12
Chupan jun k'ij chin uxlanen yoj re yoj discípulos ye'kach'upula' rue-trigo chin nakataj
Y chupan re tiempo re' pa jun k'ij chin uxlanen, re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojak'ax chupan jun ulef ticon trigo chach. Y yoj re yoj discípulos xe'kach'upula' rue-trigo chin xkataj, roma camas nich'umun kapan. Y re achi'a' fariseos xojquitz'at che quire' katz'amon rubanic, mare' xquibij cha re Jesús: Ca'tz'eta' re a-discípulos roma man otz-ta ye'tajin chubanic. Can man ruc'amon-ta che ye'samaj chupan jun k'ij chin uxlanen ancha'l re k'ij re'.
Pero re Jesús xubij chique: Yex can ibanon leer re tz'iban can chij re xquiban re David y re ruchibil ajuer can, tak camas xch'umun quipan. Re David xba chucanoxic vay chire' pa rachoch re Dios, y can ja re lok'olaj tak xcana-vay re xe'beya-pa cha. Y re xcana-vay re' xaxe re sacerdotes re ye'tijo richin. Pero reja' xutaj y chuka' re je'binak riq'uin can xquitaj. Pero astapa' reje' quire' xquiban manak quimac xel chach re Dios. Yen ninojij che yex can ibanon-va leer chuka' re nubij chupan re ley chin re Moisés. Y chuka' can itaman che re sacerdotes can ye'samaj-va pa rachoch re Dios chupan re k'ij chin uxlanen y reje' man xajan-ta tak quire' niquiban. Y vocame, yex nitz'at che c'o Jun vova' re c'o más ruk'ij que chach re rachoch re Dios. Xe-ta yex itaman-ta andex ndel-va che tzij re nubij chupan re ruch'abal re Dios, man-ta xibij che re nu-discípulos man otz-ta re ye'tajin chubanic. Roma chupan re ruch'abal re Dios nubij: Re más nika chinoch yen ja-ta che yex yixjoyovan, que chach ye'sujula' chicop je'quimisan chinoch. Quire' nubij re Dios. Y jac'a yen re xinalax chi'icojol re Rajaf re k'ij chin uxlanen, pa nuk'a' yen c'o-va chin nimbij andex otz che nimban chupan re k'ij re'.
Re Jesús xuc'achojsaj jun ache chake'j jun ruk'a'
Y tak xtzolaj-yam-pa re Jesús y chibil chuka' yoj re yoj ru-discípulos, xojba chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. 10 Y chire' chiquicojol re vinak re quimalon-qui', c'o jun ache chake'j jun ruk'a'. Xe'pa re vinak re' xquic'utuj cha re Jesús: ¿Ruc'amon como che nic'achojsas jun niyavaj pa jun k'ij chin uxlanen? Quire' re xquibij cha roma niquijo' ye'yacataj chij y c'are' niquisujuj.
11 Xpa re Jesús xubij chique: C'o-ta jun chiva yex achi'a' re c'o-ta jun ru-oveja y nitzak-ta pa jun pozo chupan jun k'ij chin uxlanen, ¿andex-ta como nuban riq'uin? ¿La xaxe-ta como tal quire' nuya' can chire'? ¿Peja' que man xtuban-ta quire'? Xa can nutaj ruk'ij chin nulisaj-a chupan re pozo. 12 C'alapa' jun vinak che man-ta otz niban jun utzil cha, roma camas-va ruk'ij que chach jun oveja. Xa mare' tak can ruc'amon-va che niban re otz tak banabal chupan jun k'ij chin uxlanen.
13 Y c'ajare' tak re Jesús xubij cha re ache chake'j ruk'a': Tayuku' la ak'a'.
Y re ache can xe xuyuk re ruk'a', can jare' xc'achoj, y can ancha'l re jun chic ruk'a' quire' xuban. 14 Y re achi'a' fariseos can xe xquitz'at can che quire' xuban riq'uin re ache niyavaj, xe'ba y xbequimola-qui' chin niquinojij andex niquiban, roma niquijo' niquiquimisaj re Jesús.
Re Jesús jun Samajel cha'on
15 Y tak re Jesús xunabej re niquinojij chij xel-a chire'. Y camas je q'uiy vinak xe'tzake-a chij. Y can ye'ruc'achojsaj conojel re ye'yavaj. 16 Pero reja' camas nuchalabej-a chique re ye'ruc'achojsaj-a che man tiquilisaj rutzijol che ja reja' re xc'achojsan-a quichin cha re quiyabil. 17 Chin quire' can nibanataj re rubin can re Dios cha re Isaías re rusamajel re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y re rutz'iban can reja' ja quire' nubij:
18 Jare' re Nusamajel re ncha'on.
Yen camas ninjo' reja', can niqui'cot-va re vánma riq'uin.
Can xtinya-pa chuka' re nu-Espíritu pa rue',
y reja' xtutzijoj chiquivach re vinak re man yinquiniman-ta, y re xtutzijoj reja' ja re andex nic'atzin-va re c'aslen choj.
19 Man xtuban-ta ayoval, man xturak-ta ruchi' roma ruyoval,
y mana-ta chij reja' mismo xtuya-va rutzijol chiquivach re vinak pa tak calles.
20 Y astapa' re ruc'aslen jun vinak ancha'l-ta jun aj cotoquic rij, reja' can man xtuk'aj-ta.
Chuka' vo xa re ruc'aslen jun vinak ancha'l-ta jun rutza'n si' nibuku roma nichup-yan-ka, reja' can man xtuchup-ta.
Y nojel tiempo quire' xtuban-apo, c'a jampa' xtapon re k'ij tak reja' xtuban che xtic'ue' re utzulaj ru-gobierno.
21 Y re vinak re c'amaje-na quinquinimaj, can xtic'ue' qui-esperanza che ja reja' re xticola quichin.
Re vinak niquibij che re Jesús c'o ru-poder re quijoval re itzel tak espíritu riq'uin
22 Y c'o c'a jun ache moy y mem ec'uan-apo chach re Jesús, y reja' quire' rubanon roma c'o jun itzel espíritu riq'uin. Y re Jesús xulisaj-a re itzel espíritu riq'uin re ache. Can xuban cha che xch'o y xtzu'un. 23 Y mare' conojel re vinak can anchique-la xquina' tak xquitz'at y niquibila': ¿Mana-ta como re' re Cristo re rey-rumam can re David re bin che nitak-pa roma re Dios?
24 Pero tak re achi'a' fariseos xquic'axaj re niquibij re vinak chij re Jesús, reje' xquibij: Re Jesús ye'rulisaj itzel tak espíritu pero xa pa rube' re Beelzebú re quijoval re itzel tak espíritu.
25 Pero re Jesús can rutaman re andex niquinojela' re achi'a' fariseos pa tak cánma, mare' reja' xubij chique: Vo xa re vinak chin jun nación man niquinojij-ta y ca'e' quivach niquiban, nipa ayoval chiquicojol. Y re' man otz-ta, roma nuban cha re nación che nitzak. Y quire' chuka' vo xa jun tenemit o vo xa jun familia pa jay, vo xa c'o ayoval chiquicojol y man chic otz-ta niquitz'at-qui', xa can xque'q'uis. 26 Y quire' chuka' nibanataj riq'uin re Satanás, vo xa ye'rukotaj-a re itzel tak espíritu re jec'o riq'uin, can ndel che tzij che rion reja' nic'ue' can, roma can chij reja' mismo niyacataj-va-ka, y vo xa rion xtic'ue' can, can man nitiquir-ta nuban gobernar. 27 Yex nibij chuij, che yen pa rube' re Beelzebú tak yintiquir ye'nlisaj re itzel tak espíritu, yex quire' ninojij chuij ¿y andex como nibij chiquij re ye'tzekelben ivichin? Roma reje' ye'tiquir chuka' ye'quilisaj re itzel tak espíritu. ¿Anchique como ya'yon poder chique reje' chin ye'tiquir chuka' niquiban quire'? Mare' ja re ye'tzekelben ivichin jare' re ye'sekresan che man otz-ta re nibij yex. 28 Yen yintiquir ye'nlisaj itzel tak espíritu roma can ja re ru-Espíritu re Dios re c'o viq'uin. Xa can xbeka-yan re k'ij che conojel can ruc'amon che niquinimaj rutzij re Dios y ye'c'ue' pa ruk'a' reja'.
29 Y re vinak re nrajo' nelak'-a pa rachoch jun ache re camas ruchuk'a', nabey nuxim ruk'a-rakan re ache, y c'are' nitiquir nucanoj-a ronojel re nrajo' ye'ruc'uaj-a.
30 Mare' re vinak re man nrajo-ta nic'ue' viq'uin, xa ja riq'uin re Satanás nrajo' nic'ue-va. Y anchique vinak re man nuban-ta re nusamaj, xa nuyoj re nusamaj.
31 Y mare' nimbij chiva: Re mac y re itzel tak tzij re ye'quibila' re vinak chin niquiyok' rube' re Dios, xa can ye'cuyutaj-va re quimac. Jac'a vo xa niquiyok' re Espíritu Santo, can man xque'cuyutaj-ta re quimac. 32 Y xabanchique vinak re man otz-ta nich'o chuij yen re xinalax chi'icojol, can nicuyutaj re rumac. Jac'a re anchique man otz-ta nich'o chij re Espíritu Santo, can man xticuyutaj-ta rumac re tiempo yojc'o-va vocame, y ni xe-ta chupan re tiempo re chakavach-apo.
33 Y tak jun che' otz, can otz re rach nuya', y re che' man otz-ta, can man otz-ta chuka' rach nuya'. Mare' jun che' ja tak nuya' rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta. 34 Y yex xa yix ancha'l itzel tak cumatz, mare' man yixtiquir-ta ninojij y nibij cosas otz, roma xa ja re etzelal c'o iviq'uin. Roma jun vinak can ja re jec'o pa ránma jare' re nuban y nubij. 35 Jun utzulaj ache can ja re otz tak cosas jare' re nubij, roma can ja re otz nunojij pa ránma. Jac'a re mal ache ja re itzel tak cosas nubij, roma jare' re nisamaj pa ránma. 36 Y yen nimbij chiva che chupan re k'ij tak re Dios xtuban juzgar, re vinak re xe'bin re tzij re manak rajkalen, ja reje' re xtika re castigo pa quive', quire' xtiban chique roma ronojel re tzij re manak rajkalen xe'quibila'. Jun che' ja tak nuya' rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta. 37 Re vinak re ye'bin otz tak tzij, jare' re nibano chique che manak quimac ndel chach re Dios. Jac'a re ye'bin re tzij man otz-ta, jare' re nibano chique che c'o quimac ndel chach re Dios, tak reja' xque'ruban juzgar.
Re vinak man niquijo-ta niquinimaj re Jesús
38 Jec'o chique re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y jec'o chuka' chique re achi'a' fariseos xe'ch'o-apo cha re Jesús, y xquibij: Maestro, nakac'utuj chava che tabana' jun señal chakavach. Chin quire' can nac'ut chakavach che can ja re Dios re takayom-pa avichin.
39 Pero re Jesús xubij chique: Yex re yixc'o chupan re tiempo vocame camas yix mal tak vinak, y can man ninimaj-ta re Dios. Can nijo' nitz'at che yen nimban-ta jun señal chin quire' yininimaj. Pero mana-ta re nijo' yex re xtibanataj. Xa can xe re xbanataj riq'uin re jun ache re xubini'aj Jonás, re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can re xbex profeta cha, xaxe re señal re' re niya' chiva yex. 40 Roma re Jonás oxe' k'ij y oxe' ak'a' xc'ue' chupan jun moma' car. Y quire' chuka' re señal re ninya' yen chivach. Yen re xinalax chi'icojol, xquinc'ue' chuka' oxe' k'ij y oxe' ak'a' chuxe' ulef. 41 Y tak xtapon re k'ij tak re Dios xque'ruban juzgar re vinak re jec'o vocame, xque'c'astaj-pa re vinak re xe'c'ue' ajuer can pa tenemit Nínive y xtiquibij che man otz-ta xquiban re vinak re jec'o chupan re tiempo vocame, roma man xinquinimaj-ta. Roma re vinak re xe'c'ue' pa tenemit Nínive can xe xquic'axaj re ruch'abal re Dios re xutzijoj re Jonás chique, can jare' tak xquinimaj y xjalataj quic'aslen chach re Dios. Y vocame yinc'o yen re c'o más nuk'ij que chach re Jonás, y re vinak xa man yinquinimaj-ta, xcha' re Jesús. 42 Y chuka' tak xtapon re k'ij chin xque'ban juzgar re vinak re jec'o vocame, xte'c'astaj-pa re jun reina re xc'ue' pa Sabá. Re reina re' xtubij che man otz-ta xquiban re vinak re jec'o chupan re tiempo vocame, roma man xinquinimaj-ta. Roma tak xc'ue' re jun ixok re', camas naj xbiyin chin quire' xbo'rtz'eta' y xbo'rc'axaj re namalaj na'oj re c'o riq'uin re Rey Salomón. Y vocame yinc'o yen re c'o más nuk'ij que chach re Rey Salomón re xc'ue' ajuer can, y xa man yinquinimaj-ta re vinak.
Tak jun itzel espíritu nitzolaj chic re anche' elinak-va-a
43 Tak c'o jun itzel espíritu ndel-a riq'uin jun vinak, re itzel espíritu re' niba pa tak lugares re anche' manak vinak y manak ya', y chire' c'a nucanoj-va jun lugar chin nixulan. Y tak re jun itzel espíritu re' manak lugar nuvil chin nixulan, 44 reja' nunojij y nubij: Más otz yintzolaj chic anche' xinel-va-pa, nicha'. Y tak re jun itzel espíritu re' nitzolaj chic-apo pa ránma re vinak anche' elinak-va-a, no'rvila' re ránma re vinak re' ancha'l jun jay re man jun c'o chupan, y jabal meson rupan y jabal ruvekic banon. 45 Y c'are' re itzel espíritu re' ye'bo'rc'ama-pa je vuku' chic ruchibil itzel tak espíritu re más je itzel, y conojel re' ye'oc pa ránma re vinak. Y re vinak re anchok riq'uin ye'c'ue-va chic jun bey re itzel tak espíritu re', más c'ayef nuban re ruc'aslen que chach re xuban nabey. Y can quire' xtiquic'alvachij re vinak man otz-ta quic'aslen, re jec'o chupan re tiempo vocame.
Re rute' y re je ruch'alal re Jesús
46 Y re Jesús can c'a nitzijon quiq'uin re vinak tak xapon re rute' y re je ruch'alal. Reje' niquijo' ye'ch'o riq'uin, pero man xe'oc-ta-apo riq'uin. 47 Y c'o jun xbin-apo cha re Jesús: Re ate' y re je avch'alal yatquiyaben chach-jay. Reje' niquijo' ye'ch'o aviq'uin, xcha-apo cha.
48 Pero re Jesús xubij cha re xbin-apo quire': ¿Anchique c'a re nte' y anchique c'a re je vach'alal nanojij rat?
49 C'are' re Jesús xojruc'ut yoj re yoj ru-discípulos y xubij: Ja reje' re je'aconak nte' y je'aconak vach'alal. 50 Roma can conojel re ye'bano re nurayij re Nata' Dios re c'o chila' chicaj, ja reje' re je nte', vana' y nchak', xcha' re Jesús.
12:1 Mr 2.23. 12:1 Dt 23.25. 12:1 Lc 6.1. 12:2 Ex 20.10. 12:3 1 S 21.6. 12:4 Ex 25.30; 29.32; Lv 8.31; 24.5. 12:4 1 S 21.6. 12:5 Nm 28.9; Jn 7.22. 12:6 2 Cr 6.18; Hag 2.7, 9. 12:7 Os 6.6. 12:8 Dn 7.13. 12:9 Mr 3.1. 12:10 Lc 13.14; 14.3. 12:11 Ex 23.4; Dt 22.4. 12:14 Lc 6.11. 12:14 Mr 3.6; Jn 5.18; 11.53. 12:15 Sal 139.2; He 4.13. 12:15 Mr 3.7. 12:16 Mr 3.12; 8.30. 12:17 Nm 23.19. 12:17 Is 49.5, 6; 52.13. 12:18 Is 61.1. 12:18 Is 42.1; Mt 3.16. 12:20 Is 40.11. 12:22 Mt 9.32; Mr 3.11; 9.17. 12:22 Lc 11.14. 12:23 Ro 9.5. 12:24 Mr 3.22. 12:25 Mt 9.4; Jn 2.25; Ap 2.23. 12:28 Dn 2.44; 7.14; Lc 11.20; 17.20; He 12.28. 12:29 Is 49.24. 12:30 Mr 9.40; Lc 9.50; 11.23. 12:31 Hch 7.51; He 6.4. 12:31 Mr 3.28; Lc 12.10; He 10.26; 1 Jn 5.16. 12:32 Mt 11.19; 1 Ti 1.13. 12:32 Jn 7.12. 12:33 Mt 7.17; Lc 6.43. 12:34 Mt 3.7; 23.33; Lc 3.7. 12:34 Lc 6.45; 1 Jn 3.10. 12:36 Ec 12.14; Ef 5.4; Ap 20.12. 12:37 Stg 3.2, 9, 10. 12:38 Jn 2.18. 12:38 Mt 16.1; Mr 8.11; Lc 11.16. 12:39 Is 57.3; Mr 8.38. 12:39 Jn 4.48. 12:40 Jon 1.17. 12:41 Jon 3.5. 12:41 Is 9.6; Jer 3.11; Ez 16.51; Lc 11.32. 12:42 Col 2.2, 3. 12:42 1 R 10.1; 2 Cr 9.1 12:43 Job 1.7; Lc 11.24; 1 P 5.8. 12:45 Is 66.3, 4; He 10.26. 12:46 Mr 6.3; Jn 2.12; 7.3, 5; 1 Co 9.5; Ga 1.19. 12:46 Mr 3.31. 12:50 Jn 15.14. 12:50 Ga 5.6; 6.15; Col 3.11; He 2.11.