8
Tak re Jesús xe'rutzuk como je caje' mil vinak
Ja k'ij re' tak camas je q'uiy vinak re xquimol-apo-qui' riq'uin re Jesús. Pero re vinak re' xq'uis quivay, y mare' reja' xe'rayoj re ru-discípulos y xubij chique: Yen camas ninjoyovaj quivach re vinak re', roma oxe' k'ij que'c'ue-va viq'uin y vocame manak chic quivay chin niquitaj. Y ye'ntak-ta-a cho tak cachoch choj quire' y man jun cosa niquitaj-a, man otz-ta. Roma jec'o naj je'pitinak-va, y q'uiba' ye'tzak pa tak bey roma viyjal, xcha' reja'.
Y re ru-discípulos xquibij cha: Re lugar yojc'o-va xa je manak vinak. Mare' manak anche' nakavila-va-pa vay chin che ye'va' jabal conojel re vinak re', xe'cha' cha re Jesús.
Pero re Jesús xuc'utuj chique re ru-discípulos: ¿Jenipa' vay c'o iviq'uin? xcha' chique.
Y reje' xquibij: C'o vuku', xe'cha' cha.
Y re Jesús xubij che que'tz'uye-ka re vinak pan ulef. C'are' reja' xe'ruli'ej pa ruk'a' re vuku' xcana-vay y xutioxij cha re Dios. Y c'are' xe'rupar y xuya-a chique re ru-discípulos, y reje' xquijachala' chiquivach re vinak. Y c'o chuka' ca'e-oxe' ch'utak car quiq'uin. Y re Jesús xutioxij cha re Dios roma re car re', y c'are' xutak rujachic chiquivach re vinak. Y conojel jabal xe'va'. Can man jun re man-ta xva'. Y c'a c'o vuku' chacach re xuban sobra. Re xe'va' chupan re k'ij re', jec'o la'k jun caje' mil vinak. Y c'are' re Jesús xe'ruban despedir re vinak. 10 Y can jare' tak re Jesús xoc-a pa canoa quiq'uin re ru-discípulos, y xe'ba pa jun lugar rubini'an Dalmanuta.
Re achi'a' fariseos niquitojtobej re Jesús
11 Y jec'o chique re achi'a' fariseos re xe'beka riq'uin re Jesús, y xquitz'am-qui' che ch'abal. Y chin che niquitojtobej re Jesús xquibij cha che can tubana' jun señal chicaj, chin quire' can nuc'ut che ja re Dios takayom-pa richin, xe'cha' cha re Jesús.
12 Pero re Jesús xbison-ka pa ránma y xjek'ejo'x-ka. C'are' xubij: ¿Anchique roma yex re yixc'o chupan re tiempo re' can nijo' nitz'at che c'o-ta jun señal nibanataj chicaj? Pero yen can katzij nimbij chiva che mana-ta re nijo' yex re xtibanataj, xcha' re Jesús chique.
13 Y re Jesús xe'ruya' can re achi'a' fariseos, y xoc-a pa canoa quiq'uin re ru-discípulos, chin che ye'k'ax juc'an chic-apo ruchi-ya'.
Re enseñanza quichin re achi'a' fariseos y re Herodes xa man je otz-ta
14 Y re discípulos xquimistaj man xquic'uaj-ta quivay, y chire' pa canoa xaxe jun vay c'o can. 15 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can tic'axaj re xtimbij chiva, che can tichajij-ivi' chach re levadura quichin re achi'a' fariseos y chin re Rey Herodes. Tak re Jesús xubij quire', xa xch'o chij re enseñanza re niquic'ut re achi'a' re' chiquivach re vinak.
16 Pero re discípulos man xk'ax-ta pa quive' y xquibila' chiquivach: Reja' xubij quire' roma manak kavay xkac'am-pa, xe'cha'.
17 Pero re Jesús xunabej re niquibila' re ru-discípulos, mare' xubij chique: ¿Anchique roma yex ninojij che roma manak kavay, mare' tak ximbij quire'? Yex can man xk'ax-ta pan ive' re ximbij, roma xa can c'a icoversan re ivánma. 18 Yex c'o inak'avach, pero xa man yixtzu'un-ta. C'o ixquin, pero xa man nic'axaj-ta. Yex ancha'l xa man chic ne'ka-ta chi'c'o'x 19 tak yen xinya' quivay re je vo'o' mil vinak riq'uin re vo'o' vay re ximpar chiquivach. ¿Jenipa' chacach je'nojnak che vay re xuban sobra? xcha' chique.
Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Doce chacach.
20 Y chuka' can ancha'l xa man chic ne'ka-ta chi'c'o'x tak yen xinya' quivay re je caje' mil vinak riq'uin re vuku' vay re ximpar chiquivach. ¿Jenipa' chacach je'nojnak che vay re xuban sobra? xcha' chique.
Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Vuku' chacach.
21 Y re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma tak can man k'axnak-ta pan ive'?
Re Jesús xuc'achojsaj jun moy pa Betsaida
22 Re Jesús y chibil re ru-discípulos, xe'bapon pa Betsaida. Y xc'am-pa jun ache moy chach. Y re je'c'amayom-pa richin re moy re' xquic'utuj utzil cha che tuya' ruk'a' pa rue' che re ache moy nitiquir-ta nitzu'un. 23 Xpa re Jesús xuyukej-a chuk'a' re ache moy y xuc'uaj-a chuchi' re tenemit. C'are' re Jesús xuya-apo ruchub chuchi' tak nak'arach re moy. Y xuya' ruk'a' pa rue'. C'are' xuc'utuj cha vo xa c'o nutz'at. 24 Y tak re moy xujak re nak'arach, xubij: Ja'. Ye'ntz'at re achi'a'. Nintz'at che ancha'l che' je'pa'al. Pero xa man quire-ta, roma xa ye'biyin, xcha'.
25 Y re Jesús xuya' chic jun bey re ruk'a' chuchi' tak nak'arach re ache. Can xuban cha re ache che xtzu'un. Y re ache xtzu'un jabal. Can jabal ye'rutz'at ronojel, che naj che nakaj. 26 Y re Jesús xutak-a re ache chin tiba charachoch. Reja' xubij-a cha: Man catoc-apo pa tenemit chin man taya' rutzijol, xa choj cabiyin chavachoch, xcha-a re Jesús cha.
Re Pedro nubij che re Jesús jare' re Cristo
27 Re Jesús y re ru-discípulos xe'ba pa tak cocoj tenemit re jec'o chire' pa Cesarea chin re Filipo. Y po bey re Jesús xuc'utuj chique re ru-discípulos: ¿Yin anchique c'a yen niquinojij re vinak? xcha' chique.
28 Y reje' xquibij cha: Jec'o ye'bin che ja rat re Juan Bautista. Nic'aj chic niquibij che ja rat re Elías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y jec'o chuka' re ye'bin che rat yat jun chique re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, xe'cha' cha re Jesús.
29 Y reja' xuc'utuj chique re ru-discípulos: Y yex, ¿andex ninojij chuij?
Y re Pedro can jare' xubij cha re Jesús: Ja rat re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios.
30 Y re Jesús xubij chique che man jun anchok cha tiquibij-va che ja reja' re Cristo.
Re Jesús nubij che xtiquimisas
31 Y re Jesús xutz'am rutzijosic y ruc'utic chiquivach re ru-discípulos: Yen re xinalax chi'icojol, tiene que nink'asaj q'uiy tijoj-pokonal. Xquintzelas coma re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, coma re principal tak sacerdotes, y chuka' coma re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y xquinquimisas, pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', xcha' re Jesús.
32 Y tak re Jesús xubij re ch'abal re' chique re ru-discípulos, can jabal k'alaj rubixic xuban cha. Pero re Pedro man xka-ta chach re xubij re Jesús, mare' xujich'aj-a quiq'uin re nic'aj chic discípulos, y cof xch'o cha re Jesús. 33 Pero tak re Jesús xuc'axaj quire', xuposcolij-ri' y xe'rutzu' re nic'aj chic ru-discípulos. Y xubij cha re Pedro: Catel-a viq'uin rat Satanás, roma man otz-ta re nanojij. Roma re anojebal rat xa can junan quiq'uin re quinojebal re vinak y man nanojij-ta ba' andex re nrajo' re Dios.
34 Y re Jesús xe'rayoj-apo re vinak y re nic'aj chic ru-discípulos. Y xubij chique: Vo xa c'o jun nrajo' yinrutzekelbej, can tubana' ancha'l jun re binak chuxe' ru-cruz. Man tuban re nurayij reja'. Man tupokonaj nuk'asaj tijoj-pokonal. Vo xa c'o jun re ninojin quire', otz che nipa viq'uin chin yinrutzekelbej. 35 Roma vo xa camas nupokonaj re ruc'aslen vova' chach re ruch'ulef, xa man xtuvel-ta ruc'aslen re man niq'uis-ta. Jac'a re man nupokonaj-ta re ruc'aslen, astapa' xtiquimisas nutzij yen y roma re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, jare' sí can xtuvel-va ruc'aslen re man niq'uis-ta. 36 Roma man jun cosa otz nuc'am-pa cha re vinak, xe-ta nic'ue' ronojel re biyomal chin re ruch'ulef riq'uin, y re vinak re' man nicolotaj-ta. 37 Astapa' camas biyomal c'o riq'uin re vinak, pero man nitiquir-ta nulok' re c'aslen re man niq'uis-ta. 38 Man jun vinak tiq'uex nutzijoj che yinruniman yen y re nuch'abal. Man tiq'uex nubij quire' chique re vinak re jec'o vocame, re xa man niquinimaj-ta re Dios y can je aj-maqui-va. Roma vo xa c'o jun re niq'uex nubij quire' chique, yen chuka' re xinalax chi'icojol xquinq'uex nimbij che re jun vinak re' che vichin yen. Quire' xtimban tak xquimpa chic jun bey, y junan chic nuk'ij riq'uin re Nata' y je vichibil-pa re lok'olaj tak ángeles.
8:2 Sal 145.9; Mt 15.32. 8:4 Nm 11.21, 22; 2 R 4.42, 43; 7.1, 2. 8:5 Mt 15.34; Mr 6.38. 8:7 Mr 6.41. 8:11 Mt 12.38; 16.1; Jn 6.30. 8:12 Mr 7.34. 8:14 Mt 16.5. 8:15 Lc 12.1; 1 Co 5.7. 8:16 Mt 16.7. 8:17 Mt 15.17; 16.8, 9; He 5.11. 8:17 Is 63.17; Mr 6.52; 16.14. 8:19 Mt 14.20; Mr 6.43; Lc 9.17; Jn 6.13. 8:20 Mt 15.37. 8:21 Sal 94.8; Mr 6.52. 8:26 Mt 8.4; Mr 5.43. 8:27 Mt 16.13; Lc 9.18. 8:28 Mt 14.2. 8:29 Mt 16.16; Jn 1.41; 6.69; 11.27; Hch 9.20. 8:30 Mt 16.20. 8:31 Mt 16.21; 17.22, 23; Lc 9.22. 8:34 Mt 10.38; 16.24; Lc 9.23; 14.27; Ga 5.24; 6.14. 8:35 Jn 12.25; Ap 12.11. 8:38 Mt 10.33; Lc 9.26; 12.9; 2 Ti 2.12.