubila-apo. Can che je oxe' discípulos camas quixibin-qui'. Y jare' tak c'o jun nube xpiso quichin. Y chupan re nube re' c'o Jun re xch'o-pa y xubij: Jare' re Nuc'ajol y yen camas ninjo'. Can tic'axaj c'a re rutzij.
Pero tak re discípulos xe'tzu'un chic-apo, xquitz'at che xa man jun chic c'o riq'uin re Jesús. Xa rion chic c'o can.
Y tak reje' je'xulam-pa chach re loma, re Jesús xuchalabej chique re ru-discípulos: Che man jun anchok cha titzijoj-va re xitz'at. Yex otz xtitzijoj pero tak yen re xinalax chi'icojol, xinc'astaj-yam-pa chiquicojol re anama'i', c'ajare' tak ruc'amon che yex xtitzijoj, xcha' chique.
10 Y reje' can man xquitzijoj-ta re andex xquitz'at, pero niquic'utula' chiquivach andex xrajo' xubij re Jesús tak xubij che xtic'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. 11 Y c'are' re je oxe' discípulos xquibij cha re Jesús: Yoj k'axnak pa kave' che can ja rat re Cristo re takom-pa roma re Dios. ¿Pero anchique roma tak re achi'a' je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas niquibij che nabey tiene que ne'ka re Elías, c'ajare' tak xte'ka re Cristo?
12 Y re Jesús xubij chique: Can katzij-va che re Elías nipa nabey y nuban rubiyal ronojel. Mare' yex man tinojij che man xtibanataj-ta chuka' re je'tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios, che yen re xinalax chi'icojol tiene que nink'asaj q'uiy tijoj-pokonal y can man jun nuk'ij xtiban chua. 13 Pero yen nimbij chiva che re Elías re' xpa-yan. Y camas xquiban-a cha. Can andex xquijo' xquiban-a cha. Can ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, xcha' re Jesús chique. Re Elías re xunataj re Jesús xa ja re Juan Bautista.
Re Jesús nuc'achojsaj jun ala' re c'o jun itzel espíritu riq'uin
14 Y tak re Jesús y re je oxe' ru-discípulos xe'bapon quiq'uin re nic'aj chic discípulos, reja' xutz'at che camas je q'uiy vinak re quimalon-apo-qui' chiquij, y chuka' ca'e-oxe' achi'a' je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas quitz'amon-qui' che ch'abal quiq'uin re discípulos. 15 Conojel re vinak, tak xquitz'at che pitinak re Jesús, xsatz quic'o'x, y jonanin xe'ba y xquic'utuj ruxnokil-rach. 16 Y re Jesús xuc'utuj chique re ru-discípulos: ¿Anchok chij itz'amon-va-ivi' quiq'uin reje'? xcha' chique.
17 Pero jun chique re vinak xutz'am-apo rubixic cha re Jesús: Maestro, xcha' cha. Yen nc'amom-pa re nuc'ajol chava, roma c'o jun itzel espíritu riq'uin. Y re itzel espíritu re' can mem rubanon cha. 18 Y tak más nutz'am, xabanchique lugar c'o-va, nutorij pan ulef, y re ruchub can nicubub pa ruchi' y can nukach'ach'ej roray. Y camas chuka' rucojman chic roma quire' ruc'alvachin. Y mare' xinc'utuj utzil chique re a-discípulos chin tiquilisaj re jun itzel espíritu re' riq'uin re nuc'ajol. Pero man xe'tiquir-ta, xcha' re ache.
19 Y re Jesús jare' xubij chique: Man jun vinak chupan re tiempo re' re rubanon-ta confiar-ri' riq'uin re Dios. Man tinojij che yen nojel tiempo xquinc'ue' iviq'uin y chuka' man tinojij che nojel tiempo xquixincoch'. Tic'ama-pa re ala' vova', xcha' chique.
20 Y xc'am-pa re ala' chach re Jesús. Pero tak re itzel espíritu xutz'at re Jesús, riq'uin ruchuk'a' xuyiquiquej can re ala' y xutorij pan ulef. Y re ala' nubolk'otela-ri' y nicubub chuka' pa ruchi'. 21 Y re Jesús xuc'utuj cha rutota' re ala': ¿Jenipa' tiempo tuc'alvachij-va-pa quire' re ala'? xcha' re Jesús.
Y re tata'aj xubij: Can c'a co'ol tak quire' ruc'alvachim-pa. 22 Can q'uiy bey rutorin pa k'ak' y pa tak ya', chin nicom-ta. Pero vo xa rat yatiquir nato', tajoyovaj rach reja', tajoyovaj noch yen chuka' y kojato'. Quire' xubij re tata'aj cha re Jesús.
23 Pero re Jesús xubij cha re tata'aj: Vo xa rat yatiquir naban confiar-avi' viq'uin che yintiquir ninto' re ac'ajol, can xtibanataj-va re narayij. Pero re' ja rat yatc'o-va, roma re can nuban confiar-ri' tak nuc'utuj, can nibanataj-va re andex nrajo', xcha' re Jesús.
24 Y re rutota' re ala' can jare' xubij: Nimban confiar-vi'. Y chuka' can quinato' chin che más-ta xtimban confiar-vi' aviq'uin. Y tak re tata'aj xubij re tzij re', can cof xubij, roma camas nem re bis c'o pa ránma.
25 Tak re Jesús xutz'at che camas je q'uiy vinak re niquimol-apo-qui', reja' cof xch'o cha re itzel espíritu, y xubij cha: Rat re abanon cha re ala' re' che mem y tocon, catel-a y man chic catzolaj-pa riq'uin, xcha' cha.
26 Y re itzel espíritu nurak ruchi' xel-a riq'uin re ala'. Pero camas xuyiquiquej can. Y re ala' xpune' can pan ulef, can ancha'l jun quiminak. Y mare' je q'uiy vinak xe'bin che re ala' xcom. 27 Pero re Jesús xutz'am ruk'a' y xuyac. Y re ala' can jare' xyacataj-pa.
28 Y tak re discípulos jec'o chic quion pa jay riq'uin re Jesús, xquic'utuj cha: ¿Anchique roma yoj man xojtiquir-ta xkalisaj-a re itzel espíritu? xe'cha' cha.
29 Y re Jesús xubij chique: Re jun rach espíritu re' ndel, pero vo xa yex niban ayuno y oración, xcha' chique.
Re Jesús nubij chic jun bey che xtiquimisas
30 Y tak reje' je'elinak chic-pa chire', xe'k'ax pa Galilea. Pero re Jesús man nrajo-ta che ninabex che reja' nak'ax chire'. 31 Roma reja' nrajo' che re ru-discípulos niquitamaj can, mare' xubij chic jun bey chique: Yen re xinalax chi'icojol, can xquinjach-va pa quik'a' re vinak y xquinquiquimisaj. Jac'a tak yin quiminak chic, pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'.
32 Pero re discípulos man xk'ax-ta pa quive' re xbex chique roma re Jesús. Y niquixibij-qui' niquic'utuj cha andex ndel-va che tzij.
Re vinak nrajo' nic'ue' ruk'ij can tusuju-ri' chubanic xabanchique samaj
33 Y re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xe'bapon pa tenemit Capernaum. Y tak c'o chic pa jay, reja' xuc'utuj chique re ru-discípulos. Y yex ¿andex re nich'ojela' chivach tak katz'amom-pa bey? xcha' chique.
34 Pero re discípulos man xe'k'ajan-ta-apo cha re Jesús, roma tak je'pitinak po bey, xa xquich'ojela' chiquivach anchique chique reje' re c'o más ruk'ij. 35 Y re Jesús xtz'uye-ka. C'are' xe'rayoj-apo che je doce ru-discípulos y xubij chique: Vo xa c'o jun nrajo' che ja reja' re c'o ruk'ij, can tuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij y tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj quichin conojel.
36 Y re Jesús xbo'rc'ama-pa jun ch'et ac'ual y xuya' chire' pa quinic'ajal. C'are' xuch'ilej y xubij chique re ru-discípulos: 37 Re yacayon vichin pa ránma y can niqui'cot nuc'ul jun ac'ual ancha'l re', man xe-ta xtuc'ul re ac'ual, xa can xquinruc'ul chuka' yen. Y re nic'ulu vichin yen, man xe-ta chuka' yen re xquinruc'ul, xa can xtuc'ul chuka' re takayom-pa vichin.
Re man ye'tzelan-ta kachin, kachibil-ki' quiq'uin
38 Y re Juan xubij-apo cha re Jesús: Maestro, yoj xkatz'at jun ache re pan abe' rat ye'rulisaj-va itzel tak espíritu, re man kachibil-ta, mare' xkabij cha che man chic tuban re ntajin chubanic.
39 Y re Jesús xubij: Man chic tibij quire' cha, roma vo xa pa nube' yen ye'rubanala' milagros, can nitiquir-va, y man xtijalataj-ta re nunojij y can ja-ta re' xtich'o-ka itzel tak tzij chuij. 40 Roma re man ye'tzelan-ta kachin, can kachibil-va-ki' quiq'uin. 41 Y re vinak re otz yixquitz'at roma viq'uin yen re Cristo yixc'o-va, astapa' xa ba' rax-ya' re xtiquiya' chiva, can katzij nimbij che can c'o rajal-ruq'uixel xtiquic'ul roma quire' niquiban.
Tivok'ex rach re vinak re nibano cha jun rajc'ual re Dios che nitzak pa mac
42 Vo xa c'o jun vinak re c'a ba-oc quinrunimaj-va y nipa-ta chic jun vinak y nuban cha che nitzak pa mac, re vinak re' man otz-ta re nuban. Y mare' antes che nuban re etzelal re', más-ta otz cha reja' che nixim-ta jun moma' aboj chukul y ne'torex can pa mar. 43 Mare' vo xa jun ak'a' nibano chava che yamacun, más otz che nachoy-a. Roma más otz che manak jun ak'a' y yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, que chach c'o-ta che ca'e' ak'a' y yaba pan infierno, anche' c'o-va re k'ak' re man nichup-ta. 44 Re lugar re jec'o jut chin niquich'aculaj-ka re ach'acul re man ye'com-ta, y c'o chuka' k'ak' re man nichup-ta. 45 Y vo xa jun avakan nibano chava che yamacun, más otz che nachoy-a. Roma más otz che manak jun avakan y yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, que chach che ca'e' avakan c'o y ya'tetorex can pan infierno, anche' c'o-va re k'ak' re man nichup-ta. 46 Re lugar re jec'o jut chin niquich'aculaj-ka re ach'acul re man ye'com-ta, y c'o chuka' k'ak' re man nichup-ta. 47 Y vo xa jun anak'avach re nibano chava che yamacun, más otz che nalisaj-a. Roma más otz che manak jun anak'avach y yatapon chila' riq'uin re Dios, re anche' ja reja' re nibano gobernar, que chach c'o-ta che ca'e' anak'avach y ya'tetorex can pan infierno, 48 re lugar re jec'o jut chin niquich'aculaj-ka re ach'acul re man ye'com-ta, y c'o chuka' k'ak' re man nichup-ta.
49 Can ronojel chicop re ye'quimisas re ye'suj cha re Dios, ye'tzayex. Quire' chuka' conojel vinak xque'tzayex, pero man riq'uin-ta chic atz'am, xa riq'uin k'ak'. 50 Re atz'am camas otz. Pero xe-ta re atz'am niq'uis-ta-a re rutzayil, ¿andex como rubanic niban yex chin quire' nitzolaj-ta chic-pa re rutzayil? Man jun. Mare' yex tichajij re ic'aslen, chin quire' man quixoc ancha'l re atz'am re man nitzayin-ta chic, y chuka' manak-ta ayoval chi'icojol, quire' xubij re Jesús.
9:1 Lc 22.18. 9:1 Mt 16.28; Lc 9.27. 9:2 Mt 17.1; Lc 9.28. 9:3 Dn 7.9; Mt 28.3. 9:7 Ex 40.34. 9:7 He 1.1, 2; 2 P 1.17. 9:9 Mt 17.9. 9:11 Mal 4.5; Mt 17.10. 9:12 Gn 3.15; Zac 13.7. 9:12 Sal 22.6; Is 50.6; 53.2; Dn 9.26; Lc 23.11. 9:13 Mt 11.14; 17.12; Lc 1.17. 9:18 Mt 17.16; Lc 9.40. 9:20 Mr 1.26; Lc 9.42. 9:23 Mt 17.20; Mr 11.22, 23; Lc 17.6; Jn 11.40; Hch 14.9. 9:24 Lc 17.5. 9:25 Hch 10.38; 1 Jn 3.8. 9:28 Mt 17.19. 9:31 Lc 9.44. 9:31 Jn 3.14. 9:31 Mt 17.22, 23; Mr 8.31; Jn 2.19; 10.18; Hch 2.23, 24. 9:34 Pr 13.10; Mt 18.1; Lc 9.46. 9:35 Mt 20.26, 27; Mr 10.43. 9:36 Mt 18.2. 9:37 Mt 10.40; Lc 9.48. 9:38 Nm 11.27, 28; Lc 9.49. 9:41 Mt 10.42. 9:42 Mt 18.6; Lc 17.1, 2. 9:43 Mt 5.30; 18.8; Col 3.5; He 12.1. 9:44 Is 66.24; 2 Ts 1.9. 9:47 Ro 8.13; Ga 5.24. 9:49 Lv 2.13. 9:50 Ro 12.18.